Daughter of the Mafia

21

,,Máš plán?"opýtal sa ma. Prikývla som na znak súhlasu.
,,Mám plán odkedy si ty odišiel..."pousmiala som sa a vyšla z auta. Nick ma nasledoval.
,,No to ti poviem až keď budeme sami"vstúpili sme do mojej práce, kde som si dala vysačku s menom a následne sa zapísala do počítača.
V práci boli už dve kolegyne, ktoré sa vrhli do práce a mňa si nevšímali.
,,Musím ísť poukladať tovar"povedala som Nickovi, ktorý stál pri pulte a pozoroval ma.
Nechala som ho tam a vrhla sa do práce.
Pár minút som nerušene ukladala oblečenie na vešiaky, no keď som sa zohla po spadnutý sveter, Nickove ruky ma chytil o boky a pritlačili si ma k nemu.
Vyrovnala som sa a pozrela sa na neho.
,,Čo to robíš?"opýtala som sa. Nick sa usmial, no neodpovedal. Namiesto toho ma začal bozkávať. Bozky som však prerušila.
,,Sme na verejnosti, nechaj si to na doma, fešáku"odtiahla som sa od neho.
,,A čo by si chcela doma?"opýtal sa provokačne a tichým tónom.
,,Skôr, čo by si chcel ty"usmiala som sa. Nick mi s úškrnom dal pusu na líce a odišiel.
Hodiny išli, stála som za pultom a obsluhovala zákazníkov, ktorí prichádzali a odchádzali. Nick sedel na stoličke a bolo vidieť, že sa nudí.
,,Nemusíš tu byť. Nič mi nehrozí"povedala som.
,,Nikdy nevieš, srdiečko. Čo ak teraz prídu špiónky a unesú ťa?"zasmiala som sa.
,,Prosím ťa, určite neprídu-"no hneď ako som to povedala do vnútra obchodu vstúpili Johnove špiónky.
,,Sakra"zanadávala som a skryla sa pod pult. Nick okamžite šiel ku mne.
,,Čo som vravel"povedal nahnevane, no potichu.
,,Čo teraz? Nemôžeme s nimi začať bojovať takto na verejnosti a už vôbec nie v mojej práci"zašepkala som.
,,Možno, že ťa ani nespoznajú. Keď prídu sem, snaž sa tváriť prirodzene"prikývla som. Počula som kroky k pokladni a tak som vyšla zo skríše a postavila sa. Boli tam ony.
,,Dobrý deň"pozdravila som sa. Videla som, že nemajú žiadne oblečenie v ruke, ktoré by chceli kúpiť.
,,Zdravím, chceli by sme sa opýtať, či ste náhodou v tomto okolí nevideli pobehovať túto osobu"ukázali mi moju fotku. Zbledla som. Našťastie som vyzerala mierne inak ako na tej fotke.
,,Nie, v živote som túto osobu nevidela, je mi to ľúto"špiónka prikývla. Chystali sa na odchod a tak mi trošku uľavilo, no pri dverách som videla, ako jej druhá špiónka niečo povedala a tak sa vrátili.
,,Pekný pokus, 382"v ten moment mi chcela priložiť servítok k ústam, no prehodila som ju cez pult. Nick okamžite vyšiel zo skríše.
,,John, našli sme náš cieľ. Je pri nej aj ten druhý sa"počula som druhú špiónku rozprávať do vysielačky.
Pozrela som sa na Nicka. Dorozumievali sme sa pohľadmi. Chytil ma za ruku, spoločne sme začali utekať preč z miesta.
Zastavili sme v uličke, kde neboli ľudia.
,,Čo teraz?"opýtala som sa.
,,Omráčime ich"prikývla som. Špiónky pribehli k nám. Odrazu boli štyri.
,,Pekný pokus o útek hrdličky, ale nám neujdete"dve z nich pribehli k nám. Jedna z nich ma chcela udrieť, no stihla som ju chytiť za zápästie a strčiť do steny. Následne som jej podkopla nohy a dotyčná spadla. Z opaska som jej stihla vytiahnuť peprák a nastriekala som jej ho do očí. Začala kričať.
,,Chyťte ich!"zakričala tým dvom, ktoré stáli ako sochy a iba to pozorovali. Pribehli ku nám, jedna udrela Nicka do tváre tak silno, že mu začala tiecť krv a druhá ma chytila pod krk a vyzdvihla do vzduchu. Chytila som jej ruky a snažila sa ju od seba odstrčiť, no bola veľmi silná.
Pozrela som sa jej do očí, jej oči neboli ľudské. To budú asi tie, čo sú ako roboti.
Nemohla som dýchať ani ju od seba odstrčiť. Bola silná a tvrdá ako kameň.
,,N-Nick!"z posledných síl som zakričala na Nicka, ktorý ležal na zemi a snažil sa dať zo seba dole špiónku. Pozrel sa na mňa a bez váhania vybral špiónke zbraň z opaska a strelil do ženy, ktorá ma držala. Trafil sa jej do hlavy, okamžite umrela a spadla spolu so mnou na zem. Lapala som po dychu.
Počula som ďalší výstrel a následne ďalšie dva.
Nick pribehol ku mne.
,,Srdiečko...si v poriadku?"opýtal sa ustarostene. Pozrela som sa na neho a prikývla.
,,A ty?"opýtala som sa tentokrát ja.
,,O mňa sa nemusíš báť, ja to zvládnem. Hlavne aby sa tebe nič nestalo"rukou mi pohladil líce. Svoje pery som položila na tie jeho. Cítila som v ústach chuť krvi, ktorú mal na perách, no vôbec mi to nevadilo. Chcela som byť iba s ním, chcela som, aby ma bozkával, dotýkal...miloval. Chcela som jeho.
Nick sa odo mňa odtiahol.
,,Musíme odísť, srdiečko"prikývla som. Nick mi pomohol vstať a tak sme odišli z miesta činu do môjho auta. Sadla som si na miesto spolujazdca, pretože som nevládala.

