Pán chladný (YoonMin) remake

20.

Jimin pov.

Sedel som a díval sa na strop ako by to bola tá najzaujímavejšia vec na svete. Stále som sa snažil spamätať z toho čo som urobil. Keď som bol mimo tak som ho videl. Len vedľa mňa sedel na posteli a čítal si knižku. Kniha sa volala: Ako nás poznačil čas. Chvíľu som len tak ostal. Netušil som čo si o tom myslieť. Na čo som vôbec myslel keď som ho pobozkal? Prišiel do izby Jin. Mal so sebou dáky džús. Sadol si ku mne. "Ako ti je? Všetko v pohode?" Usmial sa na mňa. Vždy bol pre mňa veľkou oporou. Všetci boli.

Oprel som sa o rám postele. Je všetko v poriadku? Neviem čo so sebou. Som zmätený z toho čo robím. "Pomôžeš mi sa doňho zamilovať?" Vypadlo zo mňa. Videl som to prekvapenie na Jinovej tvári. "Myslím Pána Chladného. Vieš že rád chodievam na stretnutia s ním a tak no.... Nie len že sa pri ňom cítim bezpečne ale viem že je spoľahlivý, starostlivý a mám pocit že aj celkom určite aj gej. To bude asi dôvod prečo nemá rád pri sebe toľko žien a jeho prezývka."

Jin sa na mňa díval spôsobom: snažím sa spracovať čo si práve povedal ale tiež mám chuť sa spýtať kedy si sa prebral? "Hm... na toto všetko si ako prišiel?" Lepšie sa posadil. "Bohatý je to je hneď veľké plus a bude určite aj pekný. Milý taktiež a to ostatné čo si povedal k tomu ale berieme na vedomie to že má dve deti...." Očervenel som keď som si spomenul ako moje zisťovanie prebehlo.

"Dajme tomu že som videl Yoongiho." Začal som a Jin hneď zmäkol. "Snažím sa prísť na to či ho len nechcem nahradiť ale chcel by Yoongi aby som ostal sám? Je tu pre mňa, je milý a no... Pobozkal som ho a odpoveď na to nebola zlá." Jin otvoril pusu. "Nechcel by som ho pre peniaze alebo tak. Len proste cítim sa pri ňom tak.... Pripomína mi ho." Jin ma objal. On a Namjoon boli pri mne najviac keď nás Yoongi opustil a potom ako prišiel pán chladný mi prekaziť moje plány na odchod, bol so mnou skoro stále.

"Neviem do akej miery ti budem vedieť v tomto ohľade pomôcť ale pokúsim sa tu pri tebe byť a uvidím čo budem môcť." Pozrel sa von oknom. "Klamal by som ak by som povedal že som si nevšimol že sa o teba viac zaujíma ale ak sa cítiš pri ňom dobre tak som za." Objal ma. "Teraz ale poď dole k ostatným. Nohy ti neoperovali a Hoseok s Taem sa stále na teba pýtajú." Prikývol som a šli sme spolu do dolnej jedálne.

Vonku bola tma a vnútri to naozaj vyzeralo ako palác. Okolo mňa prebehol pes. "Jimin stoj! Teraz nemôžeš len tak behať. Máme návštevu!" Ostal som ako obarený. Bol to veľký Bernardín a volal sa rovnako ako ja. Zastavil sa a začal ma ňuchať. "Prepáčte nám to. Niekedy si nevie dať pokoja." Pribehli za ním Jinsang a Jimi. "Dostali sme ho od ocka na druhé narodeniny. Bol vtedy šteniatko." Vysvetlil mi Jinsang. Boli naozaj zlatý spolu.

Decká sa rozjasnili a ja som ucítil pohladenie na chrbte. "Ako sa cítiš? Už je lepšie?" Bol to Pán Chladný. Prešiel mnou veľmi príjemný pocit. Usmial sa na mňa a ja som prikývol. Decká sa naňho začali štverať. "No poďte krpci, pekne sami. Najskôr vezmite Jimina do jeho miestnosti a nasypte mu granule. Potom do jedálne. Dobre?" Prikývli, zasalutovali a ušli aj s psom

Pozrel sa za roh či naozaj šli tam kam mali. Potom sa otočil na mňa. Zhlboka som sa nadýchol a snažil som sa nájsť dobré slová. "Už mi je lepšie. Okrem toho, ja..... prepáčte za to čo som urobil v izbe...." Chytil som sa za zátylok. Bolo to niečo čo som neľutoval ale mohol by som ak by sa na mňa za to nahneval. Sklonil som hlavu a sledoval koberec akoby to zrazu bol obrovský objav.

"Nič si z toho nerob, nehnevám sa." Na chvíľu zastal. "Ale ak to teba trápi tak to môžeš odčiniť tým že mi prestaneš vykať. Čo ty na to?" Viem že mi to už raz povedal ale myslel som že to bolo len tak. Jemne som prikývol. "Dobre." Prekvapilo ma keď na mňa žmurkol jedným okom. "Teraz sa teda poďte najesť. Ostatný tam už hádam budú čakať." Deti prebehli chodbou smerom do jedálne. "Takže asi áno." Zasmial sa a šli sme tam aj my.

Jin sa ku mne naklonil. "Viem že si vravel že jeho rekcia nebola zlá ale že by až takto?" Uškrnul sa. "Rovno materiál na manžela. Čo ty na to?" Za smial sa tak aby to spomínaný nepočul a ja som Jinovi štuchol do rebier. "Však ja len hovorím fakty. K ničomu ťa nenahováram." Zasmial sa viac a došli sme do jedálne. Jedlo bolo úžasné. Mal osobného kuchára aj obsluhu. Atmosféra bola príjemná a o to krajšie bolo vidieť ako sa baví s deťmi a pomáha im. S rukou na srdci som si musel povedať že je ešte lepší človek ako som si myslel.

Another one. Akosi predlžujem niektoré časti viac ako predtým ale čo už. Dúfam že sa páči :D