Pán chladný (YoonMin) remake

12.

Jimin pov.

Tešil som sa po škole na to že prídem domov a budem s Yoongim. Pokiaľ viem tak končil skôr ako ja a teda tam už bude na mňa čakať. S nadšením som došiel no Yoongiho nebolo nikde. žeby sa niekde zastavil? Viem že nie je moc romantik ale možno niečo chcel nachystať. Alebo že by pre mňa mal dáky darček? Bol som ako na ihlách. Ja som preňho pripravil krabicu s našími obľúbenými vecami a s našimi drobnosťami z detstva. Mohlo by mu to pomôcť otvoriť nové spomienky a bol by som rád keby si toho mohol čo najviac rozpamätať. 

Čakal som a čakal ale jeho nikde. Mal som už veľa chutí naňho dať dáke sledovacie zariadenie alebo najať niekoho aby ho stále sledoval a dával naňho pozor ale povedal som si že to by bolo cez čiaru aj voči jeho súkromiu aj voči zdravému rozumu. A však keď som pri ňom ja tak by to malo byť v poriadku však? Po troch hodinách som to vzdal a zavolal mu. Nebol to telefonát ktorý som očakával. Bol som však trošku lepšie na tom keď som vedel že je v poriadku. 

Tak ako povedal tri hodiny, stalo sa z toho päť. Po piatich hodinách pristavilo auto. Na moje zhrozenie však v ňom nebol Yoongi ale dobitý a postrelený Luhan. "Kde je Yoongi?! Čo sa stalo?" Pomohol som mu sa dostať dnu a šli sme ho rýchlo ošetriť. Bol som prekvapený že vôbec bol schopný dôjsť. Bol v extrémnom šoku a stále sa ospravedlňoval. "Dýchaj a povedz mi čo sa stalo." 

Snažil som sa aby neodpadol alebo niečo skôr ako povie niečo dôležité. "Ako dovolal, prišiel Yixingov otec. Nieviem ako vedel kde sme, mal byť preč, nemal tam byť. Bolo tam veľa ľudí, veľmi veľa ľudí. Zabil veľa ľudí." Silno sa rozplakal. "Mučil ich... On.... Eunji vrazila Yixingovi aby to nevidel. Omdlel, zbili ju veľmi, zlomili jej ruku." Sypal zo seba pomedzi plač. Uvedomil som si že je stále v takom adrenalíne že si neuvedomil že sám má zlomené niektoré prsty. Počul som źe ich metódy sú brutálne ale toto je iný šok. 

Snažil som sa ho znova upokojiť a ošetril mu prsty. Zavolal som si jeho priateľa aby vedel že je v pohode a pomohol mi ďalej. "Sehun okamžite zvolaj každého koho môžeš. Ideme do Daegu." Bál som sa. "A čo Yoongi?" Luhan si skryl hlavu do rúk. Prosím nebesá len to nie. Tep mi vyskočil veľmi vysoko a držal som sa od toho aby som sa rozplakal. 

"Yoongi sa tam bil, potom mu niekto vrazil, zbili ho ale zobrali ho živého. Bojím sa aby jeho otec nespravil niečo horšie. Smrť by mu bola vykúpením." Bez ďalších otázok som vybehol z miestnosti a bežal k autu. Hneď za mnou šiel môj otec. Teraz sa už nepýtam, budem zabíjať hlava nehlava ak sa o niečo pokúsia. Ani môj otec sa nepýtal a šiel so mnou bez jediného slova. 

V Daegu som šiel bezhlavo z miesta na miesto a hľadal ho. Od Yixingovho otca ani pól slova že by chcel peniaze alebo zbrane. Akoby proste nebol. Každou hodinou som strácal nádej že ho nájdeme živého. "Jimin, nechceš sa trochu vyspať?" Spýtal sa ma otec druhý deň ako sme tam boli ale moja odpoveď bol len vražedný pohľad. Bol sokm podráždený a vystresovaný, nemyslel som na nič iné ako na to že chcem zabiť toho sviniara a nájsť Yoongiho v poriadku. 

