7

58 1 1
                                    

Boli sme na mieste. Čakali sme v laboratóriu na Kevina pokiaľ príde. Nakoniec aj prišiel a keď zapálil svetlo uvidel nás.
,,Tak ste prišli..."povedal. Podišla som k nemu a priložila mu zbraň k hlave.
,,Ak sa o niečo pokusíš, si mŕtvy"triasol sa. Kevin prikývol na znak súhlasu.
,,Priniesol som tie ampulky..."chcel vybrať z tašky jed, no zastavila som ho.
,,Doveď nás do toho laboratória"pozrel sa na mňa vystrašeným pohľadom.
,,A-ale veď tu máte tie vzorky..."pritlačila som zbraň k jeho hlave. Okamžite to pochopil.
,,Fajn, dovediem vás!"povedal.
,,Ale nie je to tu...je to v mojom dome"115 prišiel k nemu a spútal mu ruky.
,,Tak...môžme ísť"povedal. Kevin si povzdychol a chcel vyjsť z laboratória cez dvere, no zastavili sme ho.
,,Cez okno"povedala som.
,,Č-čože?! Zbláznili ste sa? Veď sa zabijem a potom nebudete mať nič"protestoval.
,,Nezabiješ sa"k pútam som mu pripevnila elastické lano a podišla s ním k oknu. Než stihol niečo povedať, tak som ho strčila von z okna a pozerala kam dopadne. Našťastie visel meter nad zemou.
,,To bolo tesné"povedal 115. Pozrela som sa na neho a následne pretočila očami.
Skočila som z okna na elastickom lane.
,,Vy ste šialení! Takmer ste ma zabili!"povedal Kevin. Podišla som k nemu a zložila ho dole zo vzduchu. 115 tiež po chvíli prišiel.
Nastúpili sme do lietadla a vybrali sa do Kevinoveho domu, kde sme boli za malú chvíľku. Kevinovi sme dali dole putá.
Vystúpili sme a vybrali sa k dverám.
,,Ešte pred tým, než vstúpite...mám spolubyvajuceho"
,,Fajn"povedala som. Kevin odomkol a všetci traja sme vstúpili dovnútra.
,,Čau Kevin!"prišiel k nám muž v strednom veku s hnedými vlasmi a silnejšou postavou, vysoký okolo 170 centimetrov.
,,Máme návštevu?"opýtal sa.
,,Len taká chvíľková...pracovné záležitosti"muž prikývol.
,,Tak vás teda nechám"povedal a odišiel späť do izby.
,,Poďte za mnou"urobili sme tak, ako nám prikázal. Doviedol nás do izby, kde boli vzorky nielen tie pre nás.
,,Na čo je to všetko?"opýtala som sa.
,,Sú to moje pokusy na vytvorenie lieku pre matku. Ako vidíte, nemám tu už žiadne ampulky pre vás"povedal trasúcim hlasom. Vedela som, že klame.
,,Myslíš si, že som blbá? Snažíš sa ma oklamať"podišla som k nemu. Kevin sa posúval dozadu až pokiaľ nenarazil na stôl so skúmavkami.
,,Neviete o čom rozprávate"povedal. Vtedy sa spustil v dome alarm.
,,Zabi ho!"zakričala som na 115, ktorý okamžite vybral zbraň a namieril na Kevina, lenže ten vzal do ruky zelenú ampulku a hodil to rovno k nám. Začali sme sa dusiť. Točila sa mi hlava. Kevin utiekol z miestnosti.
Aj cez to, že som videla iba mlhavo som sa rozbehla za ním.
Hneď ako som vybehla z miestnosti sa predo mnou zjavil Kevinov spolubývajúci.
,,Kam si sa vybrala?"opýtal sa a chcel ma udrieť, no zadržala som mu zápästie a celou silou ho stlačila. Počula som ako mu popraskali kosti. Zvíjal sa od bolesti.
Z opaska som vybrala nôž a zarezala som mu krk. Mŕtvy spadol na zem a tak som opäť začala utekať za Kevinom, ktorý už nastupoval do auta. Vybrala som zbraň a strelila mu do čelného skla. Tým pádom vykrútil volant a narazil. Prišla som k nemu, vytiahla ho z auta a priložila mu zbraň k hlave.
,,Zhor v pekle, ty sviňa"povedal Kevin. Zmáčkla som spúšť. Kevinove bezhybné telo padlo na zem.
115 vybehol z domu aj s plnou taškou ampuliek.
,,Misia splnená"povedala som do sluchátka Johnovi.
,,Vráťte sa domov"ozval sa. So 115 sme sa vybrali do lietadla. Sadol si za riadenie a ja na miesto spolusediaceho. Cítila som sa unavená a slabá, no niečo mi bránilo zavrieť oči. Nechápala som, no nedokázala som nad tým príliš rozmýšľať. Pozerala som sa do okna lietadla a sledovala oblohu.
Po dlhšom čase sme sa konečne dostali späť domov. Pomaly začínalo svitať.
Na rozkaz Johna sme sa obidvaja vybrali aj s taškou do jeho kancelárie.
