Spomínal si na Whitine slová. Nyrre sa už ospravedlnil a vysvetlil jej, že ešte nikdy nič podobné, ako mŕtve kuny, nevidel. Nyrra mu ospravedlnenie opätovala, nemala sa hneď urážať. Ukázala mu celú jej svorku, kde čo nájde a kde je Hlavný východ. A načo je ten suchý obrovský strom.
,,Myslím, že už ste si všimli v našej svorke niekoho nového," vyhlásil White a všetci pozerali na Shortyho. Skrúšene sedel pod kameňmi, kde stála vodkyňa. Nemal odvahu pozrieť sa im do očí.
,,Pamätáte sa na Whispera?" v dave to zašumelo, všetci boli odrazu akýsi napätí, ,,Bol to silný vlk, verný a spoľahlivý," pozrela sa dole na Shortyho a povedala:,,A jeho syn vstúpi medzi nás," v dave to zašumelo oveľa hlasnejšie a vzrušene si šepkali. Shorty zachytil slovo ,,zrada". Ale ako môžu o keho osude rozhodovať?
Hodil pohľad na White. Tá mu z očí všetko vyčítala a zašepkala:,,Ak budeš chcieť," to isté vyhlásila davu. Na Shortyho hádzali odpudzujúce pohľady. Shorty sa cítil ešte skľúčenejšie, nevedel, čo robiť. Má sa tváriť nevinne alebo sa vystrieť a brať o ako samozrejmosť?
Hľadal Nyrru. Cez všetkých bielych vlkov prechádzal pohľadom. Všetci mali modré alebo sivé oči ale Nyrra mala predsa žlté, ako si ju hneď nemohol všimnúť?
White trhla uchom a tým dala všetkým najavo, že môžu ísť. Asi takéto schôdze robia často, pomyslel si, ako by inak mohli vedieť, čo robiť? Veď ani nepostrehol, kedy ich zvolala.
,,Shorty," oslovila ho White, keď sa už všetci rozišli, ,,Musíme sa porozprávať," zaviedla ho do svojej nory pod stromom. Bola uložená hlbšie, než v tej, v ktorej sa zobudil. Bola aj o mnoho väčšia, vystlaná machom a lyšajníkom. Zo stropu vyseli chumáče srsti, zaviazané uschnutou trávou.
,,To sú srste našich dávnych predkov," povedala White, ,,Boli to vodcovia, ktorí sú teraz na Jeho svete," v jej tvári bol náznak smútku ale aj šťastia. Shorty nechápal, prečo tu majú práve ich srsť. Tu nechápal ničomu, vlky spia na mokrej hline, srste nejakých vlkov vysia zo stropu, všetci sa schádzajú pri obrovskom uschnutom strome, pod ktorým spí vodkyňa, všetci sú tu biely, ... Bolo toho priveľa.
,,Shorty, nebudem ťa nútiť zostať, ak mechceš," spýtavo sa naňho zahľadela. Shorty bol v rozpakoch, mal toľko otázok ale nevedel, ako začať.
White si vzdychla a pokračovala.
,,Nechcem na teba tlačiť, Shorty, ale nemáš kam ísť, pokiaľ viem. Ponúkam ti bezpečie, jedlo a domov. Budeš si musieť ale zvyknúť na naše tradície a všetky zvyky," prešla popri Shortymu a sadla si. Znovu chcela niečo povedať ale Shorty jej skočil do reči.
,,Prečo to robíte?" vyhŕkol, ,,Prečo ste ma sem priviedl?" adrenalín v ňom pomaly stúpal. White pevne privrela oči povedala:,,Vedela som, že sa to spýtaš. Shorty, ako už vieš, poznáme ťa od narodenia,"
,,Hovorili ste, že je to päť mesiacov a dvafsaťosem dní," namietol.
,,Nie, toľko sme ťa pozorovali, keď si už bol u ľudí," už? Ako, už? White si asi všimla, že ničomu nechápe, ,,Nikdy si nepremýšľal o tom, že nepatríš k ľuďom? Možno nemáš také skúsenosti ako my, čo som dosť prekvapená, pretože vlk nikdy nemôže stratiť niektoré zmysly len tak. Ale jedno je isté, čo by si mal určite vedieť. Nenarodil si sa pri ľuďoch, narodil si sa tu, vo svorke," Shorty tam stál ako obarený, nemohol tomu uveriť. Ako sa mohol narodiť vo svorke?! Odkedy si pamätal, bol s ľuďmi. Vždy.
,,Ako..." nechápavo až prestrašene na ňu civel. Chcel vysvetlenie.
,,V tú noc, ako si ťa privlastnili si ešte nemal otvorené oči. Tvoje mama bola veľmi milá, prateľská a rýchlo si získala moju dôveru. Ešte som ani nebola vodkyňa svorky. Tvoja mama bývala s ľuďmi odjakživa ale tvoj otec vyrastal s nami. Stal sa zástupcom vodcu," ťukla do jedného z chumáčov, ,,a jedným z najlepších bojovníkov v svorke. Lenže, zákon hovorí, že kto má krv svorky, musí v nej aj zostať. Tvoja mama ťa nechcela nachať v divočine, preto si ťa zobrala k ľuďom. Ľudia z toho boli prekvapení ale privlastnili si ťa. Nemohli sme nič urobiť, tvoja matka na to mala právo," vstala a sadla si na opačný koniec nory.
,,A čo je s mojimi rodičmi teraz?" spýtal sa. White sa pomaly otočila smerom k dvom chumáčom srsti. Biela a sivá. Mohol by sa staviť, že otec bol biely.
,,Tak, vieš, ako si sa sem dostal. Priviedli sme ťa späť, zachránili sme ťa. Je to naša povinnosť. Už vieš všetko, čo si chcel vedieť?"
,,Prečo ma chceli zabiť?" prešľapol si a čakal.
,,Nechceli ťa zabiť. Oni určite nie. Ale ľudia z dediny ťa nenávideli. Neustále si po nociach štekal a tvoji majitelia dostali podmienku. Lenže, ty si štekal ďalej. Nemali ťa kde dať a tak chceli uspať," Shortyho to prekvapilo. Pocítil úľavu a zároveň zlosť. Prečo sa oňho nebili hlava nehlava? Prečo hneď zoskočili z koňa a nechali si rozkazovať od ostatných?
,,Shorty, dávam ti týždeň. Na deň mentorov sa rozhodneš, či tu chceš ostať.
Do nory vstúpil vlk. Bola to Nyrra, potrebovala niečo od White. Naznačila mu, nech ide.
Zvyšok bol dňa bol s Nyrrou. Bola zrejme jediná, ktorá sa s ním rozprávala. Keď vyšiel z Whitinej nory, poprechádzal sa po celom území skorky. Nepamätal si všetko, len to, kde je Hlavný východ alebo vchod. Stále sa cítil hrozne skľúčene. Chcel ísť niekde, kde by mohol nájsť domov. Toto rozhodne domov nebol. Bola tu krásna príroda ale to je všetko. Potreboval niekoho, kto mu rozumie.
Mal by som sa vrátiť k stromu, pomyslel si. O tom strome mu Nyrra hovorila. Že vraj bol živý. Viac mu ale prezradiť nechcela, mal sa to dozvedieť večer. Bol zvedavý ale utrápený. Týždeň tu musí vydržať, potom sa uvidí. Na deň vyvolávania mentorov sa rozhodne o jeho osude.
