Pán chladný (YoonMin) remake

17.

Jimin pov. 

Ako som vyšiel cez terasu von, dostal som sa do záhrady, ktorá bola pokrytá snehom. Bolo vidno že cestičky sú pravidelne odhrabávane ale celkovo to bola okúzľujúca záhrada. Lampy ako visiace lampášiky, drobné svetielka po krajoch cestičky a bolo počuť potôčik čo kdesi kúsok od mňa musel tiecť. Prisahám bohu že som vošiel do rozprávky. Bolo tu aj pár obrovských stromov. Na jednom z nich boli zavesené dve hojdačky. Rovnaké sme mali aj u nás v záhrade. 

O kúsok ďalej som si všimol celé detské ihrisko. Šmykľavky, kolotoč, lezecká stena, rôzne lanové mosty, tunely a rebríky. Prekryté pieskovisko a aj akoby zmrzlinový stánok. Ten musí tie deti neskutočne milovať. O kus ďalej bol aj altánok kde bol gril a kamenná pec. Okay, zazobaný je ako starý Mcduck. Ako som šiel ďalej, všimol som si zamrznuté jazero. Bola tam aj lavička. Pri nej som si všimol vtáčika. 

Zobral som ho do rúk a posadil sa. Bol celkom premrznutý ale stále žil. Vošiel mi do vrecka a ja som ho nechal. Poobzeral som sa dookola. Bolo tu naozaj príjemne. Ak by som raz mal deti, chcel by som aby sa tiež mohli mať takto dobre. Aj ja s Yoongim sme mali veľmi dobré detstvo. Do tej nehody čo mal, nám celkom nič nechýbalo. Už dosť že som sa opúšťal, posledná kvapka bola keď som si všimol snehuliakov. 

Dvaja boli malý ako deti a jeden veľký. Aj s otcami sme vždy stavali takto. Prečo ma to teraz tak chytilo? Netušil som ale plne som pustil slzy. Prešiel som na koniec záhrady až pred tých snehuliakov. Chvíľu som tam stál a len sledoval. Veľmi mi chýbal. Aj po toľkých rokoch. "Si v poriadku?" Veľmi mnou trhlo nakoľko som nečakal že tu niekto bude. Pomaly som sa otočil. 

O to viac som nečakal že to bude samotný on. "Áno, Pán Chladný, prepáčte že som tu, potreboval som trochu vzduchu a je to tu nádherné." Stáli sme tvárou v tvár. "Prepáčte ak vám robím starosti." Moc by som si ho nechcel pohnevať. Hoci je pekný a milý, nechcel by som aby kvôli mne sa pokazili všetky obchody čo máme. Usmial sa. Naozaj má krásny úsmev. 

 "To nič, len som si všimol že nie si dnu tak som sa chcel uistiť." On si všimol že som zmizol? Hej asi mu povedali že sa mu dáky pako potuluje záhradou. "A kľudne mi hovor Suga." zamrzol som. Čože? Jemu? "Dvojičky radi chodia vonku a Jimi chcela strašne robiť snehuliakov tak sme dne robili. Snažím sa im to vynahradiť za oboch rodičov najviac ako sa len dá." Pousmial sa. 

Na jednej strane však vyzeral aj dosť sklamane. "A čo vaša žena?" Nebol som si istý či je to téma do ktorej by som mal špárať. Ani mne stále nebolo príjemne hovoriť o Yoongim hoci o jeho situácii nič neviem. "Prepáčte ak je to citlivá téma." Nemal som to asi ani začínať. Prekvapilo ma keď sa mierne zasmial. Neviem či ma uškrtí alebo ju nemá rád. 

"Nie je moja žena. Netuším kto je ich matka. Ani neviem či ešte žije. Dúfam že nie." Zamrzol som. Toto bola posledná vec čo som čakal. "Ani nie sú moje biologické deti. Poznal som ich otca, bol mne ako otec. Jeho posledné želanie bolo aby som sa o nich postaral."  Prečo by mi toto povedal? "Milujem ich nadovšetko, to zase nemaj zlú predstavu. Majú ešte staršieho brata no ten o nich nevie."  

Nevedel som čo na to povedať. "Prídete mi ako skvelý človek za to." Pousmial sa. Viem že by som sa nemal pýtať ale... "Prepáčte že sa pýtam ale to mi na toľko veríte? Nie že by som si to nevážil alebo mal v pláne túto vieru sklamať ale nedá mi to celkom. Aj Jimi vravela že ste niektoré veci chystali tak aby sa nám páčili. Prečo?" Nastala chvíľa ticha. Pán Chladný sa na mňa riadne zapozeral. 

Po istej chvíli odtrhol zrak. "Prepáč mi to. Vy ste mi vždy prišli ako niečo najbližšie k priateľom. Vždy po mne ľudia niečo len chcú a snažia sa mi len votrieť. Na Namjoonovi som videl že mu naozaj ide o vašu rodinu a prišlo mi to že si celkom rád chodil na naše stretnutia. Prepáč ak som to pochopil zle možno to vyznelo nejak inak alebo ak ti je to nepríjemné. Stačí povedať." Bolo v ňom cítiť mierne sklamanie. 

"Nie, nie, vôbec. Moc sa ospravedlňujem že som sa pýtal. Ako myslím, veľmi rád som chodil na vaše stretnutia, vlastne sú asi jediné na ktoré chodím rád. Netušil som že nás tak vidíte. Je to pocta. Vďaka vám moja rodina ešte stále funguje a máme to čo máme. Len ma akosi ani nenapadlo že môžeme byť medzi vašimi obľúbenými partnermi." Asi to že je niekto bohatý nevie nahradiť ten pocit pravého bezpečia. 

Viem že Namjoon ho má tiež rád ale dosiaľ len o ňom hovoril ako skvelom človeku a dobrom obchodnom partnerovi. Predpokladal som že aj pomohol v ten deň čo nás doma prepadli a tiež ma zachránil od toho aby som sa zabil takže asi som ja fakt slepý v tomto prípade. "Jimin, veľmi mi na vás záleží, nemusíš vedieť prečo ale patríte medzi tých za ktorými pôjdem v noci autom aby som ich odhovoril od zlých rozhodnutí." Žmurkol na mňa a pobral sa smerom dovnútra. 

Šiel som rýchlo za ním. Chytil som ho za ruku. "Neviem či som to niekedy poriadne povedal. Ďakujem." Usmial sa a len prikývol. 

"To je samozrejmosť." 

Another one weeeeeee Dúfam že sa páči :D