Po chvíľke sme sa dostali domov. Vstúpili sme dovnútra.
,,Už si doma? Ako to?"ozval sa zmätený Jin. Prišla som k nemu a objala ho. Po odtiahnutí som začala rozprávať.
,,Nemôžem sa tam už vrátiť. Prišli Johnove špiónky..."povedala som. Jin sa tváril vystrašene.
,,Lara? Ako to, že si doma?"opýtal sa Taehyung, ktorý práve zišiel dole schodmi. Keď videl Nicka, zarazil sa.
,,Od kedy je tu Nick?"opýtal sa. Pozrela som sa na Jina, aby začal vysvetľovať, pretože mi bolo zle. Musela som si sadnúť.
,,Zlatko...si v poriadku?"opýtal sa Nick. Prikývla som.
,,Neboj sa. Len mi prišlo trošku zle, ale je mi už dobre"pohladila som ho po tvári.
,,Poď, ošetrím ti pery"chytila som ho za ruku a ťahala ho do svojej izby. Posadila som ho na posteľ a vybrala lekárničku.
Vrátila som sa k nemu a posadila sa vedľa neho na posteľ. S tampónikom namočeným v dezinfekcii som mu začala prechádzať po rane. Zasyčal od bolesti.
,,Vydrž"povedala som. Opäť zasyčal. Prišlo mi ho ľúto.
,, Prepáč"pousmial sa a jemne mi chytil ruku. Nechápavo som sa na neho pozrela.
Začal ma bozkávať. Bez čakania som s ním spolupracovala a ruky si spojila za jeho krkom. Nick si ma vyzdvihol na jeho stehná. Sedela som na ňom obkročmo. Jeho bozky boli čoraz viac intenzívnejšie. Rukami mi pomaly zašiel ku koncu môjho pulóvra a začal ho vyhŕňať. Ostala som iba v podprsenke. Postavil sa spoločne so mnou na rukách a položil ma na posteľ. Bol nadomnou. Bozkami schádzal čoraz nižšie. Krk, hrudník, brucho až sa zastavil pri nohaviciach, ktoré mi bez váhania vyzliekol. Mierne mi rozkročil nohy a opäť pokračoval s bozkami. Zastavil sa až na vnútornej strane stehien.
Neponáhľal sa nikam, vychutnával si každú sekundu. Akoby na to čakal už veľmi dlho a ja tiež.
,,Mám pokračovať?"opýtal sa.
,,Áno prosím"Nick sa usmial a pokračoval....

Po našej aférke si Nick ľahol vedľa mňa do postele. Pozrela som sa na neho.
Uvedomila som si, že som si prvý krát niečo takéto aj užívala a že to bolo práve s ním.
,,Lara...vezmi si ma"odvetil Nick.
,,Čože?"bola som prekvapená jeho prosbou.
,, Vydaj sa za mňa. Milujem ťa, srdiečko a chcem s tebou ostať naveky"dlaň som mu položila na líce.
,,Och, Nick...rada sa za teba vydám. No až po misii, teraz nie je vhodná doba, zlatko"prikývol.
,,Ďakujem"pritiahol si ma do objatia. Naše nahé telá sa dotýkali jeden druhého.
,,Aj ja ťa milujem, fešáku"