Pán chladný (YoonMin) remake

7.

Yoongi pov. 

Škola mi ako tak šla lepšie keď som si zvykol na to ako učiteľia učia. Vychádzal som celkom dobre aj s mojími spolužiakmi a bol som za to rád. Keď sa mi zahojili rany na bruchu tak som začal viac cvičiť a poriadne som jedol. 

Bol som nesmierne rád za to všetko čo sa okolo mňa dialo. Hoci som mal v sídle Park svoju vlastnú izbu, zväčša som svoj čas trávil u Jimina. Bolo to tak prirozené pri ňom byť. Vážil som si každú sekundu s ním aj s jeho kamarátmi. Čo mi však vŕtalo v hlave bolo to prečo Jimin nikoho nemá. Pokiaľ viem tak dosť študentiek ide po ňom aj dievčatá ktoré už boli zadané. Pravda, je bohatý, pekný, milý.... Kto by ho nechcel? 

Ležal som akurát na posteli a sledoval Jimina čo robí. "Pomôžem s niečím?" Spýtal sa ma keď si to všimol. Ja som len pokrútil hlavou tak sa vrátil k tomu čo robil. Boli to akurát domáce úlohy. Ja som sa však neprestal pozerať. "Ale naozaj, prečo ma sleduješ?" Napísal možn tri vety kým sa ma spýtal znova. 

"Rozmýšľam prečo ty a chalani nikoho nemáte." Pretočil som sa tak že som sa naňho díval dole hlavou. "Pokiaľ viem tak návrhov by nebolo málo. Aj včera ma jedna spolužiačka spýtala aby som ti dal list." Len pokrčil ramenami a niečo dopísal ale v tom sa zastavil a pozrel sa na mňa. 

"A prečo si mi ho nedal?" Pozrel som sa inde. Shit. Toto som nedomyslel. "Yoongi? Prečo brzdíš moju fan poštu? Koľko takých listov si mi nedal?" Nedal som mu to preto že som nechcel a ani si nemyslím že by ich on chcel. "Yooooooongiiiiiiii?" Prešiel od stola ku mne. Stál nadomnou tak som ho mierne buchol do stehna pri rozkroku. Až tak hnusný nie som. "Ty malý zmrd." Zasmial sa a skočil po mne. 

"JImin-shi, ale však ja viem že ty nerandíš a kto by chcel moje spolužiačky? Ja som myslel len na tvoje dobro. Tak ako teraz. Kto by len chcel deti? " Začal ma tam štekliť a potom sa z toho stala malá bitka. "A dosť." Nie som až tak dobrý ako Jimin a ani nie až tak silný lebo som len nedávno začal znova posilovať tak som veľmi rýchlo skončil do ním. "Takto sa správať k zmrzačenému človeku? Niet ti hanby Park Jimin?" Zasmial som sa keď už som nemal cesty úniku. 

"Veru že nie. A už nie si zmrzačený." Ako som sa snažil vyšmyknúť tak mi chytil ruky za chrbtom a zvalil na brucho. "Si zatknutý. Do mučiarne s tebou." Zasmial sa a hlavu mi vtlačil do postele. Zamrnčal som. Ľahol si na mňa a priklonil sa mi k uchu. "Čo? Nepočul som?" Zarazilo ma keď som si uvedomil že je celkom príjemné ako na mne leží a hovorím mi do ucha. Cítil som menší problém. 

"Zlez zo mňa." Zasmial sa ako som sa snažil ho zhodiť. Posadil sa a pustil ma. Na sekundu sa mi zdalo ze som niečo cítil aj z jeho strany. Našťastie ma zachránilo to že sa mi pustila krv z nosu a hneď sme bežali do kúpeľne riešieť to. Naozaj sa mi toto práve stalo? Hrabe mi? Domýšľam si veci. Asi mi len chýba sex. Hoci ten čo som mal nebol dobrovoľný, niekedy aj bol dobrý. 

"Prepáč, asi som to prehnal. Budem sa snažiť na to dávať viac pozor." Jimin sa na mňa díval psími očami kým mi dával vreckovky a studený obklad. Môj mozog bol medzi tým v úplne inej dimenzii a ľutoval som všetky moje životné rozhodnutia. Pre boha veď je to môj najlepší kamarát ako sa mi takéto niečo mohlo stať? 

Najbližších pár dní mi behalo po rozume len toto a v každej drobnosti som videl dvojzmysel jeho milé správanie alebo jeho zadok. Nevedel som čo robiť. Keď sa mi pri týchto myšlienkach raz v škole postavil tak som sa vypýtal z hodiny že mi nie je dobre. Na moje prekvapenie za mnou vybehla Yebin na chodbu. 

