Daughter of the Mafia

28

Prechádzali dni, týždne dokonca aj mesiace. Všetky ústavy sme zničili...ostal iba posledný.
Tri mesiace nám trvali pokiaľ sme sa dopracovali k tomu poslednému.
K tomu, kde som bola vychovávaná.
Pravdu povediac...bola som unavená z toho neustáleho zabíjania a ničenia, no skončí to. Raz a navždy. Keď si vezmem koľko životov som zachránila  vďaka tomuto.
Všetky dáta, ktoré sme získavali, tak sme posielali na internet. Polícia, či fbi nás hľadá, no darí sa nám im skrývať.
O Taehyungovi a chalanoch, či Nickovi vôbec nič neviem. Stále dúfam, že muž ktorého milujem žije, no je to veľmi malá nádej. Priam milimetrová.
Sedela som na sedadle v lietadle a unavene zaklonila hlavu dozadu.
Bryan sa na mňa pozrel počas toho ako riadil lietadlo.
,,Už to celé skončí...vrátiš sa domov"pozrela som sa na neho a usmiala sa.
,,Tak ako ty...vy všetci"pozrela som sa dozadu, kde sedeli ostatní. Ostali iba šiesti z desiatich. Traja odišli a jeden bohužiaľ...stala sa mu nehoda.
Postavila som sa pred nich.
,,Predtým, než pristaneme...chcem vám poďakovať za to, že ste šli so mnou do tohto ťažkého boja. Každý jeden z vás bol užitočný a veľmi šikovný. Ukázali ste, že ste veľký bojovníci.
Nech sa stane čokoľvek v tomto poslednom ústave, chcem vám iba povedať, že som na vás veľmi pyšná. Aj na tých čo odišli a aj na Jacka, ktorý v tomto boji bohužiaľ padol. Negarantujem vám, že vyjdeme z tohto ústavu živí, no pokúsme sa o to. Tento domov poznám ako svoju dlaň, viem akú majú techniku boja, viem kde sa nachádzajú vychovávateľky a viem, že to nebude ľahké....ale my sa nevzdáme! Verím v to, že to dáme maximálne s menším škrábnutím"dokončila som svoj monológ.
,,Veľa šťastia!"zvolala Karina. Všetci sme po nej zopakovali.
Opäť som si sadla na svoje miesto a pozorovala okolie.
Bolo štyri hodín poobede.
Po polhodine sme pristáli. Skontrolovala som, či mám všetko vo svojej výzbroji a vyrazili von.
Rozdelili sme sa na tri skupiny. Jedna skupina šla cez predný vchod a druhá cez zadný, ja som šla cez okno do mojej bývalej izby.
Pomocou elastického lana som vyliezla na okno, ktoré som rozbila. Ocitla som sa v svojej bývalej izbe. Poobzerala som sa naokolo, nič sa nezmenilo...
V ten moment dovnútra izby vstúpilo dievča. Prv si ma nevšimla, no keď zatvorila dvere a otočila sa, tak od ľaku podskočila.
Pamätám si ju...mala som s ňou hodiny.
,,Čo ty tu sakra robíš?!"opýtala sa.
,,Prišla som vás zachrániť"povedala som akoby to bola samozrejmosť. Za tie mesiace vysvetľovania som toho mala už dosť.
,,Zachrániť? My sa máme fajn. Čoskoro pôjdem na výcvik k Johnovi"povedala hrdo.
,,Nešla si tam aj ty?"opýtala sa.
,,Šla...nie je to nič, čo by si chcela. A k tomu Johnovi...zabila som ho pred tromi mesiacmi"podišla som k dverám a chcela odísť z izby, no zachytila ma.
,,Kam ideš?"opýtala sa.
,,Zničiť túto budovu a tento ústav, ktorý ničí životy mladým ľuďom. Ešte niečo?"zamračila sa.
,,Tento ústav z nás cvičí dámy, ktoré sa vedia brániť"povedala nahnevane.
Začala som sa smiať.
,,To som si myslela aj ja, pokiaľ som nezistila pravdu. Otvor oči, máš toľko možností v živote. Prečo vás nechcú pustiť? Prečo si myslíš, že vás cvičia? Aby ste boli iba ich bábiky, ktoré počúvajú na slovo. Čísla bez pocitov"dievča ma udrelo o stenu a držalo mi ruky.
