Pán chladný (YoonMin) remake

16.

Jimin pov. 

Je to už cez 6 rokov odkedy zabili Yoongiho. Potom môjho otca, Yoongiho mamu. Bol to útok po útoku kým som nepoprosil Namjoona aby to prebral on. Namjoon okamžite začal dobré obchody, ktoré sa postarali o to že sme mali lepšie bezpečnejšie dodávky a viac peňazí nám ostalo na nábor ľudí aj výcvik. Pokiaľ viem tak to začalo práve Pánom Chladným. Ten nie len zachránil mňa od seba vraždy ale ale celý dom Park. Udržali sme si meno, obchody aj budúcnosť. 

Často krát som nad tým dňom zamýšľal. Snažil som sa ísť ďalej životom hoci som sa nedokázal dať do spätných koľají. Bolo to však natoľko dobré že som dokázal pomáhať chalanom a zúčastňoval sa niektorých obchodov. Dakedy bolo sklamanie keď prišla jeho spoločníčka namiesto neho ale nemohol som si sťažovať. Obchody s Pánom Chladným mi zväčša prišli viac prosperujúce pre nás ako preňho no radšej som sa do toho nepúšťal. Vedel som že v tomto sme re ak niekoho veľkého nahnevám tak to môže znamenať stratu celého obchodu. 

Rád som sa zúčastňoval obchodov s ním no ostatných tak pomenej. Ak aj bola dáka oslava, radšej som sa jej vyhýbal lebo sa stávalo že sa po mne lepili ženy. Hoci som ja nerobil tie najväčšie rozhodnutia, predsa len som bol Park a dúfali že ak by mali so mnou dieťa tak by mali vstupenku do vyšších vrstiev. Z dosť z nich som sa vedel vyvliecť ale bolo pár takých kde som nemal na výber. Namjoon si vďaka tomu vyslúžil meno strážneho psa rodiny Park no jemu to nevadilo. 

Jedného dňa nás zavolal Namjoon do spoločenskej miestnosti. Po tom incidente čo sa stal s mojím otcom sa chalani presťahovali ku mne do domu aby sme ostali po kope a vedeli si viac pomôcť. "Dostali sme ďalšiu pozvánku na banket." Začal Namjoon a ja som sa hneď postavil na odchod. "Jimin seď, je to banket Pána Chladného." Oči sa mi hneď rozžiarili. "Jeho deti majú akurát piate narodeniny a sme všetci pozvaný a mám pocit že ty Jimin by si tam mal byť ako prvý. Pokiaľ viem tak mu veľmi záleží na tých deťoch a vraj chceli veľkú oslavu." 

Celkom ma to zarazilo. Má deti? Tak asi bude mať aj ženu. Neviem ani prečo ale počas tých rokoch som aj mierne o ňom fantazíroval. Myslím že tie deti budú zlaté ale mierne ma to sklamalo. Celkom zvláštne že by tie svoje deti tak predstavoval. Hoci viem že on má celkom dobré vzťahy ale je to dosť nebezpečné. Musí byť trochu viac za tým ale nebolo to na mne aby som sa do toho staral. 

Neskôr som šiel do mesta a snažil som sa nájsť vhodný darček pre také malé deti. Nevedia ešte asi čítať a neviem či pozerajú rozprávky. Chodil som po obchodoch asi hodinu keď konečne som našiel dva naozaj krásne farebné náramky s príveskami s nápismi sestrička a braček. Hneď som ich kúpil a prikúpil som k nim aj dvoch plyšových mackov. Veľmi sa mi páčili že boli podobný a predsa farebne trošku odlišný. 

Keď sme sa potom nachystali tak sa aj chalani chválili so všetkým čo kúpili. Jin encyklopédie s obrázkami, Hoseok veľké autíčka na ovládanie, Jungkook omaľovávky a sady na maľovanie a Tae veľa sladkostí. Namjoon sa prekonal a kúpil obrovské lego. Dva rôzne sety. Jemne som tým deťom závidel. Možno Pán Chladný už nevedel čo kúpiť tak spravil oslavu. Cesta tam bol príjemná a keď som uvidel to jeho sídlo tak som ostal ako obarený. Zastali sme pred niečím čo sa dalo opísať iba ako zámok. Neviem či som niečo podobné nevidel v drámach. 

