Už dlho sa nenaháňali. Nerozprávali sa. Nejedli poriadne. Ani nepočúvali svojich pánov. Ticho sedeli pri plote a pozorovali Les. Nikdy nezabudnú na strach a hrôzu, ktorú prežili pri divých zveroch. Potom však museli tvrdo zaspať, nepamätali si ani to, ako sa dostali naspäť domov. V mysli sa im premietali čierne vlky, popol a zapáchajúca tmavá nora. Tie vlky niečo chystali a nebol to len ďalší vpád na iné územie. Plánovali to celé dni a noci, nepohli sa od svojho Stromu. Ten ich bol biely, žiarivý ale nesvietil. Oba psy sa čudovali, prečo sú v Lese len dve svorky. Aspoň si to mysleli.
A tie dve svorky sa pripravovali na súboj. Trénovali, pre istotu učili malé šteňatá základy boja, lovili po celom území, kedy návrat trval aj cez tri dni. Prečesávali územie, zvýšili hliadky. Novovymenovaní učni poctivo behávali a bojovali s mentormi. Najlepšie sa darilo bielo-hnedému vlkovi, či vlčiakovi. Za ten dlhý čas si vo svorke vydobil celkom slušné postavenie. Nie vďaka jeho učiteľovi, bola to motivácia. Motivácia k učeniu a správnemu pohľadu na neúspech. Nedostával veľa pochvál ale naučil sa vážiť si čo i len prikívnutie alebo malý oddych. Zmohutnel a už nevyzeral ako vychrtlina s veľkým bruchom a malou dušičkou. Dávno zabudol na pocit, pri ktorom mal stiahnutý chvost. S bolesťami, utrpením ale s hrdosťou takmer dokončil výcvik. S bielou vlčicou sa však nestretával tak často.
,,O chvíľu mám Tanyi doniesť Kostihoj," povedala Nyrra, ,,Môžeš ísť so mnou, ak chceš,"
,,Nepôjdem," odbetil vlčiak.
,,Tak ma počkaj večer pri Strome, White nám chce povedať pár povzbudzujúcich slov,"
,,Mám niečo na práci," chladnými očami hľadal Blacka. Pri rozhovore sa na ňu ani nepozrel, akoby nejavyl záujem. Tak často sa ho pýtala na nepodstatné veci, už z toho začala šalieť. Myslela si, že mu pripadá dotieravá. Práve teraz, keď potrebujú všetci držať spolu, aj omegy, si ju prestal všímať, nechcel sa s ňou rozprávať. Teraz to bude jej posledný pokus.
,,Shorty, potrebujem, aby tam šiel niekto so mnou, bojím sa. Čierni číhajú všade okolo, nebudú mať so mnou zľutovania," neozval sa, ,,To ťa mám prosiť so stiahnutým chvostom?" zúfalo prešľapla. Postavil sa a komečne na ňu pozrel. Keď chce ísť, tak okamžite. Aspoň nejaká reakcia.
Kráčali svižne ale snažili sa nezanechávať stopy. Kostihoj rástol pri malom zástupe stromčekov. Museli sa skrčiť aby ich náhodou niekto nezbadal.
,,Čo myslíš, kedy zaútočia?" opýtala sa pri trhaní.
,,Keď nadýde chvíľa,"
,,Dúfam, že s nimi nebude aj Thazzi,"
,,Bude," nasadil výsmešný tón a to ju naštvalo. Snažila sa prehltnúť hrču v hrdle, odkedy sa takto správal, neustále potláčala slzy.
,,Fajn, povedzme, že bude. Aspoň sme všetci pripravení," prevrátila oči.
,,To si myslíš? Veď celé dni len trháš burinu, podľa mňa nie sú všetci pripravení," trhol ušami. Teraz sa už neovládla a sklopila uši.
,,Dokedy mieniš byť taký hnusný? Tá burina ti možno zachráni život keď ťa šmahom stiahnu z kože!"
,,Nestiahnu," otočil sa na odchod.
,,A čo ak áno? Čo ak ťa rozporcujú na kusy? Myslíš, že všetko ovládaš? Nebudú sa s tebou maznať. To, čo si videl takmer pred pol rokom bolo nič oproti tomu, čo sa bude diať o niekoľko dní, možno hodín!"
,,Ja som aspoň niečo pre tú svorku spravil. Každú noc som zaspával dobytý pri iných vlkoch, kým ty si sa rozvaľovala v papradi. Deň čo deň som hliadkoval a trénoval s najkrvilačnejším vlkom, ktorý by ma nejradšej zabil. Musel som sa deliť o jedlo, každučké pierko si vydobyť. Čo si zatiaľ robila ty?" jeho hlas bol tak hrozne krutý. Vlčici tiekli slzy prúdom, nechcela ich zastaviť. Nech sa pozerá ako veľmi jej ublížil.
,,Premýšľala som nad chvíľami, keď som ťa prvýkrát stretla. Na ten pocit, keď som znovu našla nádej. A nad tým najhorším dňom, keď si ma nechal pri raňajkách a odklusal si za tými troma odpornými a sebeckými šľapkami," ešte viac stiahla uši, ,,Čo som mohla čakať? Už v tedy, čo si ma obvinil zo zrady som mohla tušiť, čomsa v tebe skrýva. V tedy ťa len Black skúšal, chcel vedieť, či zdupkáš alebo ostaneš. A ja som bola taká šťastná, keď si ostal," vzhliadla a po prvýkrát za celú večnosť vyzeral ako Shorty. Ako toho, čo kedysi poznala. Hlavne jeho oči, vždy plné súcitu a šťastia. Pre ňu je však neskoro.
,,Choď preč, už to zvládnem," chcel pristúpiť ale prudko zkričala:,,Vypadni!" uskočil ale pohol sa preč. Čo si to len namýšľala? Sama dobre vedela, že sny majú pravdu. Ale nevedela, že sa obom snívalo to isté.
Ahoj, predposledná časť na svete, presne o 23:11 :-D Ak som niekoho zobudila, ospravedlňujem sa :-) Venujem tým, čo čítajú ;-)
♥
