Daughter of the Mafia

12

Lúče slnka mi svietili do očí a šteklili ma na tvári. Otvorila som oči a obzrela sa po miestnosti. Nick sa pri mne nenachádzal a tak som sa posadila a pozrela sa z okienka na rozhľadni.
Sedel na kmeni stromu a pozoroval potok. Usmiala som sa a zišla dole na zem.
Namierila som si to k nemu.
,,Dobré ráno, Nick"povedala som. Nick sa otočil a usmial sa.
,,Dobré ráno"sadla som si k nemu a v tichosti pozerala taktiež do čistého potoka.
,,Vyspala si sa?"opýtal sa po chvíli ticha.
,,Nebol to najlepší spánok, ale lepší, než za posledné roky"pozrela som sa na neho.
,,Už ti nikto neublíži"pozrela som sa do zeme.
,,A čo ty?"
,,Ja? Ja som mal skvelý spánok, pretože som bol s tebou"mierne som sa zasmiala.
,,Myslela som to, ako tebe ubližovali. Ešte si mi nič o tom nepovedal"videla som na jeho tvári prekvapenie. Nečakal takúto otázku a myslím, že nechcel na ňu veľmi odpovedať.
,,Ja som bol pre nich dá sa povedať, že takou príťažou, no nechceli ma zabiť, pretože som ako špión bol jeden z najlepších. Látky, ktoré do mňa dávali mi aj tak nepomohli k tomu, aby som si nedokázal uvedomiť, čo robím, no stále ma to dokázalo donútiť, aby som počúval rozkazy a bol ich ďalšou bábikou...bol som na dne, chcel som umrieť a tak som robil všetko preto, aby ma zabili..."zastavil sa a následne začal rozprávať so zlosťou.
,,A tak mi radšej robili po tele jazvy, bičovali ma a pálili mi kožu"vyzliekol si tričko. Odhalil jeho hruď na ktorej boli čísla a nepekné jazvy. Rukou som si zakryla ústa.
,,A to nie je všetko"postavil sa dal si dole aj nohavice a odhalil ďalšie jazvy. Do očí sa mi nahrnuli slzy.
,,Mrzí ma to..."povedala som slabým hlasom a pozerala sa do zeme. Nick podišiel ku mne a kľakol si vedľa mňa.
,,Za to ty nemôžeš, slniečko"svoju tvár som namierila k tej jeho a celú si ju prezrela. Na jeho tvári sa nachádzali ďalšie jazvy. Nick ma pevne objal.
,,Poďme do vody, slniečko"povedal. Odtiahla som sa od neho.
,,Ja...ja neviem"rukami som objala samú seba. Nie žeby som sa hanbila pred ním vyzliecť, ale...je to niečo iné. Proste sa bojím, aj keď dobre viem, že mi neublíži.
Nick mi podal ruku, ktorú som prijala a pomohol mi vstať.
,,Neboj sa ma"povedal. Bola som zmätená. Ako vedel, že sa bojím?
,, Nebojím sa ťa"
,,Vidím to na tebe. So mnou si v bezpečí a ty to dobre vieš. Viem, čo ti ten úchyl robil a chápem, prečo máš obavy, ale ja ti neublížim. A voda ti prospeje"pozerala som sa mu do očí a prikývla.
Nick sa odstúpil a nechal mi priestor sa vyzliecť, no zadržala som ho tým, že som ho chytila za ruku.
,,Nick...vyzlečieš ma?"opýtala som sa a mierne sa usmiala.
,,Si si istá?"opýtal sa. Prikývla som. Nick pomaly podišiel ku mne a chytil mi koniec trička, ktoré mi vyzliekol a následne mi vyzliekol aj nohavice.
Keď som ostala v spodnom prádle, odtiahol sa odo mňa.
,,A ostatné?"opýtala som sa.
,,Cítiš sa na to, dať dole aj ostatné?"starostlivo sa opýtal.
S úsmevom som prikývla.
,,Áno"povedala som a otočila sa mu chrbtom aby mi rozopol podprsenku. Nick opäť ku mne prišiel a jeho rukami mi jemne prechádzal po mojich rukách. Po tele sa mi objavili zimomriavky z jeho zimných a mierne drsných rúk. Provokatívne mi ramienka pomaličky dával dole. Jeho jemné dotyky mi spôsobovali intenzívne motýliky v bruchu.
Pomaly zišiel k zapínaniu podprsenky a rozopol mi ju úplne. Následne jej pomohol spadnúť z môjho tela na zem. Jeho dlaňami pomaly zišiel dole po mojom tele. Kľakol si a vyzliekol mi nohavičky.
