15

22 0 0
                                    

,, Môžme dnes zájsť do nákupného centra"povedal Namjoon.
,,Myslím, že Lara a jej priateľ..."začala som sa červenať a pozrela sa do zeme. Cítila som ako sa Nick potichu zasmial.
,,...potrebujú nejaké základné veci"prikývla som a pohľadom zašla na Taehyunga, ktorý sa nepríjemné pozeral na Nicka. Zamračila som sa a naďalej ho ignorovala.

Po raňajkách sme šli do auta smerom do nákupného centra, tak ako sme mali v pláne.
Sedela som v strede, po mojej ľavej ruke sedel Jungkook a po pravej Nick. Hlavu som si oprela o jeho rameno a nevnímala okolie.
V centre sme sa s Nickom vybrali do drogérie, kde si vzali potrebné hygienické potreby. Bol pri nás aj Jin s Jungkookom.
Mala som čudný pocit z toho všetkého. Po toľkých rokoch som mala možnosť si konečne kúpiť niečo pre seba a žiť normálny život.
Chytila som Nicka za ruku a ťahala ho k pleťovým maskám v tvare zvierat.
,, Akú si vezmeme?"opýtala som sa s úsmevom a detským nadšením. Nick sa na mňa usmial a začal si prezerať masky.
,,Čo vravíš na tieto?"ukázal mi dve masky v tvare mačky. Prikývla som so širokým úsmevom.
Z drogérie sme sa vybrali do obchodu s oblečením.
,,Máš takú radosť z nakupovania stále?"opýtal sa Jungkook.
,,Nikdy som nemala možnosť si ísť niečo kúpiť. Je to môj prvý krát"povedala som s menšou stratou nadšenia. Videla som na Jungkookovi, že ľutoval, že sa niečo takéto opýtal.
,,Mrzí ma to"povedal.
,,To je v poriadku. Nemal si to odkiaľ vedieť"opäť som sa usmiala a začala si prezerať pestré, letné šaty, ktoré boli vo výpredaji, keďže je už jeseň.
,,Nick?"pozrel sa na mňa.
,,Čo vravíš na tieto?"ukázala som mu ružové šaty.
,,Určite budeš v nich vyzerať nádherné"povedal a daroval mi bozk na čelo.
Pokračovali sme v nakupovaní, no potom Namjoon zavolal Jinovi, aby sme prišli do reštaurácie.

