Summer Waves

16.Kapitola

Theo

„Beatrice!" skríkol som do mobilu, sotva som sa už blížil k ich domu. Mal som vedieť, že z tohto ešte niečo bude. Ten bastard by asi len tak deň pred súdom neprišiel. Musí urobiť drámu, aby sme sa ho všetci ešte viac zľakli. Niežeby som sa ho ja osobne bál, ale oni dve asi nebudú skákať meter dvadsať, keď ho stretnú.

„Theo kde si prosím ťa?"

„Na ceste, pokoj. Bernadet išla po Diega a ja som hneď tam. Za žiadnych okolností mu neotváraj!" už som vlastne ani nevládal bežať, takže mi fakt nebolo jasné, ako zvládam naraz ešte aj telefonovať. No možno ma tak veľmi hnal aj samotný hnev, na toho idiota. Dúfal som, že Caleb bude jediný dement, s ktorým sa budem musieť dnes zaoberať. No a keď sa k nemu ešte raz vrátime...nezaslúžil si to? Trocha som ho aspoň schladil, aby si nerobil zbytočné nároky na Bernadet. A čo, keď som jej dal prsteň? Čo je jemu do toho?

„Dobre. Zamkla som sa pre istotu hore v izbe."

„Aj tam zostaň." nečakal som na nejakú jej odozvu a radšej v momente položil. Asi by sa mi zišlo, ak by boli chlpáči teraz so mnou, no bral som aj to, že sú tam s ňou. Ak by sa ten maniak aj dostal dnu, Elza by sa o neho postarala. A podľa mňa ani Gus a Ava by neboli moc pozadu.

Už len v momente, kedy som zbadal auto pred domom a jeho, ako si búcha na dvere, som zaťal päste. Beh som nechal tak, aby som chytil dych skôr, než sa do neho pustím a vzal to vlastne už len krokom. Snažil som sa zároveň aj o to, aby na mne nervozita nebola moc vidieť. Nepotrebujem zbytočné poznámky ktoré by ma len vyprovokovali. Navyše Bernadet vravela, aby som sa nebil, že Diego to celé vyrieši. Takže by som mal v jej záujem asi poslúchnuť, aby sme zas neskončili na pohotovosti.

„Ale...nečakal som, že vás uvidíme tak skoro," zakričal som zrazu na neho, sotva som obišiel luxusnú čiernu audinu. Neviem čo ten chlap robil kým bol preč, ale predtým na takýto luxus moc asi nemal.

„A ja som zas nečakal, že uvidím teda Davin. Tajne som dúfal, že ti dala kopačky a ty si len minulosť." v momente nechal dvere dverami a otočil sa ku mne. Nebudem klamať. Hnusil sa mi ešte viac, ako kedykoľvek predtým. Nenávidel som ho za celý ten Island.

„Snáď viete, že vás mám v hrsti za veľa vecí!" sykol som a skôr, akoby on nejako reagoval, som bol pri ňom a tlačil ho celou silou k stene domu. Najradšej by som ho bol zabil rovno na mieste, no potom by som si nemohol vychutnať to utrpenie, ktorému sa určite nevyhne. Stačilo však, že sa zasmial, ja som mu predlaktím ľavej ruky zatlačil na hrdlo ešte silnejšie, len aby ho ten smiech prešiel. Mne tu teda do smiechu nič neprišlo.

„Ešte sme nemali možnosť prebrať celý Island osobne, takže by sme mohli začať práve tam! Načo to bolo celé dobré?!"

„Aby som ju dostal čo najďalej od teba!" už-už som si myslel, že mi napľuje do tváre, alebo niečo, no napokon sa zas len uškrnul, akoby neviem čo.

„Vedel som to síce už aj predtým, ale vy fakt nie ste normálny! Uniesli ste vlastnú dcéru do cudzej krajiny, zakázal jej kontaktovať či už mňa, alebo jej mamu a čo je najdôležitejšie...ešte aj tam ste ju bez problémov mlátil, ako nejaký dozorca v koncentráku! Vy si vôbec uvedomujete, že ste jej týmto zničil detstvo?!" neveril som, že ma hnev až takto ovládol, ale teraz keď bol konečne tu a ja som mal šancu hľadieť do jeho hnusne hnedých očí, som to všetko zo seba potreboval dostať.

„A čo je mi potom? Ak by ma poslúchala a nerobil to, čo si zmyslela, nič sa stať nemuselo. Ale ona nie! Ona si musela vybrať práve teba Davin, keď ja som tvojho otca z duše nenávidel a modlil sa, aby zdochol čo najskôr! Aká škoda, že ty si nešiel do pekla spolu s ním." hneď, ako sa mi pokúsil vymaniť zo zovretia, som ho ja šikovne oboma ruky zdrapil za golier na čiernej košeli a tak silno som ním tresol do steny, až to doslova zadunelo. Smrť mojich rodičov si nebude brať do tej špinavej huby! Nie!