Summer Waves

36.Kapitola

Theo

Zjavne som urobil chybu, keď som pozapaľoval sviečky a rozložil ich okolo postele. Bernadet sa im totiž venovala oveľa viac ako mne, hoci som sa snažil dať dokopy vety, ktoré by mohli dávať zmysel. Od doby, čo sme odišli z cintorína sme moc spolu nehovorili, čo bolo ale očakávané. Zjavne som jej to mal povedať úplne inak. Možno menej...ja neviem. Sám som mal od rána v hlave obrovský chaos, ktorý každou chvíľou len a len narastal.

„Chcela si hovoriť o Islande, nie?"

„Nie skôr, ako mi ty povieš, o čo ide." hlas jej znel veľmi sklamane. Za čo som mohol samozrejme ja, kto iný, že? Nestačí, že sme včera mali úplne nahovno deň, dnes jej ho skazím ja? Možno...možno som nemal tú tému vyťahovať, kým sme tu. Povedal by som jej to chvíľu pred odletom a vtedy by sa už nedalo nič robiť. Aj tak sa nakoniec na ten Island pôjde, ja sám chcem aby sa to Diegovi podarilo, takže...zjavne ten, kto z toho vyjde najhoršie, budem zase ja.

„Ono sa to vlastne Islandu týka. Chcem, aby ste tam išli. Pre Diega je to veľká príležitosť a pre teba s mamou by to bola skvelá šanca, ako začať odznova. Navyše, ak teraz budeš mať súrodenca..."

„Tak hádam, aby sme išli všetci, nie?" to, ako nechala zízanie na sviečky tak a otočila sa ku mne bolo už trocha veľa. Vôbec mi to pohľad do jej rozbúrených modrých očí neuľahčil. Práve naopak. Cítil som, akoby váha na mojich pleciach ešte sťažela.

„Nemôžem ísť s vami Bernadet, ani keby som ako veľmi chcel."

„Prečo?" opýtala sa nechápavo, nad čím som ale zostal mlčať. Nedokázal som jej to povedať tak, aby som nevyznel ako strašný pokrytec. Lebo práve tak som sa cítil. Ako niekto, kto si viacej cení materiálne veci než osobu, ktorú miluje. Ako nieto, kto si nevie uvedomiť, čo je v živote naozaj dôležité.

„Lebo som sa ocitol v situácii, z ktorej nie je cesta von. Nech by som sa pohol hociktorým smerom, niečo by som stratil. Akurát...zjavne ma budeš nenávidieť za to, čo poviem ako ďalšie." napadlo mi, že ak sa posadíme bude to lepšie, ale nebolo. Keď som ju vzal za chladné ruky, úplne mi došli slová. Nemohol som ani pomyslieť na to, žeby som sa jej mal vzdať čo i len na deň a nieto ešte na šesť mesiacov.

„Theo prestaň hovoriť v hádankách a konečne zo seba dostaň, čo sa deje."

„Vieš...tá zmluva, ktorá sa týka mojej polovice domu a tak..." prikývla, kým som ja zbieral silu, aby som pokračoval. Aj ráno som mal chuť tie papiere rozdrapiť na malinké kúsočky a nieto ešte teraz.

„Bude sa konať ešte minimálne jeden súd, kde sa bude rozoberať len táto téma. Už teraz je jasné, že ja tam pôjdem úplne zbytočne, ale...to ešte nie je to najhoršie. Všetky tie prepisovačky na tvojho otca a vydanie novej zmluvy a listov vlastníctva zaberie až šesť mesiacov. Minimálne."

„A? Čo to má s Islandom?"

„V papieroch ktoré som teraz dostal je jasne uvedené, že dovtedy nesmiem opustiť Írsko, inak by som prišiel o veľmi veľa peňazí a taktiež o celý dom." otvorila síce ústa, že niečo povie, ale keď zo seba nedostala ani hlásku, mňa samotného zabolelo rovno pri srdci. Neviem kde sa ten bastard mohol dozvedieť o našich plánoch, ale určite to celé vedel. Inak by ma tu nasilu nedržal, to je isté. Načo by mi zakazoval chodiť mimo štát len tak? Dobre vie, že bez Bernadet by som tak či tak nikam nešiel čiže...toto bol proste jeho spôsob, ako nás od seba oddeliť, ešte aj teraz.

„Ako o tom mohol dopekla vedieť?"

„Netuším myška," priznal som potichu a ešte stále sa držiac za ruky, som ju vtiahol do objatia. Celé to bolo tak strašne absurdné, žeby to hádam viacej ani nešlo. Mali by sme byť tomu chlapovi srdečne ukradnutí, ale ako vidíte, nie sme. Ešte aj po rozvode sa chce montovať do života ľudí, ktorí o neho nestoja.