MOMENT OF FORCE

PROLÓG

Potom, ako mi na pracovný stôl padla obálka som sa zhrozila. Ešte väčšmi, keď som zistila, čo je jej obsahom.

Figurovať nahá na fotkách, dokonca s kolegom, atraktívnym kolegom nebol práve ten najlepší pocit. Nebolo to práve to, čo som chcela.

 Otočila som sa na neho, hneď späť na fotky. Nemohla som tomu uveriť. Zasekla som sa a hľadala správne slová, ako sa obrániť. V hlave sa mi formulovalo niekoľko viet, ktoré boli úplne zbabelé na obranu proti nemu. Proti tomu človeku, s ktorým pracujem a s ktorým som strávila minulú noc.

„Využil si to! Využil si ma práve vtedy, keď som bola úboho zahrabaná v myšlienkach a potrebovala rozptýlenie!" osopila som sa na neho vyčítavým pohľadom, no kabinetom sa ozval len jeho hrdelný smiech.

„Ale priznaj si to zlato. Ak by sa ti nepáčilo to, čo som s tebou robil, určite by si protestovala," sklopila som pohľad, lebo som vedela, že má pravdu. Cítila som sa trápne.

„Ocko bude hrdý na svoju dcérku však? A môžem staviť stovku na to, že riaditeľka bude skákať od radosti a stále si bude o tebe myslieť len tie najlepšie veci," skonštatoval zo začiatku vážne, ale potom ironicky pokračoval a zamiešal do debaty aj tu hnusobu.

"Tvoj slušne vychovaný otec čaká od svojej dcéry viac než len to, aby bola nejaká ľahká žena, však?" sucho v ústach pretrváva, strach mnou len tak máva a mám sto chutí ho zabiť.

Moje telo obalila zlosť a strach z toho, že to urobí. Zúfalo som pokrútila hlavou a rýchlo sa prehrabovala medzi fotkami. Jasne bolo vidieť, že som to ja. Miestami som si nebola istá, no určite to bolo skresľujúcou tmou v izbe.

„Toto mi predsa nemôžeš urobiť," skôr len tak som to trepla. Potrebovala som uistiť samú seba, že by toho nebol schopný. Jeden kútik pier zdvihol vyššie než ten druhý a pohodlne sa oprel o stôl.

 „Na tvojom mieste by som si nebol tak istý," vystrašil ma.

„Čo chceš za tie fotky? Peniaze? Tie nie sú problémom. Koľko? Len povedz sumu. Hovor!" rýchlo som ho súrila a hľadala mobil, aby som napísala bratovi nech tie peniaze zoženie. V strachu, panike a zlosti som vyletela zo stoličky, no zastavila ma jeho ruka.

 Prudkým pohybom som narazila do jeho hrude a bála sa dvihnúť pohľad.

„Peniaze si môžeš strčiť vieš kam, moja zlatá," skrčila som čelo a nechápala jeho slovám. Lepšie povedané, skôr som ich nechcela pochopiť.

„Chcem teba!" moje srdce vynechalo niekoľko úderov. Ostala som stáť bez pochybu, natlačená na ňom.

„Buď mi dáš svoje telo, alebo fotky poputujú do riaditeľne a na stôl pracovne tvojho zazobaného otecka," rozhodne prehovoril a pohľad zapichol do mojich očí.

Mne doteraz cudzia vec sa mi vykotúľala z oka.
  Za ňou ďalšia, ďalšia až celý potok.

Jemne sa ku mne naklonil a letmo sa obtrel o pery, na ktorých zanechal vláčny bozk. Nemala som silu, pravdu povediac ani chuť sa od neho odtiahnuť.

„Poriadne si rozmysli čo urobíš," šepol a pohladil ma po líci. Jemne mi zbozkával slzy a snažil sa ma presvedčiť.

„Budem len tvoj, zlato!"

-Dych miešaný cigaretový dymom, mentolom a dobrotou menom Harry Styles. Každý nádych obalený v sladkých perách, krojených do srdiečka, ružovkastej farby. Pery, ktoré sa mi núkali.

-Kolínska, drahá, dokonalá. Akoby robená presne pre neho, pre jeho zlú a drzú osobnosť. Doladená čarom, lahodne sa kĺzať po čuchových kanálikoch.-