Zazvonil mi telefón. Pozrel som sa naňho a vyskočil ako struna keď to bolo neznáme číslo. "Park, prosím." Snažil som sa zo všetkých síl aby sa mi netriasol hlas. Na druhej strane bolo chvíľu ticho. 

"Haló? Jimin? Ahoj, no.... dajme tomu že sa táto návšteva nečakane zvrtla." Zastonal v telefóne Yoongiho ubolený hlas. telom mi prešla dávka adrenalínu a zo srdca mi spadol kameň. 

"Pre boha! Yoongi, si v poriadku? Čo sa stalo? Kde si? Ublížili ti moc?" Otázky sa zo mňa sypali jedna za druhou hoci som najviac chcel počuť jeho hlas aby som si bol istý že žije. 

"Som v poriadku, trochu tu visím, Eunji mi drží telefón podľa možností." Rozkašľal sa. "Som v tej starej opustenej ubytovni kde sme sa kedysi chceli hrať ale bol tu strážny pes." Zamyslel som sa o čom hovorí. "Pri rieke." Dodal a mne došlo. 

"Okamžite tam ideme, dostaneme ťa odtiaľ von. Vydrž chvíľku." Hneď som to začal hľadať na počítači. 

"Jimin, nech sa stane čokoľvek..... Milujem ťa. prepáč mi to, mal som pre teba nechystaný pekný večer a všetko to skončilo takto." V jeho hlase bola jednoznačná bolesť a to že sa mu ťažko dýchalo. 

"Nehovor tak zlato, znie to ako by si šiel umrieť." Mal som slzy na kraji z radosti aj bolesti. " Aj ja ťa milujem." Povedal som mu naspäť lebo som sa stále trochu bál že čo ak. 

"Ja len keby náhodou." Zasmial sa bolestne. "Hlavne si dávaj pozor. Je to tu veľmi nebezpečné." Rozkašľal sa a zrazu hovor odpojilo. Rozbehol som sa za ostatnými. 

"Yoongi je na druhej strane mesta. Všetci nech sa ozbroja. Chcem ho mať doma ešte dnes." Boli šokovaný z toho že som ho našiel. Našli sme pôdorys ubytovne, nachystali vesty, zbrane a vydali sa na druhú stranu mesta. Niečo sa mi tam na tom nepáčilo. To hrobové ticho. Nikoho som nevidel, nepočul, všade bola tma. Šiel som ako tretí a za mnou môj otec. 

Šli sme cez hlavný vchod. Jongin vykopol dvere a zrazu zazvonil zvonček. Do riti! Môj otec ma okamžite strhol preč od vchodu a zakryl ma. Hneď na to sa spustila reťaz výbuchov. Trešťalo mi v hlave a bol som úplne mimo. Pomaly som sa posadil. Pozrel som sa na horiacu budovu. "Nie, nie, nie, nie, nie!! Yoongi!" Postavil som sa a rozbehol som sa smerom dnu. Niekto sa na mňa hodil. Neregistroval som kto. "Pusť ma! Yoongi je tam!" 

Kopal som, kričal, plakal. Namjoon ma držal najviac ako vedel. Kopal som, bil som ho, snažil sa dostať dnu. So slzami a bolesťou na tvári ma držal a nepustil ma dnu. Do horiacej hrobky môjho zmyslu života. "Jimin, prosím." Po istej dobe som sa začal dusiť vlastnými slinami, nedokázal som nič iné zo zeba dostať ako bolestný krik. Mal som pocit že odpadnem. Keď už aj Namjoonovi dochádzali sily tak mi vrazil takú silnú ranu aby ma vyplo. Odpusť mi to Yoongi. 

End or nah? Všetko čo robím je fakt len to že pridávam viac slov. No dúfam že sa páči. Film o August D je teraz aj v kine, dúfam že už @JinnieJimin bol ak nie, v sobotu ešte skoro všade v cinemaxe je ;)