Pán chladný (YoonMin) remake

8.

Jimin pov. 

Rýchlo som to odšoféroval k nám do sídla. Nevedelsom ako sa ho na to spýtať alebo čo sa vlastne udialo. Iba som videl že má riadnu ranu v ramene a aj napriek tomu sa usmieval. Bola až tak dobrá? Čo tá suka vedela lepšie ako ja? Je pravda že je to žena a je celkom atraktíva. Možno nie som jeho typ alebo nie je na chlapov. "Jimin?" Uvedomil som že som na chvíľu vypol ako sme dorazili. 

"Poď, treba ti to hneď ošetriť." Zobral som ho na našu ošetrovňu. Vyčistil som mu to a zašil. "Povieš mi čo sa stalo?" Nečakal som že mi povie celú vec ale aspoň to ako sa dostal k tej rane. Toľko čo viem ja je to že som sa chcel uliať z poslednej hodiny, zobrať aj jeho ale keď som šiel po chodbe k jeho tirede, videl som ho ako sa bozkáva s Yebin a dosť vášnivo ju k sebe pritiahol. Ďalej som ani nechcel vedieť.

"Trošku som sa s niekým pobil. Ale nebolo to nič hrozné. Vyhral som." Nadvihol som obočie pri tom ako som mu šil ranu. Nič hrozné?Ja neviem čo na to povedať. Žeby niekto kto mal zálusk na Yebin? Ale kto by bol taký hlúpy a trúflo si na Yoongiho? Možno nevyzerá najsilnejšie ale asi všetci vedia že je s nami. 

Ako som mu to došil tak dobehli chalani. "Ste v poriadku?" Prvý bol Hoseok. Za ním bol Jin. Boli celý zadýchaný ale radi že nás vidia že sme v poriadku. "Nemohli sme vás nájsť nikde v škole a báli sme sa najhoršieho. Môžeš do kelu odpisovať že kde si? Nie že potom umierame strachom." Nechápavo som sa na nich pozrel. 

"Čo sa stalo?" Naozaj som sa začal báť. Pozrel som sa na mobil na ktorom som mal 10 zmeškaných hovorov od nich. Ak vezmem do úvahy to že Yoongi ma práve zničené rameno a chalani takto reagujú tak mi po mysli behali rôzne scenáre. Niekto prepadol školu, útok gangu, streľba. "Kde sú ostatný?" Môj tep bol asi 140. 

"Ostatný sú v poriadku. V škole začalo horieť. Najskôr si nikto nič nevšimol ale potom vybuchlo jedno chemické laboratórium. To čo aj naposledy. Mali ste mať ešte jednu hodinu ale nikde vás nebolo tak sme sa báli či ste tam neboli." Jin ma objal. Hoseok sa pozeral na Yoongiho. Predsa len celkom náhoda aby sa stali obe veci naraz bez toho aby nejak súviseli.

"Nie. Yoongiho napadol dáky debil. Dúfam že tam zhorel." Povedal som kľudne a Yoongi k tomu nepovedal ani pól slova. Večer sa u nás v sklade zhromaždili všetci čo aj chodia k nám do školy. Snažili sme sa zohnať čo najviac vecí k tomu. Nebola to len škola. V jej katakombách sme mali sklad drôg tak by nebolo dobré keby sa tam dejú veci len tak. 

Kamerové záznamy neboli žiadne, zo školy chýbali 4 ľudia, 2 šli skôr lebo šli na dovolenku a Yebin a ešte jedného chalana sme nemohli nájsť. "Jediné čo sa ako tak našlo bolo toto." Namjoon doniesol krvavú handru v zatvárateľnom sáčku. Nebol som si istý čo na to povedať. Chcel som staršne ísť na Yoongim ale nechcel som naňho tlačiť. 

Šiel som veci odložiť na rozbor keď som si všimol že hanrdy nikde. Okamžite som sa rozbehol tam kde som videl ísť Yoongiho. Zastal som keď som ho uvidel na záhrade ako vytiahol handru zo sáčku a zapálil ju. "Ja som ti vravel že máš držať hubu." Zhorela veľmi rýchlo. Bez slova som ostal stáť na mieste a sledoval ho. Nebol som si istý čo robiť. Odišiel som a po porade som ho počkal v izbe. 

Normálne sa prezliekol, dal si sprchu a hodil sa do postele. Myslel som si že z toho teda už nič nebude keď za ozval. "Viem že si to videl." Ľahol som si k nemu a počúval. "Už dlhšiu dobu som bol frustrovaný a nevedel som čo robiť. Vypýtal som sa od učiteľky že mi je zle. Nečakal som to a priša za mnou Yebin." Toľko som vedel. 

