MOMENT OF FORCE

16. Chapter

 „Kedy je najbližší tréning?" Harry sa spýtal a vzal si nejaké papiere s menami. Prizrela som sa na ne bližšie a zistila som, že je to zoznam hráčov pre náš školský hokejový tím. „Dnes na zimnom štadióne. Neďaleko od teba." Všimla som si, že Niall nabral až novú farbu a poriadne si vydýchol. „Nič ti nesľubujem. Nevenoval som sa tomu dlho." Chlapsky sa objali a potľapkali sa po chrbtoch. Nechápala som o čo tam ide a len tak som tam postávala. 

"Ako to? Veď po minulé roky si podával dobrý výkon." Niall ho hravo buchol do ramena. "A nielen v hokeji." Podpichol ho. Vyprskla som do takého rehotu, že som sa nevedela zastaviť. Všimla som, že obaja na mňa pozerajú a nesmejú sa. Stíšila som volume, odkašľala som si. Nenápadne som sa pozrela okolo a uistila som sa v tom, že nikto viac sa na mňa nepozerá. Harry sa nado mnou uchechtol a pretočil očami. 

"Tá ženská je šialená." Poznamenal a mrkol na mňa okom. Vyplazila som na neho jazyk a Niall  sa na nás s údivom a smiechom pozeral. „Horan." Z riaditeľne sa ozval krik tej bosorky. Všetci sme sa zľakli a Nialla dobrá nálada prešla. „Tak sa tam dnes vidíme." Niall sa s nami rozlúčil s týmito slovami a bežal za riaditeľkou.

„O čo tu ide?" spýtala som sa Harryho keď sme spolu kráčali do kabinetu. „Potrebuje pomôcť so školským hokejovým tímom." Nezáživne mi odpovedal a prehraboval sa v papieroch. Ofučala som sa a rozhodila rukami. „Vážne?" ironicky som zatiahla a zastavila sa v strede chodby. „To som si domyslela aj z Niallovho rozprávania." Dodala som a odzdravila som sa niekoľkým žiakom. Rýchlo okolo nás behali decká, ponáhľali sa do tried keďže bolo už dosť po zvonení. Harry pretočil očami a mávol rukou. "Nikto ma zlú náladu." rozhorčene dodal a zapozeral sa opäť do papierov. 

„Dobré ráno Pani učiteľka. Dnes vám to pristane." Ozval sa za mnou vyspelejší hlas žiaka z Harryho triedy. Sladko sa na mňa usmial a prezrel si ma od hlavy až po päty. Jeho spaľujúci pohľad bol nepríjemný, no istým spôsobom mi to ako žene lichotilo. „Aj tebe Marcus dobré ránko. Ďakujem." Začervenala som sa a obzrela sa, či má Marcus pravdu. Myslím si, že moje dnešné oblečenie bolo vcelku obyčajné, no mne sa páčilo a myslím si, že sa mi hodilo. 

 Nie že by Marcus bol zlý alebo škaredý chlapec, to netvrdím. Práve naopak, dievčatá v jeho veku sa o neho bili. Lenže na mňa bol primladý. Bolo to decko, nemal logické rozmýšľanie, bol prelietavý a nepozorný. Presne tak ako každé dieťa v dnešnej dobe. Ak mal pri sebe dobrú spoločnosť, dievčatá, ktoré nad ním slintali, myslel si, že je v siedmom nebi. Neklam samú seba. Je to pekné decko. Dodalo moje podvedomie a ja som sa zamračila. Veď netvrdím, že je škaredý. 

„Dobré ráno aj vám." Dodal Marcus a pomaly sa od nás poberal. Spozornela som a obzrela som sa okolo, aby som zistila čo som zmeškala. Harry odtrhol pohľad od papierov, pozrel sa na mňa a na Marcusa. „Padaj do triedy." Vykríkol až sa to niekoľko krát ozvalo chodbou. Nechápavo som sa na neho pozrela a vyhrešila som ho pohľadom. Prečo po ňom zjape?„Kto ťa učil opaľovať mladé učiteľky?" Marcus zdvihol ruky v obrannom geste a bežal sa skryť do triedy. Pokrútila som hlavou nad svojim kolegom a drgla som do neho lakťom. „Nekrič po deťoch. Budú sa ťa báť." Hundrala som na neho a pokračovala v ceste. „Ide o to, aby mali pred nami rešpekt." Odomkla som kabinet a obaja sme vošli dnu.

„Pôjdeš tam dnes so mnou?" sadol si na gauč, vybral si z vrecka balíček cigariet a jednu si z neho vytiahol. „Kde? Na zimný štadión?" Otočila som sa na neho a pretočila som očami. Cigaretu si vložil medzi svoje plné pery, priložil k nej zapaľovač a jemne potiahol palcom po kovovom koliesku. 

„Áno. Myslím, že je to dobrý nápad, aspoň spolu strávime viac času." Pomedzi jeho slová mu z úst vychádzali obláčiky dymu. Znova si štedro potiahol a ja som ho len zaujato sledovala. Tie slová boli od neho nezvyčajné, nebýva takýto milý. Neviem či to myslel tak ako to povedal, no iste mi to polichotilo. Začína sa mi páčiť. Šeplo moje podvedomie a uvelebilo sa na gauči. Určite s ním súhlasím. Milý Harry sa mi určite páči. 

„Mohla by si mi konečne povedať ako si sa rozhodla." Dodal, potiahol si z cigarety a zvodne na mňa mrkol okom. Tak s tou milosťou som to zakríkla.

„Jasne som ti povedala, že si neprajem aby si tu fajčil. Neznášam keď ľudia fajčia cigarety." Radšej som odbočila od témy, podišla som k pohovke a otvorila som okno za ňou. Všimla som si, že cigaretu položil do popolníka, zahasil ju a odpil si z kávy. 

„Vieš, môžu fajčiť aj niečo iné." Obmotal si ruky okolo môjho pásu a stiahol si ma do lona. Prešli po mne zimomriavky z jeho slov. „Si strašne nechutný." Zašepkala som a zaplietla si prsty do jeho vlasov. Zasmial sa a naklonil sa bližšie ku mne. Zacítila som jemnú dymovú vôňu cigariet a mentolu. Toto ma lákalo viac a viac k tomu, aby som ho ochutnala.

„Pobozkaj ma." Zažiadal si s drzým úsmevom na tvári. Váhala som či to mám urobiť, no sama so to chcela. Chcela som ho bozkávať deň-noc a nikdy sa od neho neodtrhnúť. Naklonila som sa ešte bližšie a spojila jeho teplé pery s tými mojimi. Čakal na to kým spravím prvý krok ku bozku. Jemne sa opieral o moje pery vyškieral sa.

 Sladko som ho pobozkala do kútiku pier a darovala mu jeden z mojich bozkov. Pohla som perami a roztancovala som ich na tých jeho. Spolupracoval a oddával sa mi každým bozkom, ktoré mi s radosťou opätoval. Pomaly som pootvorila ústa, on to využil a zľahka jazykom vnikol dnu. Jemne hladil ten môj, hral so mnou vojnu jazykov a ja som už vopred vedela, že pri ňom prehrám na plnej čiare. Pomaly mi vyhrnul tričko a zľahka prechádzal po mojom bruchu. Jemný prúd elektriny mnou prešiel keď odhrnul košíček podprsenky a v ruke stisol môj prsník.