Rádioaktívna ✔

XXXV.- Pasca

Jedného dňa to ešte možno oľutujem. Možno raz zistím, že dať prednosť jemu by bolo lepšie pre nás oboch, ale dnes ten deň nie je. Mám neskutočnú chuť ho bozkávať, chcem cítim jeho ruky okolo mojich bokov.

Nedokážem ten pocit ovládať nech sa už akokoľvek snažím. Jeho pohľad ma naraz zabíja a naraz dodáva silu, akú som ešte nikdy necítila- mám pocit, že dokážem všetko.

Jeho prítomnosť zo mňa vyženie všetky ostatné myšlienky a v mojej hlave ostane len on. Zabúdam na všetky problémy a aj na všetky tajomstvá, ktoré pred ním tajím. Viem, že by som mu to mala povedať, ale nemám na to dostatočnú guráž.

„Ja som to vedela!" zapiští zrazu hlas a my dvaja od seba uskočíme. Môj pohľad zaletí tým smerom a ja zalapám po dychu. Samantha?!

„Čo tu, dopekla, robíš?" spýta sa Sam totálne šokovane, no do tváre sa mu nahrnie červeň rovnako, ako mne.

„Ále," zatiahne Samantha a oprie sa o rám dverí. Na jej perách sa pohráva potmehúdsky úsmev. „Išlo o malilinké prekvapenie, zlatúškovia moji. Tuto Amelii som už zopárkrát spomínala, že si do nej buchnutý. Ale ona mi neverila, tak som začala rozmýšľať, že ako jej to dokázať. No veľmi jednoducho! Proste som vás musela prinútiť, aby ste boli chvíľu osamote. Amelia by sa cítila zradená, lebo som ju podkopala a ty by si sa ju snažil rozveseliť- alebo tak nejako. Ide vlastne o to, že ona si mala uvedomiť, koľko toho pre ňu robíš. Už som len dúfala, že ty všetko nepokašleš a priznáš jej, čo cítiš. Ako vidím, moju maličkú pastičku môžem považovať za úspešnú na plnej úrovni."

Pery sa mi oddelia v nemom šoku. Nedokážem prehovoriť. Takže to celé bol len jej trik?! Pasca? 

„Ty nie si normálna." Skonštatuje Sam sucho a pokrúti hlavou. Musím s ním súhlasiť.

„Choď už dakde, Sam." Pretočí oči. „Bez nejakého nakopnutia by si trčal stále na rovnakom mieste."

Istým spôsobom, som jej vďačná za to, že mi dokázala to, čo ku mne Sam naozaj cíti. Na druhej strane by som ju najradšej zabila. Narafičila nám odpornú pascu a mňa tak prinútila vybrať si.

Pozriem na Sama a on na mňa. Jemne sa usmeje. „Zabijeme ju, alebo ju necháme tak?" spýta sa naoko vážne.

„Hm," zatvárim sa zamyslene, hoci by som sa radšej zasmiala nad jeho výrazom. „Možno by aj mohla ostať nažive. Predsa len, nechcem skončiť vo väzení Kupoly."

„To sa mi páči!" tleskne rukou Samantha a pristúpi bližšie. „Tak ja vám nechám trocha súkromia. Ale Amelia nikde nejde! Ostáva so mnou!" namieri na mňa ukazovák a hneď na to ho prenesie na Sama. „Rozumieš?"

Sam prikývne ale neveriacky pokrúti hlavou. „Samantha Schneilzweiker, ty potrebuješ odbornú pomoc."

„To viem už veľmi dávno, zlatko." Žmurkne a s chichotom sa vyberie von z miestnosti, pričom nezabudne za sebou zatresnúť dvere.

Sam sa ku mne otočí a pozrie mi do očí. „Nič si z nej nerob." Poradí mi a ja sa len uškrniem.

„Veď neurobila nič zlé. Len si na nás pripravila načasovanú bombu, ktorá nám vybuchla priamo do tváre."

Sam sa zasmeje. „To je fakt. Ale... nič to nemení, všakže?" spýta sa už vážnejšie.

„Prečo by sa malo?" nadvihnem obočie a on ma obdarí jemným úsmevom.

„Pre nič. Už ti nedovolím vycúvať." Pristúpi ku mne a chce ma chytiť za ruku, ale ja sa nástojčivo posuniem ďalej od neho.