"Bolo to len z frustrácie?" Mierne pokýval hlavou. "Bola aspoň dobrá?" Spýtal som sa s gučou v hrdle. Yoongi sa zamyslel a pousmial sa. "Takže áno. Vieš, každý z nás občas má dáke potreby. Nečakal som že Yebin bude práve tvoja voľba hoci nevyzerá najhoršie. Klamal by som ak by som povedal že som ju nikdy nezvažoval." Yoongi sa na mňa pomaly otočil.

"Čo si do riti myslíš že som s ňou robil?" Zarazilo ma to. Nevedel som čo povedať. Videl som čo s ňou robil... "Jimin, čo si myslíš že som s ňou robil? Rád si to vypočujem." Jeho pohľad značil mierny hnev a bolesť. 

"Šiel som po teba lebo sa mi nechcelo byť na poslednej hodine." Začal som po chvíli. "Na chodbe som videl teba s Yebin ako sa bozkávate a vyzeral si že si to dobre užívaš." Prekvapilo ho to. "Potom keď si sa vrátil po asi pól hodine s vlasmi do všetkých strán tak mám dojem že ste niečo spolu robil. Môj typ bol že vás chytil dáky jej ctiteľ a ste sa pobili. Potom som videl že si spáli jediný dôkazový materiál čo ostal tak som myslel že si ho zabil a spáli telo." Yoongi sa začal smiať. 

"Máš pravdu, som človek a mám potreby. Keby si neotovrí Yebin hubu a nehovorí kraviny tak by som ju tam pretiahol." Zamrzol som a on sa posadil. "Nepáčila sa mi ale sa mi tam začala ponúkať. Prebehla mi hlavou myšlienka: Mám chuť ju zabiť. Potom začala byť tá predstava toho že ju pretiahnem viac lákavá aby s tým neboli problémy ale keď si otvorila hubu tak za mňa rozhodla." Zúfalo sa zasmial. "Pomohlo to. Na chvíľu. Nie som si istý čo teraz, pomaly ma dobieha svedomie. Nemôžem len tak niekoho zabíjať lebo chcem. Pomáha tomu to že bola špión ale aj tak ma to neoprávňuje len tak zabíjať ľudí." 

Posadil som sa tiež. "Yebin bola špión?" Prikývol. Na chvíľu som sa zamyslel a potom som ho objal. "Neboj sa, je to v poriadku. Už to nebudeme riešiť a nepoviem ani že si to bol ty. Ak chceš tak môžeme skúsiť dáke masáže alebo ti niekoho zaplatím. Dobre?" Zrazu mi extrémne odľahlo že s ňou nespal. Prečo? Vnútri som stále chcel aby som to bol ja. Na jeo tvári som videl smútok. 

Vložil si tvár do rúk. "Čo som to len spravil?" Muselo to byť aj tým že sa ho nedobrovoľne dotýkala. Po tom čo mu Yixing spravil to mohlo vyvolať takú chuť ju zabiť. Jemne vzlykol. "Nie som v poriadku." Chvíľu som ho tam upokojoval a potom som pustil film. Chcel som aby myslel na niečo iné. Obijímal som ho kým sa mŕtvo pozeral na plátno. Všimol som si cucflek ktorý som predtým odignoroval. Prešiel som mu po ňom prstom a Yoongi silno stisol perinu.

Otočil som ho na seba. "Si v poriadku?" Tiekli mu slzy. Nevedel som čo robiť keď zo mňa vypadla veta. "Môžem ti to prekryť." Ani neviem ako alebo prečo ale povedal som to jasne pri tom ako som sa mu pozeral do očí. Vnútri som sa celý chvel a bál som sa ako na to zareaguje. V jeho očiach preblislo prekvapenie. 

"Prosím." Zašepkal. Jemne som priložil pery na jeho krk. Najskôr som ho jemne pobozkal na krk a potom sa pustil do robenia novej značky. Našťastie tá ktorú tam nechala Yebin nebola tak silná a ja som mu spravil novú bez toho aby som mu moc ublížil. Jemne som ho na koniec kusol a na moje prekvapenie jemne zavzdychal. 

Otočil som ho na seba. Neviem kde sa vo mne zobrala toľká odvaha ale jemne som ho pobozkal na pery. O to viac som bol prekvapený keď sa pridal do bozku a inicioval hneď druhý na to. Po chvíli sme prestali a len sa divali jeden druhému do očí. Následne bola vo filme scéna kde sa veľa kričalo tak sme sa vrátili k filmu no moje obiatie o čosi zosílilo. 

Je polnoc a ja nemám čo so sebou weeeeee. Dúfame že sa páči lebo narúšam spánok mojích spolubývajúcih pre toto XD