Pán chladný (YoonMin) remake

6.

Jungkook pov. 

Vedel som že Jimin mal detského kamaráta o ktorom často hovoril ale nečakal som že ho jedného dňa naozaj stretneme. Bol som milo prekvapený. Hlavne tým aká dynamika tam medzi nimi bola. Jimin bol ako šťeňa ktorému sa vrátil pán a Yoongi niekto kto dostal šteniatko v tom najlepšiom čase a je za to nesmierne vďačný. 

Netlačili na seba v žiadnom ohľade. Pokiaľ sa Yoongi necítil comfortne tak sa ho JImin len spýtal či má ísť s ním alebo že ak bude chcieť nech mu zavolá alebo napíše. Nesnažili sa zrazu znova skočiť do toho že sú najlepší detský kamoši na svete ani tak. 

"Nejak často ich pozoruješ." Prišiel ku mne Jin. Akurát sme hrali golf. Pôvodne sme mali byť kúpený kamaráti pre JImina aby sa necítil sám potom ako prišiel o Yoongiho ale nakoniec sa z nás stali dobrý kamaráti a pre jeho otca aj naozaj pracujeme. 

"Neviem. Snažím sa to pochopiť. Skade naberieš takéto kamarátstvo? Je to preto že sa poznajú od malička? Je to akoby rešpekt?" Snažil som sa nájsť správne slová no nevedel som. 

"Takže mňa teda nerešpektuješ?" Objal ma okolo pliec a prísne sa na mňa pozrel. Hneď na to sa však zasmial. "Ja som v tom že sú do seba zaľúbený." Spozornel som. "Vieš aká Jiminova matka bola. Nesmeli sme sa len tak s ním baviť. Chcela by bol taký mužný chlap a hlava rodiny. No tie príbehy o Yoongim zneli skôr že chcel byť princezná a že to bol jeho priateľ čo to akceptoval a podporoval ho." 

Pozrel som sa zase na tých dvoch ako Yoongimu Jimin vystevľoval ako lepšie triafať loptičku. "Jimin je do neho až po uši ale vie čím všetkým si prešiel tak sa snaží mu nechať priestor. Taktiež si myslí že je to tým že sú starý priatelia." Jin sa začal prehrabávať v golfových paliciach. "Yoongi zase čo som počul nemal zatiaľ žiadny vzťah a tiež ho berie ako svojho starého priateľa. Mal výpadok pamäte tak to berie ako jeho staré city k nemu." 

Sedel som tam a premýšľal. "Dôjde im to niekedy? Že k sebe chovajú city?" Spýtal som sa Jina no ten len pokrčil ramenami a začal si nastavovať loptičku. Chcel by som aby našli obaja šťastie. Pozerám sa tu na nich už asi dva mesiace a neviem čo s tým. 

"Ak im k tomu pomôžeme tak aj hej." Pár krát sa načiahol a odpálil loptičku. Vyzeralo to že trafil úplne mimo tak som sa uškrnul no on ukázal prstom k nim. Loptička prevrhla stojan s palicami. Yoongi sa na ne otočil, pri čom spravil krok do zadu a prepadol sa na jednej z nich. Jimin ho tam začal zdvíhať zo zeme a oprašovať. 

"To je geniálne." Pozrel som sa na Jina s úžasom. "Jin, ty si čistý génisu. Vieš o tom?" Zasmial sa a prikývol. To bolo naše znamenie z nebies že sa naozaj budeme pokračovaj v tejto ceste a že sa pokúsime ich dvoch dať dokopy. 

Orem náho dného strkania sa to bolo aj to že na akciách sme ich podsadali aby museli pri sebe sedieť alebo to naše -Zabudol som si niečo, musím sa po to vrátiť- aby mali čas len pre seba. Akurát sme im toto spravili keď chceli ísť domov. "Choďte na pred a my potom prdíeme za vami." Povedal som kúsok od školy a šli sme s Jinom nazad. 

"Dnes by sme ešte mohli ísť do kina..." Jin niečo rozprával ale ja som absolútne nevnímal môj mozog z dákeho dôvodu šiel na autopilota. Moja nevšímavosť a nepozornosť zapríčinila to že som sa s niekým zrazil. Podarilo si mi ju zachytiť skôr ako spadla. 

"Pre boha prepáč, si v poriadku?" Porzel som sa na dievča pred mnou a celkom ma prekvapilo že to bolo dievča čo sa v jedálni pobilo s Yebin. Ako som ju takto držal tak som si uvedomil že je celkom drobná. Aspoň oproti mne a bolo to celkom zlaté keby to nebolo kvôli tomu že som ju tu chuderu zvalcoval. 

"To je v poriadku, tiež som nedávala pozor. Som v poriadku vďaka tebe." Milo sa usmiala a postavila sa. POzrela sa mi priamo do očí a prepichla ma ich svetlo zelená farba. Zdvihli sme spolu všetky veci čo pri zrážke popadali a oprášila ich. Ani neviem ako ale zrazu zo mňa vypadla veta. 

"Nešla by si niekedy so mnou niekam vonku?" Zaskočil som ju tým ale nie len ju ale aj sám seba. V perifernom videní som zazrel aj udivený Jinov pohľad. Bol som červený až na zadku a čakal na to že ma odmietne no na moje prekvapenie vytiahla fixku z peračníka a na ruku mi napísala jej čislo. Má veľmi úhľadné písmo aj keď je to na kožu. 

"Teraz sa bohužiaľ ponáhľam ale kľudne sa mi ozvi." Žmurkla na mňa a ja som tam ostal stáť ako soľný stĺp. Sledoval som ju ako svižným krokom odišla cez chodbu kade sme s Jinom prišli. Ako zašla za roh tak ma Jin pobúchal po chrbte. 

"Toto som od teba nečakal. Zasmial sa Jin keď som sa ako tak prebral z toho čo sa akurát stalo. "Takto chodiť pookolí a baliť dievčatá. Máš až príliš silný vplyv." Štuchol som ho do rebier. 

"Nehovor hlúposti. Len som dostal jej číslo." Usmial som sa a znova sa pozrel na ruku. "Nemyslím si že budem môcť s ňou niekedy chodiť. Videl si aká je silná a pokiaľ viem tak aj väčšina ročníka ju chce." Nerozprávali sme sa potom už o tom viac ale v duchu som celý deň myslel len na to že som do číslo dostal.

Lebo asi nemám čo zase robiť tak ma chytilo písanie a idem do toho naplno. Hádam zase po 6. rokoch že to bude mať taký úspech ako prvý príbeh hoci zlatá éra wattpadu je už za nami. Anyways... dúfam že sa páčilo a bude sa páčiť aj ďalej. :D