Pán chladný (YoonMin) remake

15.

Yoongi pov. 

Vonku stáli 4 ľudia čo určite neboli Parkoví ľudia tak som som ich zrazil. Vyšiel som von a zastrelil toho čo som na ranu nezabil. Zobral som si ešte dve zbrane z auta a šiel dnu. Bolo vidno že to nie je len Jimin čo má zlý deň. Po ceste som prešiel tri mŕtvoly a na schodoch som dvoch ďalších zastrelil. Smerom k Jiminovej izbe som poslal na druhú stranu ďalších dvoch. Poznal som kód od jeho izby tak som vošiel dnu bez váhania. Vbehol som do kúpeľne. 

Jimin sedel vo vani, očividne už celkom opitý a akurát sa hral s fľaštičkou liekov. Prešiel som k nemu a zobral mu ju. Celkom dosť ho to vydesilo ale o čosi menej ako bol opitý. "Kto ste?" Len teraz mi došlo ako zvláštne to vyzeralo. Mal som v jednej ruke zbraň, kabát od krvi a na tvári masku. On na druhú stranu vo vani, chudý ako palička, uplakaný a celkom dosť opitý. Otvoril som lieky, hodil ich obsah do záchoda a spláchol. Zbraň som vložil do kapsy a prišiel k nemu bližšie. 

"Som Pán Chladný. Dávam pozor na ľudí čo si to zaslúžia a ty si nezaslúžiš umrieť." Na chvíľu som sa odmlčal. Viem že aj on to vie. On sa len Chce zabiť. "Ak teraz umrieš, na čo bola jeho obeť? Umrel zbytočne." Jimin zamrzol po tom ako som to povedal. "Tvoj priateľ je stále s tebou a ochraňuje ťa. Nenechaj jeho snahu vyjsť na zmar. Určite by chcel aby si viedol dobrý život a aby si nebol smutný. Nevravím ti aby si si šiel niekoho hľadať ale aby si uctil jeho pamiatku tým že sa budeš o seba trochu starať." 

Plne sa rozplakal. Tvár zaboril do rúk. Vedel som že už na tom bude lepšie. Nechal som mu môj prívesok na jeho veciach a šiel som von. Počul som ďalšie výstrely z obývačky tak som tam šiel. Zbavil som sa asi ďalších desiatich ľudí než som sa dostal k Jiminovmu otcovi. Podarilo sa mi ho zobrať do ošetrovne. "Yoongi, takže ty naozaj žiješ." Zarazilo ma to. Bol postrelený tak som sa snažil ho udržať pri živote. 

Uvedomil si že sa naňho zmätene pozerám. "Máš jeho oči, aj jeho znamienka." Slabo mi pichol do líca a zasmial sa bolestne. "Prosím.... zájdi sem." Vtlačil mi do vačku papierik. "Je tam niekto o koho sa treba postarať." Počul som ako do domu vbehol Namjoon a chalani. Snažil som sa ho čo najviac stabilizovať. Ako vošiel do ošetrovne tak som mu to bez slova predal. "Ďakujem že som ho mohol vidieť ešte raz." Povedal Jiminov otec kým som bol vo dverách.

"Ďakujem za všetko." Do očí mi vošli slzy. "Ak už sa neuvidíme, ste skvelý otec." Usmial sa a potom som vybehol von. Držal som sa. Veľmi som sa držal aby som tam neostal a nepovedal všetkým že som to ja a že im chcem pomôcť. Keď som bol už dosť ďaleko tak som sa pozrel na ten papierik. Bola na ňom adresa. Zašiel som tam hneď. Bola to adresa k bytovému komplexu na kraji Seoulu. Išiel som tam a otvorila mi staršia pani. 

"Želáte si?" Spýtala sa tak polo otrávene. Lepšie si ma obzrela a keď si pozrela moju tvár, aspoň tú časť čo bolo vidno tak ma pustila dnu. "Neberte si to zle. Tá suka ho nadrogovala a potom ho vydierala. Chudák Park si až moc váži život na to aby ich len tak nechal umrieť. Hoci nie je na tú stranu, deti má rád a aj Jimina miluje z celého srdca. Ak ste tu tak ste prišli po nich." Bol som extrémne zmätený z toho o čom to hovorí. 

Nadrogovala? Vydierala? Kto? Čo? Zobrala ma do izby kde boli dve malé postieľky. "Sú to jeho deti. Jedno dievča ho nadrogovalo a vyspalo sa s ním. Keď zistil že je tehotná tak sa snažil aby to donosila. Potom ho vydierala aby ich vôbec dostal. Chcel Jimina na to pripraviť ale predpokladám že sa niečo stalo." Pomaličky som začal chápať. JImin teraz nebol v stave na to aby privítal súrodencov. 

Prikývol som. "Prepadli ich. Neviem či to Park prežije." Zhrozila sa. "Jimin je v poriadku, už tam sú všetci." Zadíval som sa na dve malé klbká v postieľkach. Mohli mať tak dva tri mesiace. Podľa farieb jedno bolo dievča a druhé chlapec. "Môžem hádať? Jinsang a Jimi?" Spomenul som si na konverzáciu čo som raz mal s Jiminovým otcom keď sme pili. Boli to mená čo mali vybrané s mojím otcom ako ďalšie. 

Len sa usmiala a prikývla. Nebolo tu toho veľa tak som rozmýšľal či by som to zmestil do auta. Aspoň tie najdôležitejšie veci. "Poďte so mnou. Ja sa o vás postarám. O deťoch ešte neviem moc ale bol by som rád keby mám niekoho kto by mi vede poradiť. Aj vám veľmi dobre zaplatím." Je celkom pravda že fakt toho veľa neviem ale som ochotný sa naučiť. V podstate sú moji polosúrodenci lebo Parka som bral ako môjho vlastného otca. 

"Neboj sa, nebudeš mať so mnou dlho starosti, ja som už stará a chorá ale kým tu som tak ti poviem všetko čo viem." Zasmiala sa. Zobral som ju a deti, čo sa dalo, vložil som do kufra a šiel ku mne domov. Hneď na to som zavolal Eunji aby prišla a pomohla mi. Tá, hoci nie je najväčší nadšenec pre deti, bola ochotná a prišla. Podľa kamier som zistil že Park prežil ešte dve dni a potom podľahol zraneniam. 

Bol som rád že som sa s ním mohol aspoň rozlúčiť a že aj ostatný mali tú možnosť. Hlavne Jimin. Mal chvíľu času na to sa s tým vysporiadať a poriadne sa s ním porozprávať. Aspoň táto smrť preňho bola menej traumatizujúca. Moja mama bola cieľom krátko na to. Tá však pokiaľ viem podala tiež veľmi dobrý výkon a viacerých tam zabila než jej došli sily a dala sa. Bol som na ňu hrdý o to viac hrdý na Namjoona že to pobral na toľko vážne že začal so mnou obchodovať. 

Píšeme a píšeme another part. Dúfam že sa bude páčiť :D