,,Shorty, vstávaj!" zakričala Nyrra. Zobudil sa. Vyzrel vonku z nory. Z ničoho nič tam bolo o polovicu viac vlkov, všetci mali sklopené uši od hnevu. Skákali po sebe, trhali sa, krv lietala všade okolo. Pazúry mali vystrčené, cerili na seba zuby a hrýzli sa až do mäsa. Šokovane na to pozeral, nevedel, čo sa robí. Zbadal Nyrru ako bojuje s čiernym vlkom. Bol jednoznačne silnejší, zahryzol sa jej do krku. Jeho oči boli nenávistné, plné zlosti.
Nyrra od bolesti zakňučala a spadla na zem. Snažila sa mu vymaniť z pevných čeľustí, metala sa, škrabala ho ale čierny vlk neustupoval. Rozbúchalo sa mu srdce, prepadla ho panika, musel konať. Musí niečo spraviť!
Vyštartoval smerom k nim a skočil plnou silou priamo do vlka. Zakvačil mu svoje zuby do pleca a nemilosrdne ho odsotil preč. Lenže nebol taký silný, ako si myslel. Vlk sa zmätene zatackal a pustil Nyrru. Tá už iba nehybne ležala na zemi. Oči mala zatvorené, nedýchala.
,,Nyrra," zašepkal trasľavým hlasom. Začal vrčať. Otočil sa k čiernemu vlkovi a bez váhania doňho skočil. Ten sa mu zahryzol do ucha a šklbal ním. Shorty pocítil ostrú bolesť, zúfalstvo a bezradnosť. Čierny vlk bol naozaj silný, ľahko od seba Shortyho odstrčil a zvalil ho na zem. Shorty bol zúfalý. Letmo pozrel na Nyrru. Ležala, ako pred tým. Čo má teraz robiť???
Prudko sa nadýchol. Zhlboka dýchal a bol celý spotený a vystrašený.
,,Och, no konečne. Už som sa zľakla,že ťa v živote nezobudím. Ty si ten nový vlk, však?" kto to bol? Tentoraz to určite nebola Nyrra ani White a Snow Drop. Hlas bol hlboký a určite nie vľúdny. Zmocnila sa ho zlosť.
,,Nemôžem sa aspoň raz zobudiť bez toho, aby bol niekto pri mne?" vyštekol.
,,Nie," vrátil mu to hlas. Nečakal to, myslel si, že tým toho vlka alebo vlčicu zastraší, ,,Vo svorke nikdy nebudeš mať dostatok samoty. Sme všetci, ako jedno, chránime sa navzájom. Môžeš ďakovať, že sme ťa prijali a nikto nefrflal, pretože ťa White, naša vodkyňa, prijala bez akýchkoľvek ťažkostí. V týchto veciach je inak veľmi opatrná, trvalo mesiace, kým uverila Icetorovi, White Fangovi alebo Nyrre a prijala ich," chrapľavý hlas znel nahnevane. Nyrra?! Ona sa nenarodila vo svorke? Čo ešte nevie o týchto vlkoch? Veľa je chabé slovo, bol tu predsa len druhý deň. A pýtať sa je zbytočné, nikto by mu hneď všetko nepovedal, cudziemu vlkovi. Možno vtedy, keby bol oficiálne prijatý vo svorke. A to sa nikdy nestane.
Do nory vniklo svetlo, vlčica vyšla von. Srsť mala tiež bielu s nádychom červenej. Vlastne, končeky každého chlpu boli bordové a za uchom mala zastrčené pierko, presne ako Nyrra. Bolo vidno, že je stará, mala kalné oči a pohybovala sa pomaly. Aj hlas tomu nasvedčoval.
Vzduch vonku bol vlhký. Bude pršať.
,,Som Tanya. Keby si chcel vedieť. Som liečiteľka, preto som sa na teba bola pozrieť, či nemáš horúčku. Tvoje kvílenie bolo počuť až do môjho brlohu. Ako ti je?" otočila sa smerom k nemu. Pokrčil plecami. Bolo mu normálne. Teda, keď vylúčil príchod do svorky, všetky pocity a posledný týždeň.
,,Fajn," povedal. Prevrátila očami a pobrala sa svojím smerom. Nenasledoval ju, nepohla ušami, na znak, aby šiel za ňou. Sedel a pozeral sa na údolie. Nevedel prečo, od začiatku sa správal, ako doma. Možno tu bol ako vĺča ale vtedy ešte nič nevnímal tak, ako teraz.
Zatvoril oči. Nechal vánok prečesávať jeho srsť. Počul šušťať listy, hlasy vlkov, vlastný dych a smiech. Ten vychádzal z brlohu, kde boli vĺčatá.
Prask! Mykol sa. Otvoril oči a vedľa seba zbadal Nyrru.
,,Do čerta, mala som byť opatrnejšia!" zahromžila ale jej oči prezrádzali radosť. Shorty sa usmial.
,,Ránko. Ako, opatrnejšia?"
,,Chcela som ťa vystrašiť. Keby tam nebol ten konár..." zamyslela sa, ,,Teda, keby som si ho všimla, aj by sa mi to vydarilo," kívla ušami a smerovala na druhý koniec čistiny. Pred tým sa ale zastavila a povedala:,,Dobre, že si ten praskot vnímal. Pred dvoma dňami by si to ignoroval," uznanlivo pokívala hlavou a obaja vykročili. Shorty ale nevedel kam.