„Samantha istotne neodišla." Šepnem a zadívam sa mu do očí. „Radšej už choď, zajtra sa stretneme." Usmejem sa a moje posledné slová vyčaria úsmev aj na jeho perách.

„Tak zajtra." Kývne mi, keď vycúva k dverám.

„Nezabudni si priniesť laptop, Sam. Sľúbenej pomoci sa nevyhneš." Zasmejem sa.

„Rozkaz." Zasalutuje a vybehne von. Ja sa len ťažkopádne zvalím na posteľ. Možno by som mala vstrebať všetko, čo sa stalo, ale už na to nemá silu.

Samantha nás pekne podviedla a to ma prinúti uvedomiť si, že mi na Samovi záleží oveľa viac, než by som si pred pár dňami priznala.

Samantha mala pravdu vo všetkom. Stačila chvíľka trápenia a Sam bol so mnou. Pomôže mi vždy a v každom prípade a aj bez žiadania. Robí to nenútene a milo, ako ešte nikto pred ním. Stačila chvíľka zrady a ja som sa mu poddala. To zračí nie len to, že som zúfalá, ale aj to, ako veľmi mi na ňom záleží.

Áno, vybrala som si seba, ale nie len kvôli sebe. Nechcela som mu ublížiť ani teraz, ani nikdy. Takto sa tej možnosti môžem vyhnúť, kým odmietnutím nie. No ak ho sklamem po tomto- ak zomriem- bude to preňho ako bodnutie hrdzavým nožom.

Veľmi dobre poznám pocit zrady, zúfalstva, beznádeje a samoty, aby som vedela, o čom rozprávam. Musím prežiť, ak nie pre nič iné, tak preňho.

Tvár si zaborím do vankúša a vydýchnem zadržiavaný vzduch. Začujem klopanie na dvere a zdvihnem hlavu práve vo chvíli, keď Samantha nakukne dnu cez pootvorené dvere. „Že sa na mňa nehneváš?" vyčarí odzbrojujúci úsmev.

Posadím sa a nahnevane na ňu fľochnem. „Nemám sa hnevať, Samantha?" pokrútim hlavou. „To čo si urobila bola čistá šialenosť."

Vycerí zuby v úškľabku. „Takže sa nehneváš," skonštatuje a ja sa usmejem. Má pravdu, hnev mi ani na um nezíde.

„Prečo si to urobila?" spýtam sa. „To ti tak záležalo na tom, aby mi Sam preukázal svoje city?" nadvihnem na ňu obočie, keď sa vedľa mňa posadí.

Pokrúti hlavou a ja zvraštím obočie. Tak potom to urobila prečo?

„Sam mi je veľmi blízky, je to ako môj braček a jeho šťastie je pre mňa veľmi dôležité. Videla som, ako sa na teba pozerá od prvého momentu a hneď mi bolo jasné, že sa do teba zapozeral. Ale ja som ťa nepoznala a chcela som si ťa oťuknúť. Práve preto som ťa s ním otravovala a sledovala som tvoju reakciu. Sam ti, myslím, vravel, že sme boli na vysokú prijatý oveľa skôr, ako je to normálne. Nie je to len protekciou, ale aj tým, že sme inteligentnejší, akoby si si to myslela. Sam vyniká vo vedných odboroch a má fotografickú pamäť a ja som zas veľmi zručná v čítaní v ľuďoch. Viem toho aj o tebe oveľa viac, ako si myslíš.

Si oveľa silnejšia, ako si to Sam myslí. Počujem, ako každú noc kričíš zo sna a je mi aj bez tvojich snov jasné, že si utrpela neskutočné straty.

Sam je skvelý chlapec a ja mu chcem len to najlepšie. On to najlepšie vidí v tebe, Amelia a ja tiež. Myslím, že by si v tejto Kupole nikoho lepšieho nemohol nájsť. Silnejšiu a výnimočnejšiu osobu, ako dievča, ktoré všetko stratila a predsa sa postavilo na nohy."

Kapča na zlepšenie pondelka :D tak dúfam, že cieľ splnený :D 
Chcela som sa vás spýtať, či by ste nemali záujem o príbeh s tématikou paranormal, ktorý ma veľmi blízko k hororu :D Práve na niečom takom pracujem, a ak by bol ten záujem, možno by som začala s vydávaním skôr, ako som to pôvodne chcela :D Poprosím vás o názor :)
No, nateraz sa lúčim, ďakujem vám za všetko :D