Summer Waves

7.Kapitola

Ešte také malé info...ľudia, čo ste čítali moju story Uvidíme sa, rada by som vedela váš názor, či by ste chceli pokračovanie :) mám s Rylandom a Violet ešte nejaké plány, takže ja sama by som pokračovala rada :) dajte mi teda prosím vedieť a tí, čo ste túto story nečítali vrelo odporúčam :)

„Dnes ešte malo byť normálne počasie," povedala som a prevalila sa na druhý bok. Nakoniec som do školy ani nešla, ale úprimne? Už som nevedela čo so sebou. Theo sa od rána hrabal v nejakých spisoch, čo vytiahol spod postele. Vraj by tam niekde mali byť tie čísla na právnikov. Zábavné však bolo, že nič nenašiel. Len papiere už boli všade. Dokonca ešte aj chlpáči ich roznosili po domčeku, takže tak.

„Čo si hovorila?"

„Že vonku práve padá meteorit, ktorý zahubí celú Zem." zasmiala som sa, ale keď nad tým len pokrútil hlavou vzdala som sa. Možno som nemala ostávať doma. Aspoň by som sa rozptýlila cestou tam a späť. Veľmi nič viac, ale tak dobre. Aj tak môže byť. Mala som pôvodne v pláne, že si ešte raz prezriem brigády, ale potom som to nechala tak. Ešte na to mám pár dní čas.

„Včera si ešte chcela, aby som tie čísla našiel a teraz sa mi posmievaš, keď ich hľadám?"

„Nesmiala by som sa, ak by papiere neboli už úplne všade. Podľa mňa ešte aj keď pôjdem do sprchy, namiesto vody potečú papiere." dnes som mala na prekvapenie dobrú náladu. Možno preto, že som sa nemusela ponáhľať vstávať, alebo potom faktu, že už nie je až tak teplo. Dážď som síce nechcela, ale ochladenie prišlo naozaj vhod. Teplá som nikdy nemusela.

„Myslel som, že ich nájdem jednoduchšie. Ale ako vidím, otec miloval odkladať všetky nepotrebné magoriny. Našiel som tu dokonca kúpnu zmluvu na moju gitaru."

„Ty hráš na gitare?" opýtala som sa prekvapene a preliezla k druhému kraju postele. On si o ňu sedel opretý chrbtom, zatiaľ čo Ava mu ležala pri pravej nohe. Gus a Elza boli podľa štekotu a vrčania dole a určite sa zas preťahovali o ten nešťastný vankúš so sovami, ktorý je už takmer na kúsky. Ale tak pre ich zábavu sme ho nevyhodili.

„Hrával som. Mal som aj súkromné hodiny, ale...keď umreli naši nechal som to. Už ma to až tak nebavilo a odvtedy som ani nemal gitaru v rukách."

„Ak by som ti nejakú zohnala, zahral by si mi?"

„Nemusíš ani chodiť ďaleko. Stačí ak otvoríš skriňu." zvedavosť mi akosi nedala a musela som sa na ňu hneď pozrieť. Bolo treba poodhŕňať stranou pár vecí, ale keď som ju uvidela, bola som fakt nadšená. Nadšene som ju vytiahla, ale Theo zjavne nevyzeral moc šťastne.

„Zahráš mi niečo?"

„Zabudni. Tri roky som ju ani nevidel a chcem, aby to tak zostalo." čakala som kladnú odpoveď, ale tak...neznel, že by išlo len o vtip. Škoda len, že mi nebolo jasné, čo sa mu nepáči, že takto trucuje. Ale už odkedy sa zobudil bol takýto.

„Je ti niečo? Si strašne rozladený."

„Nechaj ma. Nemám náladu," odvrkol, takže som to radšej naozaj zabalila. Gitaru som položila na posteľ a zišla dolu do kuchyne. Tak ak sa mu chce trucovať, nech si aj robí sám raňajky. Tiež som nemala na nič moc chuť, ale bola som zas aj hladná. Tá večná dilema, či má človek jesť alebo nie je niekedy poriadne nanič. Napokon som si len pokrájala jahody a urazene som sa do nich na sedačke pustila.

„Čo by si chcela Elza, hm? Dala by si si jahodu?" opýtala som sa jej sladko a sotva sa tam pri mne uvelebila som jednou pekne veľkou zamávala vo vzduchu tesne jej pred ňufákom. Tá v momente otvorila ústa a začala sa ku mne šplhať ešte viac, no ja som jej ju tak ľahko nechcela dať. Bola zábava sa pozerať, ako jej oči behali za jahodou, ktorou som jej stále krúžila pred ňufákom.