MOMENT OF FORCE

58. Chapter

SOFIA

„No čo, robila si si ten test?" Nakoniec ma položil pred hotovú vec a sám sa ma na to spýtal. Oblapila som rukami šálku kávy, z ktorej sa parilo. Prikývla som.

„Som tehotná." Povedala som. Ostalo ticho. Ticho, ktoré sa rozliehalo celou miestnosťou, celým bytom.

„No, super." Ironicky zatiahlo nakoniec. Posadil sa predo mňa a zatváril sa kyslo. Deje sa niečo?

Louis sedel oproti mne a nervózne prechádzal prstom po hrdle poháru, v ktorom bola káva, ktorej sa zatiaľ ani len nedotkol. Bol ticho ani sa na mňa nepozeral. Myslím si, že ho dostala tá správa, že som tehotná, ale nechápem prečo trucoval. Veď to dieťa ani nie je jeho.

„Prosím ťa, niečo už konečne povedz. Krič na mňa, ale prosím len nebuď ticho." Nakoniec som to bola ja, ktorá prerušila stále rozliehajúce sa ticho okolo nás.

„Nemôžem na teba kričať. Predsa obaja ste dospelí, ja vám nemám čo vyčítať." Mykol plecami. Tváril sa neutrálne, jeho výraz nehovoril nič. Bolo to horšie, než by mal kričať.

„Povedala si mu to?" Spýtal sa ma, okamžite som pokrútila hlavou na znak toho, že som sa Harrymu o tom ešte nezmienila.

„Chceš si to dieťa nechať?" Pokračoval v otázkach.

„Samozrejme, že si ho nechám." Rozhodne som povedala, no Louis s mojou odpoveďou nebol spokojný.

„Sama dobre vieš, že nebude nadšený tou informáciou, že si to dieťa necháš!" Napokon povedal, odpil si z kávy. Zahryzla som si do pery a pokrútila hlavou.

„Prečo by nemal byť nadšený?" Pýtala som sa ho, lebo jeho odpoveď mi prišla maximálne neľudská.

„Nikto by nechcel v takom mladom veku na hlave dieťa a záväzky." Tvrdo mi odpovedal, ale pravdivo.

„Pozri, budeš musieť o ňom vedieť všetko. Inak vás jeho minulosť dobehne." Pokračoval s vážnym tónom, ktorého som sa zľakla.

 Táto debata mi neprišla vôbec príjemná. Niečo sa tu okolo nás točilo, chybou bola malá zásobá mojich informácii, ktorá sa týkala toho všetkého. Ako aj toho útoku, toho chorého chlapa, ktorý po nás strieľal. Ale i toho, že asi nejaký Zayn, mi vybrakoval byt.

„Nechceš mi niečo o Harrym povedať?" Spýtala som sa ho. Moja otázka ho očividne prekvapila.

„Myslel som si, že sa poznáte, keď tvoríte pár." Rozhodil rukami a ja som si odvrkla.

„My pár netvoríme." Priznala som napokon. Ale to, že som všetko uviedla na pravú mieru Louisa neprekvapilo.

„Iba spolu spávame." Dodala som chladne, aj keď som to tak necítila. Moje city sa stupňovali, či som chcela alebo nie, pomaly som sa namotávala.

"Myslel si, že bude lepšie, ak si okolie bude myslieť, že sme spolu. A pozri, oklamali sme všetkých." Dodala som pravdivo. Nepozerala som sa mu do tváre. Mala som pocit, že by z mojich očí mohol vyčítať úplne všetko, dokonca aj to, čo som mu ešte nepovedala. 

„Má fotky?" Potichu sa spýtal Louis a moje oči sa drali von z jamôk. Prehltla som a v okamihu ma obliala horúčava s prichádzajúcim potom. Zamrzla som v pohybe môjho celého tela, prestala som dýchať, rozmýšľať, pretože obraz tých fotiek sa prehnal ako víchor cez moje myšlienkove závity.

