Shorty
,,Kto to bol? Také nafúkané sliepky som ešte v živote nevidel." neodpovedala, ,,Ale mali celkovo krásnu srsť," uškrniem sa. Nyrra sa prudko sa vystrela a hodila po mne škovaný pohľad. Zasmial som sa a ona prevrátila oči.
Stáli sme pri strome a čakali na ostatných. Boli tam s nami aj budúci učni, nervózne sa medzi sebou rozprávali o mentoroch. Ja som sa dokonca tešil, veď Winter je skvelý vlk. Ešte keď ma vyučí, bude to fajn. Naozaj mal pravdu, keď som znova vstúpil do Lesa, zabudol som na nich a šiel na pomoc Nyrre.
,,Som zvedavá, koho ti pridelia," ľahla si.
,,Som si istý, že to bude Winter. On si to tiež myslí,"
,,Winter?" prekvapene narovnala uši, ,,Mentorom už nebol roky. Všetci jeho učni boli slabí, nedokázali pochopiť jeho výklad slov," chcel som namietať ale to už sa okolo nás kopili vlci. Zaraďovali sa do skupín podľa postavenia. My- celkovo nás bolo štyri, čo je veľmi málo- sme zostali vpredu. Nastalo ticho, každý sledoval vchod do Whitinej nory. Z ničoho nič sa šťeňatá vedľa mňa začali driapať na kamene. V strede si sadli a zvážneli, akoby pred chvíľou vôbec neboli vyplašení. Rýchlo som spravil to isté. Cítil som sa hlúpo , bol som predsa len starší a akoby zaostalý. V ich veku som sa napchával psími suchármi s mäsovou príchuťou a práve sa učil normálne behať. Oni to už museli vedieť, mali mať v hlave stratégiu a dopredu spravenú predstavu boja. Ľutoval som ich, že nemajú spomienky s rodinou.
White a Etihw vyšli na najvyšší kameň a všetci sa postavili. Stiahli chvosty na znak úcty a čakali.
,,Zišli sme sa tu, aby sme oficiálne prijali týchto vlkov do našej rodiny," neviem prečo, striaslo ma pri jej slovách, ,,Tento deň je výnimočný pre naše životy a prežitie. Zo šteniat sa stanú učni, z učňov vlky. Z vlkov bojovníci a nakoniec legendy. Legendy Svorky," v dave to zašumelo.
,,Týmto dňom nám sľúbia svoju oddanosť, vieru," pozrel na mňa, ,,a schopnosť prežiť," nepozdávalo sa mi to. Čo je ťažké na lovení a prežití? Na druhej strane... Už nikdy sa nebudem môcť stretnúť s Talim a Benjim. Pomaly sa ich začali pýtať na oddanosť ale ja som nedokázal vnímať ani vlkov pred sebou. Práve sa chystám na nový život s vlkmi, ktorí ma zrejme nenávidia, vodkyňa odo mňa očakáva nemožné výkony a už nikdy to nebudem mať šancu to zvrátiť! Nikdy! A k tomu aj Thiazzi, Nyrrin nevďačný a zúfalý brat spolu so svorkou Čiernych, veď boli dvakrát váčší ako ja. Jedným pohybom ma zadupúdo zeme. Ako mám prežiť v tomto chaose?
,,... Shorty, sľubuješ nám večnú..." nepočul som ho ale aj tak som zašepkal:,,Áno..." vtedy mi modrozelené svetlo zatemnilo výhľad na Blackov škodoradostný úsmev.
,,Black Snow, stávaš sa jeho mentorom," to boli posledné slová, ktoré som počul, kým som sa úplne nevzdialil do toho svetla.
Kde to som? Vo vlčiom nebi? Takto to tu má vyzerať? Aj s narastajúcou bolesťou v oblasti hrudníka? Necítim si nohy, akoby som ich ani nemal. Som unavený a slabý. Na nič si nepamätám...
Hej, tam je nejaký dom! A ľudia, ktorí ma volajú. Rozbehnem sa k nim a brána za mnou sa zamkne. Na krk mi pripevnia niečo kožené a cinkajúce. Cink, cink. Dajú mi jesť a aj napiť, potom sa uvelebím do mäkkého pohodlného vankúša. Lenže oni to nechcú, snažia sa ma dostať na nohy. Cink, cink. Odporujem, až príliš som sa nažral a je mi zle. Oni mi však hádžu pískaciu hračku a postupne po mne začnú kričať. Cink, cink. Nerozumiem im, pokúšam sa s nimi nejako dohovoriť. Cink, cink. Jeden z nich ma silno čapne po rebrách a zvreští, až sa začnem báť. Vyplašene hľadám únikový východ, rozbehnem sa k bráne. Žiadneho psa nevidím, nikto mi nemôže pomôcť. Cink, cink. Inštinktívne zavyjem. Ozve sa len nebadaná odpoveď a okamžite tu nabehne svorka vlkov a doslova rozdriapu plot. Ľudia zastanú a snažia sa s nimi bojovať. Niečo ma schmatne za zátilok a vyrúti sa do Lesa. Cink, cink. Z toho zvuku šaliem, bojím sa ako šťeňa... Počkať. Veď ja som šťeňa!
,,Už je dobre, Whisper. Nemaj obavy," povie Etihw.
Shorty
Otvoril som oči. Nič sa nezmenilo, stále som bol na tom istom mieste. Toto už bolo priveľa. Blac bude môj mentor. Stále sa dozvedám nové veci o mojom otcovi. K tomu pribudnú aj ľudia.
,,Touto zmenou oficiálne zapečatili našu ochotu a povinnosť," ďalej pokračovala White, ,,Vitajte vo Svorke,"
Až potom som zistil, že už na sebe nemám sivú farbu. Bol som biely. Tak, ako aj tí ďalší vedľa mňa.
Kto sa teší na prázdniny? ^^ Ďalšia časť a dúfam, že aj ďalšie potešenie :-) (tú premenu máte na fotke)
Venujem: AmyNMKDaV
Anne-Home
@Bija2031
