Pán chladný (YoonMin) remake

5.

Yoongi pov. 

Ráno som sa zobudil na to že mi do očí svieti slnko spoza okna. Veľmi dobre som si oddýchol a našťastie si ani nepamätal čo sa mi snívalo. Keď som sa ako tak rozhodol že by bolo fajn vstať, všimol som si že ma Jimin drží pri sebe. Mierne som sa pousmial nad tým. Už dlho som sa s nikým netúlil. Ešte chvíľu som poležal no keď môj mobil začal ukazovať čas 6:30 tak som sa pomaly vykrútil z jeho objatia a šiel do kúpelne. 

Bolel ma každý krok lebo sa mi v noci otvorili rany a obväz sa mi prisal do rán. V kúpeľni som sa snažil si ho dať dole no musel som si strhnúť chrasty čo sa mi zatiaľ stihli spraviť okolo. Musel som si dať do úst uterák aby som Jimina nezobudil ale podarilo sa mi to znova ošetriť. Dal som si aj sprchu a došiel za ním naspäť do izby. 

Stále spal. Pokiaľ si spomínam, zvláštne ale áno, buudieval som ho tak že som naňho skočil ale nebol som v stave robiť také kaskadérske kúsky a ani som mu nechcel ublížiť. Opatrne som si k nemu sadol a začal doňho pichať prstom. "Jimin, vstávaj." Snažil som sa jemne ale spal veľmi tuho. Znova, silnejšie.... Nič. 

"Ešte desať minút." Zamrnčal po chvíli. Ani šteklenie nepomohlo. Nechal by som ho aj dlhšie spať keby nebolo 7:15. Mám niekoho zavolať nech ho príde zobudiť? Nechať ho spať a dnes kašlať na školu? Kašlať naňho a ísť do školy sám? Nevedel som čo robiť tak som sa zapozeral na jeho tvár. Vyzeral ako taký napuchnutý vankúšik. Prehrabol som mu vlasy. Bože on je zlatý "No už poď spiaca princezná." Nedalo mi to a pobozkal som ho. 

Keď som sa odtiahol tak som sa díval rovno do jeho zmätených rozospatých očí. "Heuréka. Dobré ráno šípková ruženka. Nemohol som ťa ani za ten svet zobudiť. Kto ťa pichol do prsta?" Zasmial som sa a šiel dole z postele. Jimin sa posadil a stále sa tak napoly snažil spracovať čo sa stalo. Pretrel si tvár a ponaťahoval sa. 

"Hm.... Asi som zabudol nastaviť budík. Na ten sa vždy zobudím." Prehodil si vlasy dozadu a šiel si po veci do sprchy. Keď si zhodil pyžamo tak som si nepomohol a mierne som si ho premeral od hlavy po päty. Má celkom dobré telo. To sa mu musí uznať. Keď som sa prichytil pri tom ako sa mu pozerám na zadok tak som sa otočil. Hanbi sa Min Yoongi, to sa nepatrí. Vyšiel zo sprchy, zišli sme dole na raňajky a následne nás jeho vodič odviezol do školy. Boli sme viac menej ticho a bol som rád že nespomenul to čo som spravil ráno. 

Učitelia v škole boli celkom milý. Užíval som si to že sa mi nikto nevyhráža, neberie mi jedlo a dobre som sa naspal. Angličtina pre mňa bola trošku tahšia nakoľko mi to nikdy moc nešlo. Vždy musí byť dáky predmet ktorý znechutí učenie. Snažil som sa no už teraz viem povedať že moc dobré známky nebudem mať. Aj ten učiteľ mi dáko nesadol no moc som si z toho nerobil a tešil sa na obed. 

Hneď po tejto hodine sme konečne mali obed a ja som sa s veľkým elánom pobral do jedálne. Vyšli aj žiaci z vedľajšej triedy. "Ahoj Yoongi!" Prišiel ku mne Namjoon a šli sme spolu. Všetci sme v iných triedach tak sme sa videli prvý krát dnes až teraz. V jedálni už sedeli ostatný a my sme sa k nim pridali. 

