Summer Waves

32.Kapitola

Theo

„Akoto, že vám nechce dovoliť, aby ste si vzali veci? Je ten chlap normálny?" skríkol som do mobilu, čo bolo hádam počuť ešte aj na druhej strane nemocnice. Nervy som mal doslova napnuté na prasknutie, v niektorých chvíľach slzy na krajíčku, ale...nemohol som sa upokojiť. Hlavne nie, ak išlo o Bernadet a keď som si spomenul, čo sudca povedal. Prečo do pekla dostal len podrazácky hajzel polovicu môjho domu? Kde zobral právo, aby toto žiadal ako nejaké odškodné za to, že som ho zbil?

„Ja neviem Theo, ale...sám to s ním nezvládnem, hoci som si to myslel. Beatrice som radšej zamkol do auta, aby sa s ním ešte nešla pobiť." unavene som pozrel na Grega, ktorý posedával kúsok odo mňa. Severania sa tiež prechádzali hore-dole, takže vlastne všetci sme boli ako na ihlách. Hoci mi už lekár hovoril, že by mala byť Bernadet v poriadku, nemohol som sa upokojiť. Najprv mi povedal toľko, že jej prišlo zle len z toho tepla, ale...jasné, že sa museli nájsť aj iné komplikácie. Či už šlo o príliš nízky tlak, alebo mala vraj v krvnom obraze pár neignorovateľných hodnôt, na ktoré jej museli nasadiť lieky.

„Ale ja nemôžem teraz odísť Diego."

„Tak mi sem pošli Daniela s Nathanom a ty s Gregom zostaňte tam. Je už Bernadet lepšie?"

„Ešte sa nezobudila." to robilo najväčšie starosti ako nám, tak podľa mňa samotným doktorom. Ale bral som, že to bol pre ňu veľký šok a hlavne, keď jej už ani predtým nebolo dobre. Či už myslím víťazstvo jej otca, alebo potom správa o súrodencovi. Mnou to samozrejme tiež zamávalo, ale... Určite mohli nájsť obaja nejaký iný spôsob, akým jej to oznámiť. A nie takto, keď videli, že sotva stojí na nohách.

„Theo naozaj by som ocenil pomoc, najlepšie tvoju ale viem, že aj tak neprídeš."

„Nemôžem ju tu len tak nechať." viem, že by o ňu bolo postarané, kým by som sa vrátil, ale aj tak. Ak by sa nedajbože počas toho niečo stalo, nikdy by som si to neodpustil. Ak už som nemal možnosť nejako ovplyvniť súd, musím jej byť podpora aspoň takto. Vlastne...aj som čakala, že mňa nikto nepustí k slovu. Jej otec asi vedel, že keby som prehovoril, možno by som trocha zamiešal karty. Hoci možno nie. Sudca bol podplatený, pán Williams bola ďalšia záruka, takže tak. Už vopred sme boli porazení.

„Mne je jedno, čo a ako to urobíš, ale nech mi príde niekto pomôcť, aby sme si mohli aspoň vziať veci. Inak prisahám, že radšej podpálim celý dom, len aby tá ohava nič nemala."

„Niečo vymyslím. Zatiaľ ale nerob žiadne hlúposti." v momente som zložil, no najradšej by som bol hodil mobil o zem a nie ho len pokojne odložil. Radšej som sa ale len zhlboka nadýchol, rukou si prečesal vlasy a pomaly sa vrátil späť k chalanom. Možno by som bol pokojnejší, ak by som mohol byť pri nej, ale zakaždým ma poslali dopekla. Vraj na to nemám myslieť až kým sa nezobudí.

„Neviem čo mám robiť Greg. Diego vravel, že potrebuje pomoc, ale ja nedokážem ani pomyslieť na to, žeby som mal odísť. Nemôžem ju tu len tak nechať."

„Ja tu môžem zostať, ak myslíš," navrhol a položil mi ruku na plece. Videl som, že sa trápi rovnako, načo k nám došli ešte aj severania a rozpovedal som im, čo hovoril Diego. Jasné, že neboli moc nadšení, ale tam budú asi väčším prínosom. Aj ja by som sa ešte zrejme mal pokúsiť zachrániť čo sa dá, kým môžem. Možno ak by som teraz zakročil a nejako mu pohrozil, zriekol by sa nároku na dom. No odtiaľto nezmôžem absolútne nič.

Greg dal nakoniec Danielovi kľúče od auta, čo si požičal a hoci ma presviedčali, zostal som. Moje miesto je predsa pri Bernadet a nie v bitke s jej odporným otcom, ktorý nevie čo so sebou. Dúfal som len, aby sa niečo nezvrtlo a svoju zlosť si nevybil na Beatrice. Ak by sa jej teraz niečo stalo, alebo ak by ten blázon ohrozil dieťa, Diego by ho bol zabil. Tak by ho zmlátil, žeby sa na seba ten chudák ani nepodobal. To, že je tehotná ale vysvetľovalo dosť vecí. Všímal som si, že je na ňu Diego celkovo háklivejší, že ju stále rozmaznáva a stráži na každom kroku, takže aspoň viem, čo bola príčina.