Veľká fontána pred vchodom, úhľadne upravené kríky, jemná hudba a smiech z vnútra tomu dávali príjemný nádych. S jemne padajúcim snehom som mal práve pocit že sme vošli do rozprávky. Pred hlavnými schodmi nám prebrali auto a vošli sme dnu. Nevedel som to inak opísať ako prehnane drahé. Prekvapilo ma však že tu nebolo len tak náhodne veľa ľudí. Boli tu dosť významný ľudia. Zväčša asi jeho najväčší zákazníci a potom my. Mal som z toho zmiešané pocity. 

V rohu bol stôl plný veľkých darčekov. Niektoré mi prišli až prehnané ale nešiel som sa k tomu vyjadrovať. Zrazu k nám prišli dve malé deti. "Dobrý večer, vítame vás na našej oslave. Moje meno je Jinsang." Ako prvý sa uklonil chlapec. Správal sa extrémne dospelo až mi to bolo mierne do smiechu. Bolo to neskutočne zlaté. Druhé bolo dievčatko, ktoré malo na sebe tie najkrajšie šaty aké sa dajú na tak malé dieťa obliecť. 

"Moje meno je Jimi. Sme veľmi radi že ste prišli." Všetci sme im rad za radom zablahoželali. Hoci sa snažili tváriť dospelo, bolo na nich vidno že boli dosť neposedný. "Ocko sa na vás najviac tešil. Vravel že najviac teba pripraviť pre Jimina, Namjoona a chlapcov." Bol som prekvapený touto informáciou a o to viac že drobci vedeli naše mená. "Strašne som chcela veľkú oslavu. Takú akú majú princezné a na takýchto oslavách sa aj hľadajú partneri." Začali sme sa smiať. Dievčatko sa točilo a obzeralo sa okolo seba. 

Čupol som si k nej a k Jinsungovi. "Toto je môj darček pre vás. Viem že sa to nerovná takým darčekom aké ste dostali na stole tam ale je to niečo čo som dúfal že sa vám bude páčiť." Jimi hneď chcela aby som jej dal náramok na ruku a Jinsang potom tiež chcel. Hneď sa ním začala chváliť Taehyungovi. Ten bol ako v raji lebo má deti rád a pridal sa do konverzácie a začal jej ho vychvaľovať do nebies. 

Začul som za sebou kroky. "Tie sú naozaj krásne." Ozval sa za mnou príjemný hlas. "Som veľmi rád že ste prišli. Moja malá má momentálne éru že chce všetko extravagantné a elegantné ako vidí v telke a píli  mi uši ak to nedostane ale dúfam že toto nebude len na jej radosť ale aj na vašu." Zobral ju na ruky a hneď na to chcel aj Jinsang. Veľmi sa na seba podobajú. Málo ktoré dvojičky takto keď je to chlapec a dievča. "Bežte si dať Jahody a otravovať na chvíľu tetu Bix dobre?" Dali mu pusu na líca a zakývali nám keď odchádzali. 

"Sme veľmi poctený že máme tú možnosť tu byť." Namjoon sa okamžite pustil do reči s Pánom Chladným. Fascinovalo ma že hoci jeho oči boli takmer čierne aj cez masku mi prišli veľmi výrazné. To ako rozprával, ako vystupoval, ako sa ku nám správal. Prišiel mi strašne príťažlivý ale má deti a ženu tak môžem len ďalej snívať. Na jednej strane som bol rád že sa mi páči práve on lebo v tomto prípade viem že je nedosiahnuteľný a nemusí ma zožierať to že by som zabudol na Yoongiho. 

Ako som si naňho spomenul tak mi prišlo smutno. Spadol som trochu do melanchólie ale nechcel som kaziť náladu tak som radšej šiel na toaletu a potom som akýmsi spôsobom našiel spôsob ako sa dostať na záhradu. Hoci bola zima, vyrazilo mi dych čo som tam uvidel. 

Writing spree? Uvidíme koľko sa mi toho dnes podarí. Dúfam že sa páčilo :D