Bola som pred ním úplne nahá. Nick sa postavil a otočil si ma tvárou k nemu. Zasnene sa mi pozeral do tváre. Líca sa mi červenali a očami som pozerala všade, len nie na jeho tvár.
,,Pozri sa na mňa, Moon"povedal. Donútila som sa na neho pozrieť. Nick ma držal za môj nahý pás.
,,Tvoje oči...dokázal by som sa v nich utopiť, ak by som mohol. Sú tak krásne"usmiala som sa. Pohľadom zašiel na moje pery.
,,Tvoje pery sú tak mäkké a ružové, žeby som ich bozkával neustále"
,,Tak to urob"povedala som. Nick sa usmial a na nich nečakal. Jeho pery položil na tie moje a pohyboval s nimi.
Počas bozkávania ma zdvihol na ruky ako nevestu a namieril si to so mnou k potoku.
,,Si úžasná, Moon"povedal, keď sa odo mňa odtiahol.
Jemne ma položil nohami do vody, ktorá mi bola po členky. Následne si jeho boxerky vyzliekol a ostal aj on predo mnou úplne nahý.
,,Môžem ťa umyť?"opýtal sa. Prikývla som a podišla bližšie k nemu. Nick pomocou dlane na mňa vylial trochu vody a putoval s ňou po celom mojom tele. Po každej krivke, každej jazve.  Pomaly a nežne akoby som bola porcelánová bábika, ktorú sa bojí, že rozbije. Hlavu som zaklonila dozadu. Nick ma začala bozkávať na krku. Po chvíľke si ma otočil tvárou k sebe a prešiel mi po vlasoch.
,,Milujem tvoje vlasy. Sú tak hebké"povedal. Svoju ruku som položila na jeho tvár a pozerala sa mu do očí. Zatriasla som sa od zimy.
,,Mala by si sa ísť zohriať, inak dostaneš horúčku"usmiala som sa na neho. Je tak starostlivý. Prikývla som a vybrala sa na zelenú trávu na ktorú svietilo hrejivé slnko. Na slnku som sedela nahá. Neponáhľala som sa prezliecť. Nechala som slnko osušiť moju pokožku na ktorej sa nachádzali kvapky vody.
Ľahla som si na mäkkú zem a pozerala na modrú oblohu. Po chvíľke som zavrela oči a zhlboka dýchala. Zvuky prírody mi upokojovali moju myseľ a liečili dušu.

Táto chvíľka trvala asi päť minút, potom prišiel ku mne Nick.
,,Opaľuješ sa?"opýtal sa. Otvorila som oči a pozrela sa na neho. Sedel vedľa mňa a hlavu mal nad mojou tvárou. Z jeho mokrých vlasov mi spadla na tvár kvapka vody.
,,Aah, Nick!"posadila som sa. Nick sa zasmial a rukou jeho mokré vlasy trepal rovno na mňa. So smiechom som do neho strčila.
,,Si hrozný"povedala som a postavila sa, aby som sa obliekla.
,,Ale no tak, neurážaj sa"pritiahol si ma naspäť k sebe.
,,Chcela som sa obliecť"povedala som. Nick si jazykom prešiel po perách a následne ma začal bozkávať. Ruky som spojila za jeho krk, zatiaľ čo on si jeho ruku položil na môj pás a pritlačil si ma bližšie na jeho telo.
,,Nick, mali by sme sa už obliecť"povedala som, keď sme sa od seba odtiahli perami.
,,Máš pravdu, srdiečko"na tvári sa mu objavil šibalsky úškrn.
Postavila som sa a opäť sa vybrala obliecť, tentokrát úspešne. Nick urobil to isté.
,,A čo teraz?"opýtala som sa, keď sme boli obidvaja oblečení.
,,Vyrazíme ďalej"povedal a vybral sa na rozhľadňu.
,,Iba toto mi povieš?"opýtala som sa opäť, keď som prišla za ním.
,,Čo by si chcela ešte počuť?"
,,No...ja neviem, napríklad detaily?"
,,Detaily vedieť nemusíš"povedal počas toho ako hádzal jedlo a ďalšie veci do tašky.
,,To snáď nemyslíš vážne"obidvaja sme zišli dole z rozhľadne.
,,Myslím. Prečo by som nemyslel?"
,,Arghhh!"bola som z neho zúfalá.
,,Pokiaľ mi toho nepovieš viac, nikam s tebou nejdem"stála som na mieste a prekrížila ruky na prsiach. Nick si povzdychol a podišiel ku mne. Vzal si ma na ruky a prehodil cez plece.