,,To by som ti neradila robiť"povedala som.
,,Stále si myslíš, že si tá najlepšia, čo? Každý ťa má najradšej, svet sa okolo teba krúti, veľká bojovníčka, ktorá sa dostala na univerzitu, hm? Nebavilo ma byť v tvojom tieni! Skončilo to! Nevezmeš mi opäť šancu ísť na univerzitu"chcela ma odhodiť preč, no chytila som ju a tentokrát pretočila ja ju o stenu.
,,Počúvaš sa, čo rozprávaš?! Je mi jedno, či ma máš rada alebo nie, ale to nebola žiadna univerzita! Bolo to manipulovanie s ľuďmi, sexuálne obťažovanie a vraždenie! Neboli sme pre nich ľuďmi iba číslami! Dávali nám do tela látky, kvôli ktorým si ich počúvala na slovo! Tak sa spamätaj a vypustí tie ich sladké reči z hlavy. Pretože toto nie je realita"pustila som ju. Ostala ticho, akoby bola omámená.
,,Radila by som ti utiecť, kým máš čas"povedala som posledné slová a odišla z izby.
,,Moon!"zakričala vychovávateľka. Pozrela som sa na ňu a bez zľutovania ju zastrelila.
Pokračovala som vo svojej ceste za istou osobou...
Vedela som, kde bude a tak som vstúpila do telocvične, kde bola otočená chrbtom ku mne.
,,Myslela som si, že prídeš aj ku mne"povedala.
,,Viem, že sa ti veľmi ublížilo, ale bude to stáť za to?"otočila sa mi tvárou. Stála som na mieste a mierila na ňu zbraňou.
,,Odhoď tú zbraň. Bojuj ako som ťa učila"urobila som ako mi povedala.
Hodila som zbraň na zem a rozbehla sa smerom k nej. Šmykom po zemi som ju chcela podkopnúť, no uhla sa mi.
,,Vyrástla si, Moon"povedala, keď som sa postavila.
,,Moje meno je Lara...slečna Kate"uškrnula sa.
,, Tak do toho, Lara. Ukáž, čo si sa naučila"kopla som pomocou otočky, no uhla sa mi, chcela som jej vraziť, opäť sa mi uhla, tretí krát sa mi však podarilo jej vraziť päsťou do tváre. Kolenom som jej vrazila do brucha a následne lakťom do tváre. Spadla na zem.
,,Si silná"povedala počas toho ako lapala dych.
,,Naše výcviky neboli zbytočné"chytila som ju za ramená a odhodila ju ku stene. Následne som ju vyzdvihla a oprela o ňu.
,,Vedela si kde to idem a nechala si ma len tak vziať!"začala som do nej udierať ako bláznivá.
,,Myslela som si, že si dobrý človek! Prečo to robíš?!"kričala som na ňu. Udrela som ju posledný krát a vtedy spadla na zem.
Pridržiavala sa dlaňami a pozerala do zeme.
,,Pretože som bola ako ty! Chcela som sa pomstiť svetu a tak som začala s týmto! Keď som chcela s tým prestať, tak som nemohla, pretože by ma to stálo život! Ale kvôli mojej sebeckosti a nenávisti k svetu som pomohla  zničiť životy mladým ľuďom.
Je mi jedno, či ma zabiješ!..."pozrela sa na mňa.
,,No nenechaj sa ovplyvňovať nenávisťou...bude sa to s tebou viesť celý život"pozerala som na ňu.
,,Na to už je neskoro"povedala som. Vážne som sa nechala ovládnuť hnevom...
Bez slova som sa otočila a odišla. Nebudem už nikoho zabíjať...

,,Zapnite časovač a vypadnite z budovy"povedala som do vysielačky ostatným. Namierila som si to do lietadla, kde už boli nejaké žiačky. Sadla som si a čakala na ostatných. Tí po chvíli prišli.
,,Zabila si ju?"opýtal sa Bryan.
,,Nie...ona dlhú životnosť nemá"naštartovala som lietadlo a vzlietla. Pohľadom som videla Kate, ktorá uteká cez les.
Keď sme prešli pár metrov od budovy...vybuchla. Tým to skončilo.