115 položil tašku na stôl za ktorým sedel šéf. Otvoril ju a pozrel sa do nej.
,,Zaujímavé"prezeral si obsah tašky.
,,Dobrá práca. 115 môžeš odísť, 382 ostaň tu"muž mi daroval pohľad a následne odišiel z kancelárie. John po pár sekundách pomalým krokom podišiel ku mne a dvoma prstami ma jemne chytil sa bradu.
,,Si tak krásne dievča...Moon"tvárou sa ku mne približoval. Bol pár milimetrov od tej mojej. Cítila som jeho dych na mojej tvári. Začal ma hladiť po vlasoch.
Tvárou zišiel k môjmu krku a začal ho bozkávať. Chcela som ho odstrčiť, no nedalo mi to. Musela som iba stáť a čakať, čo sa bude diať ďalej.
Rukami mi prechádzal po mojom chrbte.
,,Chcel by som ťa viac spoznať, moja sladká Moon. Si mi veľmi sympatické dievča"dal mi prameň vlasov za ucho. V ten moment sa ozvalo zaklopanie na dvere. John sa odo mňa odtiahol.
,,Ďalej"povedal hrubým tónom. Dovnútra vstúpil mohutný muž s jazvou cez oko. Bol odo mňa vyšší aspoň o dve hlavy. Jeho hnedé, dlhé vlasy mal zopnuté v gumičke. Jeho svalnaté ruky boli potetované. Žiadne miesto nebolo prázdne. Na sebe mal biele tielko a čierne nohavice. Chcela som odísť, no musela som čakať na povel Johna.
,,Ako dlho mám ešte čakať, John?!"jeho hlas bol taký hrubý, že som mala pocit, že ho počujem až v bruchu.
,,Už to čoskoro bude, sľubujem Andrew"
,,Čakám už mesiac! Stále si mi nedal žiadnu špiónku. Nezabudni od koho máš peniaze aby si toto všetko viedol aj naďalej. Lustknutím prstov môžeš o všetko prísť"
,,Áno, áno...veľmi si cením tvoj sponzor, Andrew...no teraz špiónky ešte len cvičíme, nemajú také štatistiky, aké by si si prial, môj priateľ"John prišiel k mužovi a položil ruku na jeho plece.
,,Je mi to jedno. Moje špiónky sa míňajú, mám posledné látky na ich vylepšenie zatiaľ čo ty-"zastavil sa, keď narazil pohľadom na mňa. Mala som pocit akoby sa na mňa pozeral dravec a ja som bola iba jeho korisť.
,,A táto tu? Tú som ešte nevidel"odstrčil Johna od seba a priblížil sa ku mne.
Jeho obrovská ruka sa dotkla mojich vlasov, ktoré sa snažil jemne pohladiť.
,,Aké krásne dievča, táto by očarila každého"povedal. Bolo mi z neho nechutne, no ako vždy som nič nedokázala urobiť.
,,Číslo 382, môj najnovší kúsok. Ešte sa vylepšuje, no zatiaľ som s ňou veľmi spokojný aj keď občas sa nejaká chybička nájde, no tá sa hneď vyrieši, že Moon?"vedela som na čo naráža.
,,Moon, Moon, Moon, Moon...aké zvláštne meno. Ako mesiac. Tipujem, že máš dve strany ako mesiac. Temná a svetlá, že?"usmial sa. Pozrela som sa do jeho hnedých očí, ktoré boli také tmavé, že vyzerali ako čierne. Čierne ako temná noc.
,,Koľko za ňu chceš?"opýtal sa Andrew, no na Johna sa neobrátil. Nespustil zo mňa oči.
,,Ľutujem, táto nie je na predaj"vtedy sa Andrew otočil a pomalým krokom podišiel k Johnovi. Chytil ho pod krk.
,,Ak mi do 48 hodín neprinesieš do môjho sídla takúto špiónku, prídem si po túto"pustil Johna, ktorý zalapal po dychu.
,,Áno, pane"
Andrew opäť podišiel ku mne a vybral z opaska nôž, vzal moju ruku a pozrel sa mi do očí. Mala som pocit, že sa mi pozerá až do duše.
,,Teraz to trochu štípne zlatíčko, no musím si ťa označiť, aby John na mňa niečo neskúšal"nožom mi prešiel po ruke a vytvoril krížik. Keď moja krv vyšla z mojich žíl, opäť nožom prešiel po ruke, no tentokrát jemnejšie a následne nôž jazykom očistil od krvi.
,,Tak sladká. Ešte sa stretneme, Moon"dal mi bozk na čelo. John to celé pozoroval a vyzeral akoby v ňom vrelo.
Andrew odišiel, no ešte naposledy mi daroval pohľad ktorým si ma celú obzrel. John za ním zabuchol dvere a namieril si to ku mne. Ruku, ktorú mi Andrew označil mi silno chytil a strčil ma do steny, kde sa na mňa prilepil.
,,Nikto iný sa ťa nebude dotýkať okrem mňa, rozumela si?! To je rozkaz"povedal nahnevaným hlasom.
,,Teraz vypadni"pustil ma a ja som okamžite odišla.


Daughter of the Mafia Where stories live. Discover now