Daughter of the Mafia

29

Lietadlo pristálo vo svojej destinácií. Všetci sme vystúpili.
,,Tak...dokázali sme to"povedala som.
,,Vďaka tebe"povedal Bryan. Pousmiala som sa na neho.
,,Teraz čo?"opýtala sa Karina.
,, Choďte žiť"bol to vážne čudný pocit. Po prvý krát som cítila akýsi spadnutý kameň zo srdca. Konečne sa nemusím báť vyjsť na ulicu, môžem konečne začať žiť a nie len prežívať, nech to už je akékoľvek.
Pozerala som sa smerom na západ slnka.
,,Je čas odísť"povedala som. Všetci prikývli a podišli ku mne.
,,Snáď sa jedného dňa ešte stretneme"povedal Bryan. Všetci sme sa zasmiali.
,,Držte sa a dávajte na seba pozor. Zbohom"rozlúčila som sa s nimi a vybrala sa pešo svojou cestou.
Jediné, čo ma čaká je cesta z Francúzska do Kórei.
Prišla som na letisko, kde som si vybavila let do Seoulu. Mám ho za štyri hodiny.
Sadla som si na lavičku a pozorovala ľudí naokolo. Toľko životov, príbehov...každý jeden človek si niečím prešiel. Prešiel okolo mňa pár, ktorý si sadol na lavičku neďaleko odo mňa. Pozorovala som ich. Ich pery sa spojili. Prišlo mi to veľmi ľúto. Tak veľmi mi chýba Nick...čo ak ho už nikdy neuvidím? Neviem vôbec nič o jeho výsledkoch. Či vôbec prežil. Je to dosť malinká možnosť, no ak áno, budem tou najšťastnejšou ženou na svete.

Po príchode do Seoulu som cítila veľkú úľavu. Bolo štyri hodín ráno.
Nastúpila som na autobus, ktorý ma odviezol do centra od ktorého som to nemala ďaleko domov.
Cesta bola tichá. Už bolo pol šiestej ráno, no auto prebehlo len sem tam. Triasla som sa po celom tele. Bála som sa, no veľmi sa tešila. Moje myšlienky boli komplikované a neusporiadané. No keď som zastavila pred veľkým domom, jediné na čo som myslela bol on...
Podišla som k dverám. Chcela som zaklopať, no niečo ma zastavilo. Vážne chcem vedieť odpoveď na moju večne kladenú otázku?
Po dohadovaní sa v mojej mysli som nakoniec zaklopala na dvere a modlila sa, aby mi niekto otvoril. Čo sa aj stalo.
,,Ahoj, Jin"bez slova si ma pritiahol do pevného objatia.
,,Toto už nikdy nerob, počuješ"povedal so slzami v očiach. Prikývla som, tiež sa mi tlačili slzy do očí.
,,Som šťastný, že si živá"opäť ma objal. Po minúte sa odo mňa odtiahol a zatvoril dvere.
,,Nie si hladná?"opýtal sa.
,,Jin...kde je Nick?"opýtala som sa opatrne. Bála som sa jeho odpovede.
Jin sa na mňa usmial a jemne ma chytil dlaňami za tvár.
,,Tvoj princ na teba čaká celé mesiace. Choď za ním, je v tvojej izbe. Pravdepodobne spí"na mojej tvári sa objavil široký úsmev. Bez slova som vybehla hore schodami. No pred dverami od mojej izby som sa zastavila. Opäť som sa bála aj keď neviem čoho.
No nepremohla som sa myšlienkami a jemne zaklopala na dvere.
,,Áno?"ozval sa z izby. Pomaly som otvorila dvere a vstúpila do šerej izby.
,,Ahoj"pozdravila som sa so slzami v očiach. Keď som ho videla, nemohla som prestať plakať. Nick sa okamžite postavil a pribehol ku mne.
,,Oh, slniečko moje"pritiahol si ma do náručia a hlavu mi položil na jeho hruď do ktorej som plakala.
,,Tak veľmi som sa bála, že si mŕtvy!"povedala som pomedzi vzlyky do jeho hrude.
,,Už je dobre. Sme spolu. Navždy"pozrela som sa na jeho tvár, ktorá mi tak veľmi chýbala a dlane si položila na jeho líca. Pritiahla som si ho do bozku.
Nemohla som uveriť tomu, že je živý. Predsa mi umieral pred mojimi očami! Počula som ako sa mu zastavilo srdce, tak ako je to možné?
,,Milujem ťa, ty môj fešák"povedala som, keď sme sa odtiahli. Ruky som však neodpojila od jeho tváre a tak som cítila jeho stekajúce slzy.
,,Ja milujem teba, ty moje srdiečko"opäť ma pobozkal. Po bozku ma pevne objal a hladil po hlave.
,,Musíš mi všetko vyrozprávať"povedal počas toho ako ma hladil. Prikývla som.
,,Zabila som ho ešte v tú noc, čo si mi umieral pred očami...ostatné poviem v obývačke aj ostatným. Musíš trošičku vydržať"zasmiala som sa.

Prešli dve hodiny od môjho príchodu domov a všetci už vstali. Za ten čas som na chvíľu zadriemala, no nebolo to nič extra.
Zišla som spoločne s Nickom dole do obývačky, kde som skočila môjmu otcovi do náručia.
,,Aj ja teba mám veľmi rád. Ani si nevieš predstaviť ako"povedal.
,,Oh, oci"dal mi pusu na čelo.
,, Keď si mi prvý krát povedala oci, veľmi ma to potešilo. Ďakujem, že si ma prijala do tvojho života"povedal so slzami v očiach.
,,Mám už iba teba, oci"usmiala som sa na neho. Úsmev mi opätoval.
Následne prišiel ku mne Jungkook, ktorý mi ako vždy daroval veľké objatie. A keď hovorím veľké, tak myslím vážne veľké.
,,Bez teba je tu smutno"povedal. Začala som sa smiať.
,,Nájdi si už priateľku, Jeon"provokačne som mu povedala na čo sa zatváril tak, že ho to zabolelo.
,,Si čistá tvoja matka" začali sme sa všetci smiať.
,,Musíš nám všetko vyrozprávať"povedal Jin. Prikývla som. Sadli sme si spoločne na pohovku a začala som rozprávať celé dobrodružstvo za tri mesiace.
O tom ako som zabila Johna až po rozlúčku s ostatnými. Konečne som sa cítila dobre. Netrápila som sa, bola som plná života pripravená robiť veľké rozhodnutia.
,,Lara...keď už je po všetkom, chcel by som sa ťa opäť opýtať..."kľakol si na koleno a vybral krásny prsteň s diamantom.
,,Vezmeš si ma?"opýtal sa.
,,Samozrejme, že áno!"vykríkla som, prijala prsteň a skočila mu do náruče. Darovala som mu veľmi dlhý bozk.
Chalani nám začali tlieskať a môj otec plakať. Podišla som k nemu a opäť ho objala.
,,Prečo si nenájdeš priateľku?"opýtala som sa ho.
,,Pretože tvoja matka bola pre mňa jediná"povedal.
,,Nie, oci. Posuň sa ďalej. Mamka sa určite nebude na teba hnevať"usmiala som sa na neho.
Treba sa posunúť ďalej aj keď to možno bolí, no nebuďme zbytočne zaseknutý v jednom momente...život je krátky.