Pán chladný (YoonMin) remake

18.

Yoongi pov. 

Radosť zo mňa takmer tiekla. Konečne som s ním mal poriadnu konverzáciu. Z očí do očí a poďakoval mi. Povedal som mu že jeho a chalanov beriem ako priateľov.  Bol som tak veľmi rád. Bolo cítiť že Jimin má pred mnou aj dáky rešpekt a že má rád naše stretnutia. Šiel som potom za Jinsungom a Jimi. Nevedel som či skákať alebo čo. Jungkook s Taem sa akurát hrali s dvojičkami. Bol som rád že aj oni majú zábavu. 

Po poriadnej večeri sme mali poriadne hry. Bol som sprvu prekvapený keď decká chceli aby som zavolal mojích klientov. Pár z nich poznali ale pokiaľ dobre viem tak to bolo hlavne kvôli Namjoonovim chalanom. Tae, Jungkook a Hoseok mali tú česť sa s nimi hrať už predtým a decká sa snažia byť rýchlo dospelý ako oni. Prišlo mi to zlaté tak som im to povolil a pozval mojich najlepších klientov. Sú medzi nimi aj taký čo by sa urazili keby som ich nepozval a zistili by o tom tak by prerušili všetky obchody so mnou. 

V istom bode som si všimol že Jimin nikde nie je. Zavolal som si ochranku. Vraj sa šiel prevetrať a po niečo si do auta asi tak dvadsať minút dozadu. Hneď na to ku mne bežal ďalší. Podľa pohľadu som vedel že nie je dobre. Asi som za to mohol ja. Moji ľudia majú masky na ústach ale mali mať v košeliach vysielače aby sa medzi sebou poznali. Bez váhania som šiel za nimi. "Našli sme ho v aute, neviem čo sa stalo, bol tam len chvíľku a potom keď sa nevracal tak som sa pozrel a bol vzadu odpadnutý." 

Vbehol som do garáže. Už ho mali na prenosnej posteli. Ešte že som objednal tých záchranárov. "Nič sme na ňom moc nezistili len na krku mal drobnú ranu. Inak všetko vyzerá byť v poriadku." Začal hneď jeden záchranár. Ukázal mi ranu. Naozaj to nevyzeralo nejak extra. Pozrel som sa do auta. Buď je ten človek retard alebo mi to spravili naschvál. Ostal tam papier s tým ako vložiť mini explodovač. Kde pre boha sme? V Marvelovkách? Ako sa mi podarilo niečo také spraviť? "Počkať, tu ešte niečo má." Ukázal na jeho zápästie. 

Mal som pocit že niekoho na mieste zastrelím. Mal tam pečiatku Yixingovho uja. Pečiatka ktorá je zo žiletiek takže spraví drobnú ranu ale dosť jasnú. Okamžite som ich poslal na moju ošetrovňu. Vybehol som hore do hlavnej sály. "Prosím o pozornosť!" Postavil som sa na hlavné schody. Bol som rád že už je aj pokročilejšia doba. "Kvôli nepredvídateľnej situácii sa budem musieť s vami dnes rozlúčiť. Poprosím aby tí čo odchádzate ste nešli sami a mali so sebou aspoň jedného môjho človeka overeného pri stráži v garáži. Kto ostávate do rána, poprosím aby ste sa presunuli k Bix. Ďakujem za príjemný večer a šťastnú cestu." Uklonil som sa a bežal do ošetrovne. 

Hneď som sa pustil do toho aby sme to v bezpečí vybrali von. Každého človeka som pre istou skontroloval kto tam bol so mnou a po dvadsiatich minútach sa nám to podarilo vybrať. Keď som to šiel odložiť tak mi to vybuchlo na ruke. Nebolo to najsilnejšie ale mať to v krku tak by to Jimina na mieste zabilo. Moja ruka si však tiež o tom nemyslela najlepšie. Dosť krvácala a extrémne to bolelo ale viac som sa bál o Jimina. Podľa papiera som zistil že mu dali dva no nebol som schopný v tom momente operovať. 

Hneď na to aj vbehla Bix dnu. "Nechytaj sa toho! Ten jeden...." Všimla si moju ruku celú od krvi. Celá zbledla ale keď videla že Jimin je v poriadku tak sa jej uľavilo. Moji dvaja ľudia mi hneď šli ošetriť ruku. "Ten druhý reaguje na kov. Práve sme dostali mail. Vyhrážajú sa nám." Podala mi papier. Chcú peniaze. Prvý bol pokus o vraždu ale ak na podarilo tak chcú peniaze a zbrane. Moja paranoja naskočila. Vie kto som? Prečo práve Jimina? Bix to videla. "Je to v poriadku. Je to kvôli tomu že si tu mal svojich najväčších klientov. Nevie kto si. Jimin len nemal šťastie." 

Snažil som sa tomu uveriť ale nevedel som či to bude možné. Na druhý deň ráno som vyprevadil tých čo tu ostávali a Namjoon s chalanmi sa hneď vypytovali čo sa deje. "Chápem že ide aj o vaše interné záležitosti ale vo svojej podstate je to stále naša hlava rodiny." Sedeli sme akurát na raňajkách keď to už Jin nevydržal. Chápem, bez slova som zobral Jimina preč a nemal som čas im povedať čo sa deje a po tom hlásení včera to neznelo najlepšie. "Chceme vedieť čo s ním je." 

Prikývol som. "Som si istý že poznáte meno Yixing Zhang." Zamrzli. "Jeho ujo má momentálne niečo voči mne a dostal technológiu vďaka ktorej sa mi môže veľmi ľahko vyhrážať." Ostali ticho. "Včera Jimin nemal šťastie a vybral si jeho ako prostredníka na vydieranie nakoľko tu boli moji najväčší klienti." Ukázal som im obviazanú ruku. "Toto sa mi stalo pri tom ako som sa snažil vybrať to čo dali do Jimina. Má v sebe ešte jedno také zariadenie avšak vraj to druhé dokáže explodovať ak sa ho dotkne kov. To by som nerád riskoval." Ostalo hrobové ticho. 

Ako prvý sa ozval Namjoon. "Plánujete s tým niečo spraviť? Čo chcú? Peniaze? Autá? Priestor? Ak vieme aj my pomôcť..." Bolo to naňho príliš ťažké. Hoci mu Jimin dal velenie, Jimin bol stále hlava rodiny a všetko vo svojej podstate patrilo jemu. Veľa ľudí tam ostalo len kvôli tradícii a tomu že to ostala rodina Park. "Spravíme čo budeme vedieť." Prikývol som. Ponúkol som im že Jimin ostane tu kým to vyriešim a že mám v pláne aj zaplatiť aj ukradnúť plány k tej technológii nakoľko mi príde veľmi nebezpečné iba veriť že to deaktivujú.   

"Môžeme tu ostať? Chceli by sme byť s Jiminom čo najviac." Spýtal sa potichu Jungkook. Na to som len prikývol. Viem že sa boja že oňho prídu tak nechcú riskovať že len tak odídu. "Zatiaľ nemáme nič na pláne. Môžeme vám robiť ochranku deťom alebo čokoľvek." Súhlasil som. Ak dvojičky nebudú samé tak to bude len výhra pre mňa. Ale trval som na tom že sú tu ako hostia a že toto celé je moja vina tak nech to využijú naplno. 

Ďalší voľný deň ďalší písací maratón? Dúfam že sa bude páčiť :D