Ľadový Eden [SK]

37. Šikovná, zvrátená, zradná

Z pohľadu Vanesy.

Jeho bolestné prebudenie zaregistrovali moje uši lepšie ako som čakala.

Lucas si možno myslel, že nadržaný upír bez citov bude niečo, čo dokáže dostať pod kontrolu ale hlboko sa mýlil. Prekukla som ho. Mám dojem, že tieto bytosti nemajú naozaj v hlave nič viac ako myšlienky na obhrýzanie kostí.

,,Ste si s Alexom podobnejší, než si myslíš," ozrejmila som mu, keď som si bola istá, že je hore, ,,tiež si myslel, že ma skrotí sexom," usmiala som sa víťazoslávne.

Oči mal stále zavreté a počula som ako trochu zanadával, keď si uvedomil, že má ruky v povrazoch. Namočila som ich do byliny, ktorá im vraj mala ubližovať. Podľa jeho nadávania som usúdila, že informácie z kníh som si zapamätala dobre.

Ležal predo mnou jeden z najstarších vlkolakov a na nič sa nezmohol. Bolo to komické. Ja by som sa mala báť, pretože jeho zuby pre mňa predstavovali smrť. Ale namiesto toho som cítila iba ako sa mi v hlave vynárajú predstavy toho, akoby dopadla naša noc keby som ho nechala pokračovať v tom, o čo sa včera snažil. V inom prípade by som ho nezastavila, samozrejme, ale teraz mi šlo o viac.

,,Prečo si ma spútala? Bojíš sa, že ti okrem bozkov zanechám na krku aj moje zuby?" opýtal sa a konečne otvoril oči. Hlavu mal vyššie ako telo vďaka vankúšom. Na moje prekvapenie bol mimo iba pár hodín.

Za ten čas som si dala všetko nové oblečenie do skríň a rozmýšľala nad plánom, ktorý aj tak zmením.

,,Zmýlila som sa v tebe," ozrejmila som mu moje posudky, ktoré som si dala dokopy zatiaľ čo spal, ,,nie si tak nevinný ako sa zdáš," povedala som a cez hlavu som si prevliekla tričko. Smrdelo ako on.

,,Takže ma spútaš a teraz sa budeš vyzliekať?" opýtal sa so smiechom na perách, ,,myslím, že som dopadol lepšie, ako si myslíš," dodal a pohodlnejšie si ľahol. Ruky mal nad hlavou, pretože mu ich tam držalo lano spolu s čelom postele.

Tak nejako som tušila, že si po mňa príde buď on alebo Alex. Ale počítala som s tým, že Alex sa mi do očí nepozrie a hlavne, Lucasa by za mojou matkou neposlal. Bol jedným z tých, ktorí ju uniesli.

Pozoroval ma a ja som po ňom hodila moje šortky, ktoré som mala na sebe. Otočila som sa mu chrbtom a cítila jeho pohľad na každom kúsku môjho tela.

,,Čierne rifle alebo sukňu?" opýtala som sa ho nezaujato a začala vyťahovač rifle. Otázka to bola len rečnícka, jeho názor by ten môj nezmenil.

,,Mne sa páčiš takto," povedal a ja som sa k nemu otočila. Bola som v podstate iba v spodnej bielizni. Užívala som si to, pretože nech sa to snažil akokoľvek zamaskovať, bol to stále len chlap. Primitívny chlap, ktorému ide aj tak len o jedno.

Všetky moje domnienky o jeho nevinnosti sa včera rozpŕchli, pretože som usúdila, že po tatkovi nezdedil len jeho postavu, ale aj povahu. Boli si podobní, boli rodina. To, že jeho tvár vyzerala ako pobozkaná anjelom, bola len výhoda preto aby dostal čo chcel. Mňa ale nedostane, nech má plán akýkoľvek.

Pomaly som sa pre ním obliekala a sledovala ako sa mu napínajú svaly. ,,Vy muži ste tak jednoduchí," povedala som si viac menej pre sebe a prehodila cez seba kabát. Bola som hotová a vonku už pomaly svietili všetky lampy. Stmievalo sa.

,,Kam ideš?" opýtal sa môj rukojemník, keď som odignorovala jeho existenciu a prešla k dverám.

,,Idem si po večeru," prezradila som mu a odomkla dvere, ,,ty si mi nestačil," dodala som potichu.

I keď som bola roztržitá, hlúpa som nebola. Mohol ma pohrýzť a vydierať ma tým. Mohol urobiť čokoľvek, čo by v jeho očiach vyzeralo ako tá správna vec pre obnovu mojej dobrej podstaty. A tak som sa poistila. Trochu jeho krvi som si zobrala do ampulky a trochu sa z neho aj napila. Pár hodín mi bude jeho krv prúdiť žilami a za tých pár hodín si môžem robiť čo len chcem a jeho zuby sa ma môžu dotýkať hockde.