Nyrra
Neverila som vlastným očiam. Bol biely ako my. O šťeňatách som vedela ale že to funguje aj pri zmiešanej krvi? To snáď nie je možné. A ako prežije s Blackom? Winter a on sú priame protiklady až na jedinú spoločnú vec. Všetci ich učni zlyhali. Z jednej strany boli slabí, z druhej sa zmenila ich povaha. Musím však uznať, že z nich vychoval dokonalých bojovníkov s pevnou vôľou.
Keď vodkyňa určila mentorov, Shortymu a šťeňatám pomaly bledli oči. Nesvietili, len sa zmenili na slepeckú bielu. Trvalo to sekundu, či dve ale ja som vedela, čo prežívajú. Učňom sa zjaví minulosť ich predkov, niekedy ich varuje, inokedy len odhalia pravdu. Vo výnimočných prípadoch sa nestane nič, sú to však len fakty, o ktorých je zakázané sa rozprávať. Nikdy sa to nedá ovplivniť.
Zo zvedavosti som sa pozrela na Strom. Mierne sa kíval, aj keď bolo bezvetrie. On nás má udržať nažive, dávať nám energiu. Tento suchý, starý ale za to obrovský strom. Zabudla som na Blacka a biele srste, sústredila som sa na silu z jediného naozajstného zdroja života. O chvíľu sa stane to, na čo čakáme celý rok. Stáva sa to len raz, presne v tento deň. Bola som tak šťastná, že je Shorty tu a môže to vidieť.
Shorty
Biela a čistá farba s trochou hnedej na chrbte. Bolo to úplne iné, teraz som sa naozaj cítil ako jeden z nich. Tí malí vedľa mňa sa natešene pozerali na vlkov ale ja som hľadal jej oči. Boli šťastné ale našiel som v nich štipku obavy.
Vlky sa upokojili a na niečo čakali. Etihw začal ticho vyť. White sa k nemu pridala a spolu vytvorili vlastnú pieseň. Trochu ma to zarazilo, nemali sme sprevádzať vytie my? No, samozrejme, vodcovia vždy prví.
Učni sa pridali a ja len s obavou. Znova som pocítil to upokojujúce bubnovanie môjho srdca a snažil som sa nevykročiť z rytmu. To však nebolo treba, hudba sa stále zväčšovala, až sa všetky hlasy spojili do jedného. Vtedy som prestal a pohľadom blúdil po vlkoch. Uši stiahnuté, hlavy zaklonené. Nyrra vyla zase lemn svojim spôsobom. Cez všetkých som ju dokázal začuť a zosúladiť sa.
Stalo sa však niečo zvláštne. Akonáhle som začal vyť, všetkým obeleli oči. Pomaly sa menili na svetlo modrú a cítil som čoraz väčšiu silu. Silu svorky.
To však nebolo všetko, Stromu začali rásť listy! Modré jasné listy. Vytriskovali z neho lúče, či skôr malé modré hadíky. Takú energiu a radosť som ešte necítil. Celý Les ožil a my sme proste len spievali.
Blackov pohľad ma však vrátil do reality. Zajtra sa začína môj výcvik.
Kratšia časť. Ste pripravení na Dušičky? :-) Koľko kapitol by ste chceli mať? Svorku 2 určite napíšem ale kedy mám skončiť? Stále sa to nejako vlečie, už je 26-ta kapitola a len teraz bolo to prijatie... Takze rozmyslam nad 35-kou.
Venijem tým, čo čítajú ^^
P.S.- Na obrázku je Strom ale v príbehu má kmeň a konáre stále suché, takmer čierne.
