Daughter of the Mafia

2

Prebrala som sa v nejakej novej izbe. Bolelo ma celé telo. Vôbec som si nepamätala, čo sa dialo a cítila som v sebe niečo nové. Nevedela som vysvetliť čo, pretože sa to ani nedalo vysvetliť, no nebolo to dva krát príjemné. Akoby mi nejaká látka prúdila v žilách.
,,Dobré ráno, Moon"ozvala sa nejaká pani, ktorá sedela na stoličke v mojej izbe.
,, Dobré ráno...čo sa stalo?"opýtala som sa jej.
,,Vylepšovali sme ťa. Teraz budeš silnejšia, neboj nie je to nič zlé"povedala a skontrolovala mi čelo. Neprišlo mi divné, že ma vylepšovali. Práve naopak. Cítila som sa vážne silne.
,, Čoskoro si po teba prídu a budú robiť testy, či ti tá látka zabrala, tak ako mala"prikývla som. Hneď na to sa dvere rozrazili, mňa si vzali nejaký dvaja svalnatý muži a doviedli ma do tmavšej miestnosti, kde bolo sklo na pozorovanie.
,,Dobré ráno, Moon. Vyspala si sa?"opýtal sa ma John, ktorý rozprával do mikrofónu, aby som ho cez to sklo počula. Prikývla som.
,,To je dobre. Na dnes potrebujeme aby si bola plná energie. Hlavne musíš spolupracovať a robiť to, čo ti prikážeme"opäť som prikývla. John položil mikrofón a niečo si začal rozprávať so ženou, ktorá stála pri ňom so zápisnikom v ruke. Do miestnosti, kde som bola, priviedli akého si muža priviazaného o stoličku a zaviazanými očami. Na ústach mal pásku, aby nič nerozprával.
V ten moment John vzal opäť do ruky mikrofón a povedal: ,, číslo 382, zabi ho"vtedy som bez zaváhania vzala zbraň, ktorú mi muži doniesli a zabila človeka, ktorý sedel na stoličke. Nebolo mi to vôbec ľúto a cítila som sa akoby ma niečo ovládlo.
Telo muža odniesli preč a mne ostal iba pohľad na krv, ktorá bola na zemi.
,,Skvelá práca, 382"pozrela som sa na Johna a čakala na povely.
,,Som pripravená na ďalší povel, pane"povedala som. John sa usmial. Do miestnosti ku mne podišli traja svalnatí muži a boli pripravení na útok.
,,Číslo 382, zaútoč"v ten moment sa na mňa muži rozbehli, no uhla som sa im. Urobila som premety vzad a kopla do tváre jedného muža. Následne som všetkých troch omráčila a čakala na ďalšie povely. John sa usmieval.
,,Misia splnená"povedala som.
John mi dával povely, ktoré som všetky splnila. Keď však do vnútra miestnosti vstúpili muži, zaútočila som na nich.
,,382! STAČILO!"zakričal John, no ja som neprestávala. Vymkla som sa im z kontroly a tak do mňa strelili akýsi elektrický gombík, ktorý ma následne paralyzoval.
Pribehli ku mne ďalší muži, ktorí mi gombík dali dole z tela a na tvár mi dali vrece. Niekam ma odniesli.
Vrece mi dali dole až vtedy, keď som bola pripevnená o stoličku. Oslepilo ma svetlo, ktoré sa v miestnosti vyskytovalo.
,,Mali by sme ťa naučiť slušného správania, nemyslíš Moon?"povedal John a dal mi facku.
,,Takéto správanie my nebudeme tolerovať! Budeš počúvať iba mňa a tvoje vychovávateľky...si pod našou kontrolou a ak budeš počúvať svoj vlastný rozum alebo sa nám budeš vymykať z kontroly...tak ťa zabijeme iba týmto tlačítkom"ukázal akýsi malý ovládač na ktorom bolo červené tlačítko. Bolo na ňom napísané číslo 382.
,,Rozumela si?!"opýtal sa. Prikývla som. John si povzdychol.
,,Prepáč mi to, ale musíš ma počúvať, zlatíčko"pohladil mi líce.
,,Nechcem ti ublížiť, žiadnej z vás, predsa ste len moje mladé špiónky do ktorých dávam veľké peniaze, ale pravidlá tu musí dodržiavať každý"pozerala som sa na neho.
,,Odviažte ju"prikázal John. Hneď na to ma muž odviazal a ja som sa postavila.
,,Som pripravená na vaše rozkazy, pane"povedala som. John prikývol a ukázal mi akúsi fotku.
,,Toto je Cassandra. Je to naša bývalá špiónka, ktorá nás podrazila. Naposledy bola videná v Barcal Mils v centre. Nájdi ju a zabi ju"prikývla som. Následne mi nejaké ženy priniesli môj čierny oblek so zbraňami.
,,Spolieham sa na teba, Moon. Tak ma nesklam"povedal John a dal mi pramienok vlasov za ucho.
,, Dám ti pomocníčky a o polnoci sa môžete vybrať na misiu. Teraz sa priprav a choď sa navečeriať"prikývla som, pripravila sa a šla do jedálne, kde už sedeli dievčatá oblečené v čiernych oblekoch, tak ako ja a čakali na povel na večeranie.