„Aké fotky?" Hrane som odpútavala pozornosť, akože neviem o čo ide. Aj keď som vedela, že reč tela ma prezradí, snažila som sa ostať pokojná a nejako to uhrať.

„Tie fotky teba." Odpovedal mi, slušne potichu, skromne. Akoby ma mal na dlani a čítal si zo mňa. Vedel, pritom som mu nikdy nič nepovedala, ani Lauren.

**Ak nebudeš riskovať, nespravíš hlúposť, nebudeš mať čo ľutovať.

„Ja viem čoho je schopný. Myslíš, že prečo som ti vždy hovoril, aby si sa od neho držala ďalej? Chcel som ti otvoriť oči, ale ako som ti povedal. Zaslepil ťa vidinou toho všetkého dobrého, ty sa poddala, ale nie je to tvoja chyba." Jeho slová ma prekvapujú, napokon si spomínam a v mysli sa fackujem za to, aká nepozorná som bola.

„Odkiaľ vieš o tých fotkách? Hovoril ti niečo?" Bojazlivo sa ho pýtam, čakám čo mi povie a bojím sa toho, že vie viac než je prípustné.

„Nie si prvá, asi ani posledná, ktorej to urobil." Keď mi vzápätí odpovedá strácam dych a lapám po vzduchu, ktorý nutne potrebujem. Do srdca mi vráža ostrý kôl, ktorý moje vnútro rozmliaždil na malinké kúsky. Ostávam šokovaná, nepokojná s otvorenými ústami. Obzerám si Louisovu tvár s otvorenými ústami a snažím sa v nej nájsť nejakú odpoveď, alebo ďalšiu otázku, ktorej by som sa chytil ako topiaci si sa slamky. Vedela som, že Harry nikdy nebol slušný, ale až toto?

„Koľko ich bolo?" Pýtam sa vo vidine toho, ako to Harry robí niekoľkým nevinným dievčatám, možno ženám ako som ja.

 „To ti nepoviem. Nevyzradím ti všetko." Odpovedá mi presne tak, ako nechcem. A ja sa utápam zlým pocitom toho, že som nebola jediná. Hryzie mi myseľ i svedomie pri pomyslení na to, že dotyky, ktoré mi robili tak dobre nepatrili len mne.

„Prečo to robil? Prečo mal v tom zábavku? Je to choré, je trafený, nie je normálny." Rozčuľovala som sa, ale Louisovú kľudnú tvár nič nerozhodilo. Pozeral sa na mňa, ako vstrebávam tie hrozné informácie, ktoré mi tu dával ako na podnose a ja som si ich všetky musela zjesť.

„Bol mladý, teda stále je. Ako každý normálny chlap miluje sex. Na tom nie je predsa nič zlé." Prehovoril po dlhej chvíľke ticha, keď som sa pozerala na svoj matný odraz v káve, ktorá plávala v pohári. Sex, sex, sex, sex, sex. Opakuje mi nechutne moje podvedomie do uška a ja sa utápam s pocite viny. Aj keď neviem prečo by som sa mala cítiť vinná...

„Ako to je možné? Že nič zlé na tom nie je? Bežne si ľudia dávajú sexuálne záväzné ponuky a ukájajú sa nad tým. Vy nie ste v pohode." Rozkríkla som sa a zapichla som svoj ostrý pohľad rozhorčenosti do Louisa. Ten pretočil očami a pomrvil sa na stoličke.

„Myslel som to tak, že nie je nič zlé na tom, že si sex užíva. Veď nebol nikým viazaný. Na rodičov z vysoka kašľala, a tí mu to dali potom aj dostatočne vyžrať." Rozhovoril sa, ale pri tom, ako z neho tieto bolestné slová padali, mne spôsobujúce bolesť, sa mi nepozeral do očí.

„Pozeraj sa na mňa, inak si aj o tebe opravím mienku." Prehovorila som, pokrútil hlavou.

 „Nemôžem, cítim sa previnilo aj za neho." Priznáva a mňa jeho slová dorážajú. Neviem, či je možnosť, aby som sa cítila otupnejšie.