,,Hej! Čo to robíš?! Pusť ma"
,, Nepustím"
,,Nicolas, okamžite ma polož na zem, mám svoje vlastné nohy!"zastavil sa.
,,Nevolaj ma tak"povedal.
,,Tak ma pusť"položil ma nohami na zem a hneď vyrazil. Pridala som na tempe aby som ho dobehla.
,,Kam sa tak ponáhľaš?"opýtala som sa ho. Neodpovedal.
,,Hej! Pýtam sa ťa niečo"
,,V tom je ten problém. Ty sa stále pýtaš"bola som zmätená z jeho správania a tak som nepovedala už ani slovo. Prešli sme cez les po tej istej cestičke ako večer k motorke.
,,Prepáč mi to"povedal Nick, keď sme stáli pri motorke. Neodpovedala som mu a dokonca sa na neho ani nepozrela. Nick ku mne podišiel a pritiahol si ma k sebe.
,,Nechcel som byť na teba hnusný. Mrzí ma to"
,,No jasné"povedala som urazene.
,,No tak, Moon. Nebuď urazená, vážne ma to mrzí"hladil ma po vlasoch. Ako môžem byť na neho nahnevaná, ak mi toto robí?
Povzdychla som si. Nemalo to cenu byť urazená.
,,Fajn. Už poďme"odtiahla som sa od neho. Nick sa usmial a sadol si na motorku, ja za ním a vyrazili sme.
Pevne som sa držala Nicka, bola som na ňom celým telom prilepená.
Šli sme okolo tri štvrte hodiny po ceste až pokiaľ sme nedošli do rušného mesta. Nick sa vybral na parkovisko, kde motorku zaparkoval.
Podišiel k autu a nejako sa dostal dovnútra a naštartoval. Rýchlo som si sadla na miesto spolujazdca.
,,Ak chceme sa dostať z tohto miesta, musíme mať poriadne auto"povedal. Opäť sme vyrazili a ja som stále nevedela kam.
,,Už mi povieš kde to ideme?"
,,Za tvojou rodinou. Do Seoulu"prekvapene som sa na neho pozrela.
,, Čože? Nechceš ísť za svojou? Ja ani neviem, kto je moja rodina"
,,Ja rodinu nemám, Moon"ostala som ticho. Zasiahla som do čierneho.
,,Zabili ju, ostal som sirota...preto som skončil pri Johnovi"povedal bez emócií.
,,Veľmi ma to mrzí..."
,,Prišli sme domov po dlhšom čase, zaparkovali pred domom, ako vždy. Rodičia boli roky v dlhoch pri zlých ľuďoch. Vstúpili dovnútra a mňa poslali do auta po zvyšok veci, ktoré tam nechali. Počul som krik a streľbu, ktorá sa ozývala z nášho domu. Staršia sestra, ktorá vtedy mala jedenásť stihla uniknúť z bytu a vzala ma so sebou. Pevne ma držala za ruku a utekali sme ani sme nevedeli kam, len najďalej od nich. O dva ulice ďalej, keď sme už nevládali sme zazvonili na dom s cudzími ľuďmi a požiadali ich o pomoc. V ten deň som stratil starú mamu s otcom a rodičov. Sociálka nás umiestnila o štát ďalej do detského domova, kde nás so sestrou rozdelili. Po roku prišli ku mne poslovia Johna a vzali si ma, keď som sa Johna opýtal na svoju sestru...povedal mi, že je mŕtva..."ostalo medzi nami dusné ticho.
,,Nick..."prerušil ma.
,,Nie, Moon. Neľutuj ma. Radšej mi povedz ako si sa ty dostala k Johnovi"nadýchla som sa a zaspomínala si.
,,Mala som štyri roky, keď moja matka umrela na vraždu. Viem, že sa obetovala kvôli mne, aby som ja žila. Môj otec ma bezdôvodne dal do detského domova, kde som bola pár mesiacov. Odtiaľ si ma vzali do ústavu, kde ma učili bojovať. Tento ústav bol ako väzenie pre dievčatá. Mala som 19, keď prišiel John a vybral si mňa, aby som šla s ním. Každý si myslel, že to je obrovská pocta a že zo mňa bude veľká bojovníčka a zároveň dáma. Žiadne dievča nevedelo, že budeme vraždiť, budeme manipulované. Nikto nevedel, že keď si nás John vezme, naše meno nahradí iba ďalšie číslo v poradí. Jediné, ktoré to vedeli...boli opatrovateľky"Nick ma chytil za ruku na znak podpory.
,,Odteraz rozhoduješ vo svojom živote iba ty"usmiala som sa na neho. Moje city k nemu začínali rásť čoraz viac a viac.