Pán chladný (YoonMin) remake

2.

Jimin pov.

Na telesnej výchove sme hrali futball. Hrali sme proti vedľajšej triede a v polovici zápasu lopta odletela niekomu do brucha. Bolo mi ho mierne ľúto ale tak nevyzeralo to až tak zle. Po druhej tretine zápasu sme sa menili a ja som si šiel po vodu do šatne. šokovalo ma že tam bol na zemi ten chalan.

Tie rany neboli z nejakého pádu, poznal som to moc dobre. Vyzeral dosť vydenese a tak som sa moc nepýtal. Prišiel mi však veľmi povedomý. Ten pohľad, to meno. Nevedel som ako reagovať.

Hoseok, ktorý tam nabehol ako dôchodca na rožky v zľave ho tam hneď začal baliť a obijímať ho. "Ale Jimin, musíš uznať že vyzerá dobre." Uškrnul sa viac ako sa doteraz.

Vďaka mikine nebolo vidno ako veľmi vychudnutý je. Celkovo bol celkom vysoký a má prijemnú tvár. Nahneval som sa na seba že som vôbec v tomto myšlienkovom pochode pokračoval.

"Prestaň Hoseok. Teraz vypadni a po chvíli som tam." Zasmial sa, dal ruky hore a odišiel. Počkal som kým sa spakuje a otočil sa nazad na chlapca čo som do teraz ošetroval.

"Späť k tebe. Kto ti to urobil? Sľubujem že to nepoviem učiteľom." Jeho pohľad padol na jeho topánky a prsty, ktoré sa chveli. Muelo to byť dosť traumatické ak takto reaguje už len pri spomienke na to.

"Volá sa Yixing." Zamrzol som. Správne si pamätám že povedal že je z Daegu? Daegu je veľké mesto ale tam poznám práve jedného takto chorého človeka čo by toto vedel spraviť. Sám som mal to potešenie s ním sa stretnúť.

"Je v tvojom veku, a chodí na chlapčenskú strednú v Daegu?" Šokovalo ho to že to viem ale prikývol. Uvedomil som si že spĺňa opis jeho hračky čo sme mali zo špionáže. Yixing je synom najväčšej mafie v Daegu a dosť sa s mojou rodinou nemusí. Naše rodiny kedysi fungovali diplomaticky ale po niekoľkých incidentoch sa už nedalo prehliadať to ako zlé sú naozaj naše vťahy.

Videl som že jeho stres rastie. "Už to bude v poriadku, dám na teba pozor. Viem kto je Yixing lebo som si s ním zažil svoje." Potiahol som si tričko nižšie a ukázal na vyrytý kríž. "Takže, Yoongi. Na obed si prosím sadnu ku mne, ešte sa porozprávame že čo a ako." Chytil som ho za rameno a usmial sa.

Potom som vyšiel von no moja prvá reakcia bola volať otcovi.

"Min, prosím." Zdvihol mi po istej chvíli.

"Ahoj oci, som v škole a práve som narazil na Yixingovu hračku." Pre istotu som sa obzeral a potom vošiel do učiteľského kabinetu. Nebol by som rád keby niekto odpočúva.

"A?" Normálne by sme s ním nemali čo robiť lebo by nebol ani vhodný na vyjednáavanie ale tuna je o trošku iné.

"Volá sa Yoongi a je z Daegu. Nie som si 100 percentne istý že je to ten Yoongi ale podoba tam je." Môj detský kamarát a rodinný priateľ Min Yoongi. Jeho otec bol najlepší priateľ môjho otca.

"Jimin ..." Jeho hlas sa zachvel. "To je vtip? Zisti mi či je to on. Ak je to naozaj on, musíš naňho dať pozor. Yixing ho už nesmie ani videť. Zavolaj mi hneď ako to zistíš jasné?" Ostal som mierne zaskočený. Snažili sme sa jeho a jeho matku k nám zobrať no nechcela. Je pravda že otec má lepšie opisy toho čo Yixing robí. Mierne som sa bál čo to všetko bolo. "Jasné."

Po ďalších dvoch hodinách sme konečne šli na obed. Neustále som ho vyzeral až som ho konečne uvidel. Mierne ho prekvapilo že sme pri stole sedeli šiesti ale na moje kývanie si k ná prisadol.

"Takže aby som vás predstavil, toto je Yoongi. Prišiel k nám z Daegu." Uklonil sa.

"Yoongi, toto sú JIn, Namjoon, Taehyung, Jungkook a Hoseoka si už stretol." Všetci sa pozdravili. Bol som rád že sú k nemu milý.