"Yoongi?" Otočil som sa na ňu a ona ma pritisla ku stene. Zarazilo ma to. Poobzerala sa okolo a potom jej ruka začala putovať dole po mojom tričku. "Všimla som si niečo počas hodiny aj to že si v poslednej dobe viac frustrovaný. Mám taký pocit že ti môžem pomôcť. Budeš rád, môžem ti dať čokoľvek." Mal som chuť ju zabiť. 

"Nie nemôžeš." Povedal som kľudne. Už som to videl. Môj otec pár krát niekoho zabil. Vyzeralo to celkom dobre. Prisala sa mi na pery do celkom vášnivého bozku. Mala so sebou všetky veci, až že kabelku čo nosí do školy. Cítil som že na konci tohto tunela je ten pokoj čo hľadám. Chytil som ju za pás a pritiahol viac k sebe. Rukou som jej vošiel do vlasov a ona sa usmiala do bozku. 

"Asi môžem. Môžeš spraviť čo len chceš." Usmiala sa a pozrela sa na mňa tými jej veľkými očami. Chytil som ju za ruku a zobral ju do časti s praktickými učebňami. Prerába sa to tu lebo tu bola nehoda a jedna chemická miestnosť trošku zhorela. Ako na zavolanie tu dnes nikto nie je. Vďaka JIminovi mám univerzálny kľúč tak sme vošli. 

Vyložil som ju na jeden stôl a pustila sa do mojích pier ako hladný sup. Celkom bola dobrá. Na chvíľu som zaváhal. Žeby som jej dal šancu? Nemá zlé telo. Na chvíľu sa odtiahla. "VIem ti dať viac ako Jimin. Mám o dieru navyše." Zasmial som sa a urobil krok dozadu. "Čo? Mám pravdu." Zliezla zo stola. 

"Musela si si to dosrať čo?" Bol som už tak na 70 percent presvedčený že ju tam pretiahnem a uvidí ďalší deň ale nie. Chytil som ju za vlasy a hlavu jej šľahol do stola kde pred chvíľou sedela. "Bola si tak blízko, aké je to vedieť že si si jednou vetou rozhodla o živote?" V jej očiach prebehol strach aký som ešte nevidel. 

"A čo mi urobíš? Dia to zistí, doteraz som bola ticho lebo sa mi páčiš. Môžeme pokračovať kde sme prestali. Zabudni že som niečo povedala. Prepáč mi to." Celkom dosť jej tiekla krv. Triasla sa hoci sa snažila byť v poriadku. Padla na zem. Zohol som sa k nej v handrou v ruke. 

"Nebude to mať ako zistiť." Napchal som jej handru do pusy a zlomil jej ruku. Taký adrenalín mnou prebehol že som bol sám prekvapený. Keď si uvedomila že jej už naozaj ide o život tak vytiahla nôž a začali sme sa tam biť. Dostal som nožom do ramena. Podarilo sa mi ju odzbrojiť a niekoľko krát som ju bodol. Hodil som jej telo do miestnosti kde sa dá spraviť sprcha v prípade núdze ak sa niekto obleje alebo tak so všetkými igelitmi od krvi a mojou košeľou. V pomôckach som našiel dáke dobre horľavé látky a vo fľašiach ich dal do tej miestnosti s ňou a zapálil to. 

Rýchlo som vyšiel von tam bol pri aute Jimin. Prekvapilo ma že fajčil. Okolo neho už boli asi tri obhorky. "Odkedy fajčíš? Si v pohode?" Prebodol ma veľmi nepríjemným pohľadom. Nevedel som čo sa deje. Nadvihol obočie a ukázal na moje nohavice čo boli na spodku špinavé. Nevyzeralo to ako krv, aj keď bola. Následne na moje vlasy ktoré boli do všetkých strán. 

"Užil si si?" V žilách mi stuhla krv. Videl to? Čo na to povie? Neviem ako je Jimin na tom hoci vlastne celá jeho rodina je v tomto biznise. "Dobre pre teba. Asi." Buchol ma po ramene a ja som sykol od bolesti. "Pre boha! Čo sa do riti stalo?" Jeho nahnevaný výraz sa zmenil na sarostlivý. 

"Potom ti poviem. Teraz to poďme domov ošetriť prosím. A keby sa niekto pýtal, dnes som tu nebol." Bez ďalšieho slova sme šli domov a tam sa hneď pustil do ošetrovania. Shit ale mi to dobre bodlo. 

Vôbec nemám za 25 minút hodinu a vôbec nepíšem. Užívajte, dúfam že sa páči a bude páčiť :D