V reštaurácii sme si sadli za stôl k ostatným a objednali si obed. Ja s Nickom sme si dali rezance s kuracím mäsom a k tomu limonádu.
,,Ako sa ti tu páči?"opýtala sa Jiwon, ktorá sedela pri Jiminovi.
,,Je to tu super"povedala som so širokým úsmevom.
,,Musím si odskočiť, viete kde sú toalety?"opýtala som sa. Všetci mi ukázali smer toaliet a tak som sa vybrala.
,,Mám ísť s tebou?"opýtal sa Nick ešte predtým, než som odišla.
,,Nie, počkaj tu, hneď som späť"odišla som.
Keď som si umývala ruky dovnútra prišla žena. Nevšímala som si ju a upravovala sa v zrkadle. No až pokiaľ žena neprišla k druhému umývadlu a neozvala sa.
,,Bolo vážne hlúpe utiecť"pozrela som sa na ňu.
,,Myslela si si, že ťa nenájdeme?"usmiala sa ako predátor. Bez váhania som ju zhodila na zem a priložila si koleno na jej krk.
,,Ako ste ma našli?"opýtala som sa.
,,To ťa nemusí zaujímať"prehodila si ma tentokrát ona pod seba. Chcela mi priložiť ampulku s omámnou látkou k tvári, no vďaka mojim reflexom som ju obidvoma nohami od seba odkopla a rýchlo sa postavila. Žena sa okamžite spamätala a pribehla ku mne, no uhla som sa a skočila jej na chrbát. Z jej opaska som vybrala elastické lano a obmotala okolo krku. Nerozmýšľala som, iba lano držala a ťahala k sebe. Žena sa snažila vymotať, no nedarilo sa jej to a pomaly strácala silu. Nechcela som ju zabiť, no ak by som ju pustila, neskončilo by to dobré pre mňa ani pre Nicka. Situácia bola pre mňa vážne nepríjemná...buď jej vezmem život ja alebo ona mne.
,,Neutečieš... od.... neho"povedala slabým hlasom. Bola červená ako paradajka.
,,Ale ty už budeš voľná"povedala som. Vtedy padla na zem a ja s ňou. Nahmatala som jej tep...nemala ho. Dlaňou som si prešla po tvári. Zabila som ju. A to v sebe nemám ani sérum...
Som iba vrah...
Postavila som sa a mŕtvu ženu odviedla na záchody, ktoré som zvnútra zamkla a potom preliezla cez medzeru.
Rýchlym krokom som prišla k ostatným.
Nick hneď ako ma videl sa postavil a podišiel ku mne.
,,Čo sa stalo?"opýtal sa ustarostene.
,,Musíme odísť, okamžite"povedala som a pozrela sa na ostatných. Všetci mali ustarostené a nechápavé výrazy.
,,Najprv mi povedz, čo sa stalo"vo mne sa búrila zlosť a úzkosť.
,,NICK, OKAMŽITE MUSÍME ODÍSŤ..."povedala som ráznym tónom.
,,Sú tu..."dodala som. Viac som vysvetľovať nemusela. Pochopil to.
,,Musíme odtiaľto ihneď odísť"povedal, keď sme sa vrátili k stolu. Ostatní sa na nič nepýtali, aj keď bolo vidieť, že majú milión otázok, no nechali to tak a balili sa na odchod.
Všetci sme rýchlym krokom vyšli z nákupného centra a vybrali sa do auta. Počas cesty som si všimla ďalších...jemne som udrela do Nicka, aby som upútala na seba pozornosť. Nemusela som mu ani ukazovať, ihneď si ich všimol.
,,Sakra"Nick si ma presunul na druhú stranu, tak aby ma nebolo vidno.
,,A čo ty?"opýtala som sa.
,,Mňa nepoznajú"rýchlo sme nastúpili do auta a vyrazili späť domov.
V aute sme opäť sedeli rovnako, všetci boli ticho. Nikto sa na nič nepýtal a to mi vyhovovalo.
Zastavili sme pred domom a vystúpili auta. Pred tým, než sme vošli dovnútra sme vybrali tašky s nákupom.
Vo vnútri si všetci ihneď sadli do obývačky okrem mňa a Nicka.
,, Poďme sa porozprávať"povedal Nick a chytil ma za ruku, ktorú mi pohladil. Prikývla som a spoločne sme si to namierili k schodom, no hlas Taehyunga nás zastavil.
,,Vráťte sa"povedal. Spoločne sme sa otočili.
,, Mám právo vedieť, čo sa deje s mojou dcérou"zamračila som sa.
,,Poďte sem a sadnite si. Máte toho veľa na vysvetľovanie"povedal. Nahnevane som prišla a sadla si na miesto, ktoré mi ukázal.
,,Tak, čo chceš vedieť?"opýtala som sa nahnevaným tónom.
,,Lara... prestaň s tým"povedal potichu Nick.
,,Aj my chceme vedieť, čo sa deje. Týka sa to aj nás"povedal Jin.
Má pravdu...odteraz je to už aj ich problém. Nikdy nevieme kedy sem môžu vtrhnúť Johnove špiónky...
,,Začni prosím od úplného začiatku, kde si bola, čo sa dialo a tak ďalej"povedal Namjoon.
,,Fajn..."začala som vysvetľovať všetko z minulosti čo si pamätám. Od toho ako ma otec dal do detského z ktorého ma dali do dievčenského ústavu až po to ako som sa dostala k Johnovi a čo všetko mi robil. Nezabudla som ani povedať to ako ma John sexuálne zneužíval a ani to ako som sa s Nickom dostala od neho až sem.
,,...keď som bola na toaletách, prišla tam Johnova špiónka, ktorá nemala dobré plány a či som chcela alebo nie, musela som ju zabiť. Bolo to buď ona alebo ja, neviem ako ma našli ani čo sa bude ďalej diať, ale nemôžem tu už ostať, pretože sa môže stať, že prídu sem a zavraždia vás všetkých"všetci ostali ticho. Nevedeli čo povedať a tak som sa obrátila k svojmu otcovi.
,,Povedz mi, Taehyung...prečo si ma dal do detského domova? To ti vážne na mne nezáležalo?"opýtala som sa. Taehyungovi sa v očiach zjavili slzy.
,,Lara...ja som musel to urobiť. Chcel som sa po teba vrátiť, ale keď som prišiel, už si tam nebola"
,,Nemusel si...ty si to chcel. Kvôli tebe som sa dostala do Johnovich rúk. Uvedomuješ si vôbec, čo som prežívala?"ostal ticho.
,,Samozrejme, že nie"slzy sa mi tlačili do očí a tak som odvrátila pohľad a prerušovane sa nadýchla.
,,Pre nich sme len čísla bez pocitov a života. Nezaujímajú sa o nás a je im jedno, čo sa s tebou stane. Pretože sme nahraditeľné"povedala som.
,,Ale to ty asi nepochopíš"bez ďalšieho slova som sa postavila a vybrala sa do izby.





Daughter of the Mafia Where stories live. Discover now