"Aký máš zatiaľ deň?" Spýtal sa ma Jimin keď som si k nemu sadol. Stále tam bolo zvláštne napätie medzi nami ale už to bolo lepšie. "Všetky hodiny v poriadku? Netreba ti s niečím pomôcť?" Usmial sa a dal mi jeho nápoj. 

"Celkom sa to dalo. Hoci angličtina nie je moja silná stránka. Ani učiteľ nie je z toho nadšený." Nebol veru príjemný keď som sa ho asi tretí krát spýtal či by to mohol nejak inak vysvetliť. Chápem to aj z jeho strany nemá čas na všetkých. Je to hlavne kvôli tomu že v mojej predošlej škole som bol v tak vac lajdackej triede a ani učiteľke sa moc nechcelo robiť. 

"Ak chceš tak my si ho radi podáme." Naklonil sa ku mne Tae a usmial sa. Mierne som sa odklonil. "Ak by bol problém tak veľmi rýchlo vieme vymeniť učiteľov. Pre nás to nie je žiadny problém." Jin mu dal pohlavok a Tae sa na to len zasmial. 

"Myslím že teraz je to v poriadku. Mal som na predošlej škole menej angličtiny takže je to skôr mnou." Pousmial som sa a ďalej sme to neriešili. Tae šiel zaniesť taniere. Zrazu sa za nami ozvalo padnutie tácky a tanierov. Rýchlo sme sa otočili či to nebol Tae ale celou jedálňou sa prehnalo ticho ktoré by sa dalo krájať. 

Dve dievčatá stáli oproti sebe a jedna mala na sebe obed. Nevyzeralo to ako nehoda lebo jedna z nich, blondýna, sa smiala zatiaľ čo tá druhá sa len chladne na ňu pozerala. Zdá sa mi že blondýna sa volá Yebin. Chodí so mnou do triedy a ja osobne som zatiaľ s ňou nemal problém ale tu bolo jeden cítiť. 

"Ach, prepáč." Smiala sa ďalej. "Nevidela som ťa. Si tak plochá a tvoja osobnosť tak trápna že ťa som si nebol schopná ťa všim..." Začala cez smiech Yebin ale druhé dievča spravilo krok bližšie. Ani som poriadne nezaregistroval ako a len som zrazu videl ako ju potkla a hlavu jej tresla o zem. 

"Áno , prepáč, červená mi pomôže byť viac viditeľná." Zotrela jej dákym kusom látky krv z nosu a vložila si ho do kapsy na saku tak aby zakrvavenú časť bolo vidno. "Teraz už ma neprehliadneš však?" Yebin sa snažila zastaviť krvácanie a posunúť sa čo najdaľej od nej. Hneď na to odišla. 

Ostali sme tam šokovane sedieť  a prišiel Tae. "Kto to bol?" On nemal na to taký prvotriedny výhľad ako sme mali my. Sadol si k nám a Namjoon počkal kým sa veci okolo trochu utíšia. 

"Bola to Yebin, nie som si istý čo to do nej vošlo ale asi mala dáky problém s tým novým dievčaťom. Som celkom zvedavý čo spraví Yebin lebo tá si to len tak nenechá. Je dosť možné že ju budmeme musieť ísť ratovať." Zasmial sa Namjoon. Ona je tiež v tomto? Namjoon si musel všimnúť to že ma to celkom zaujíma. "Dosť ľudí tu pre Jimina pracuje. Aj Yebin ale je to také hektické s ňou. Koleduje si o to že sa niekto postará aby voňala kvietky zospodu." 

Nechal som to radšej tak a venoval sa dezertu čo mi ostal. Všimol som si že Jimin stále po mne pokukuje. Neviem či si myslí že som také niečo videl prvý krát alebo či mi to nevyvolalo dáky flashback alebo to je tým čo som spravil ráno. Radšej nejdem riešiť ani to. 

Sme pri 5. časti z 28, možno ich pár pridám, kto vie. Dúfam že sa vám páči a budete čítať naďalej. Je to len taký môj koníček tak to neberte moc vážne. :D