,,Som White, vodkyňa svorky. Zo svorky, ktorú počuješ každú noc," začala. Takže to oni vyli každú noc.
,,Ja som Black Snow, jeden z bojovníkov. A toto," kívol hlavou smerom k vlkovi s jazvami na ušiach. Doteraz si ich Shorty nevšimol, ,,je Winter. Tiež bojovník," jeho hlas bol tichý a chrapľavý. Zrejme nemal záujem sa so Shortym obťažovať. Aký bojovník? Winter bol pokojný, húževnatý vlk, akoby mohol niekoho... Zabiť? Skúmavo si Shortyho prezeral. Za ten čas vôbec nič nepovedal, ticho sedel, vystretý a tváril sa nezúčastnene.
Nastalo ticho a Shorty si uvedomil, že sa má asi pýtať ďalej. Mal milión otázok ale nedôveroval im natoľko, že by sa pýtal na všetky. Radšej len tie hlavné.
,,Ako viete, kto som?"
,,Poznáme ťa už dlho. Sledovali sme ťa," toto Shortyho šokovalo. Začal sa báť. Čo všetko o ňom vedia?
,,Ako dlho...?" povedal tak potichu, až musela White nastražiť uši. Obaja vlci uhli pohľadom ale ich vodkyňa nie. Bola rázna a úprimná no zároveň kľudná a aj priateľská. Hovorila ticho.
,,Päť mesiacov a dvadsaťosem dní," päť mesiacov a dvadsaťosem dní! Skoro pol roka. A sedem mesiacov bol u ľudí. Poznali ho od začiatku. Sledovali každý jeho krok, deň čo deň ho mali na stopkách. Vedeli kto je od jeho narodenia. A ukázali sa mu až teraz! Bol dvojnásobne oklamaný, zbitý ako... Pes. Zbehlo sa to tak rýchlo, že nad tým ani poriadne nestihol premýšľať. Mal poslúchnuť Taliho a Benjiho, nemal sa nechať len tak oklamať. Ako sa teraz dostane z tejto kaše? Nemá nikoho, kto by mu pomohol. Tali a Benji sú len kamaráti, domáce psy.
Prišlo mu zle od beznádeje a zrade. Pocítil hnev.
,,Kto ste a čo o mne viete?! Kto ma ešte sleduje? Kto ma chce zničiť? Ako ma môžete poznať už od narodenia?!" rozkričal sa a všetci sa okamžite postavili. Uši mal sklopené na znak hnevu a triasol sa. Winter a BlackSnow sa posunuli dopredu, ich tváre boli pokojné a uši mali natočené k svojej vodkyni White. Bali bojový postoj ale nechystali sa zakročiť. White nebola prekvapená jeho reakciou, v očiach sa jej zračil náznak súcitu.
,,Nikto ťa nechce zničiť Shorty. Nepoznáme ťa od narodenia, nepamätáš sa v akom veku si prišiel k ľuďom? Nikto ťa nesleduje ale tvoju minulosť pozná..." prvýkrát sa zasekla ale potom pokračovala, ,,Celý Les,"
Toto už nemohol vydržať. Zatočila sa mu hlava a len ťažko sa dokázal udržať na nohách. Zatackal sa a spadol. Z očí mu začali tiecť slzy. Pálili ho v očiach a pocítil úľavu, keď ležal. Zatvoril oči a vdychoval mokrú zem. Už nevládal ďalej stáť. Nevládal počúvať tie klamstvá. V sekunde upadol do mdlôb.
