Daughter of the Mafia

5

Prechádzali sme cez ulice čínskej štvrti. Hľadali sme niečo podozrivé, či podobné laboratóriu Kevina Bavea. Na nič sme nenarazili a tak sme sa začali pýtať ľudí v stánkoch, či len okolo idúcich, či náhodou nepoznajú Kevina Bavea.
Stála som už pri šiestom stánku a pýtala sa ho.
,,Pane, poznáte tohto muža?"ukázala som mu jeho fotku. Muž sa na ňu pozrel a následne sa pozrel na mňa podozrivým pohľadom.
,,Volá sa Kevin Bave, je to vedec. Niekde by tu mal mať svoje laboratórium v čínskej štvrti"muž pokrčil ramenami.
,,Slečna"ozvala sa stará žena, ktorá ledva chodila.
Svoju pozornosť som premiestnila na ňu.
,,Ja tohto muža poznám. Chodí ku mne každý utorok a stredu nakupovať potraviny. Vždy mi nechá nejaké tie peniaze nazvyš. Porozpráva sa so mnou o živote, či o jeho práci. Je to vážne milý človek"
,,Kde má laboratórium?"ihneď som sa opýtala.
,,O dva ulice ďalej. Prejdite touto uličkou"ukázala na uličku neďaleko od nás.
,,Na konci uličky zabočte doľava a pri ďalšej zatáčke doprava. Tam uvidíte menšiu sivú budovu s troma oknami na pravom boku"poďakovala som sa jej a následne zavolala 230, aby prišla ku mne.
Po chvíli sme sa vybrali spoločne cez uličku, tak ako nám vravela žena. Natrafili sme na sivú budovu s troma oknami na pravom boku.
Chceli sme otvoriť dvere, no bolo zamknuté a tak sme sa vybrali tou náročnejšou cestou.
Prešli sme okolo budovy a našli tyčku, ktorá viedla rovno pri okne. Chytili sme sa jej a pomaly začali liezť. Bolo to dosť náročné, no zvládli sme to.
Sklo na okne sme rozbili a skočili dovnútra, kde boli ľudia, ktorí sa nás zľakli a niektorí sa dokonca pokúsili na nás zaútočiť, no tých sme zneškodnili. Aby neboli žiadny svedkovia nášho príchodu, tak sme zabili aj ostatných a následne sa vybrali hľadať Kevina.
Prešli sme päť miestnosti, ktoré boli prázdne, no nenarazili sme na nikoho. Až pri šiestych dverách na konci chodby sme počuli hlasy.
Vykopli sme dvere. Naskytol sa nám pohľad na Kevina spoločne s Tomom, ktorého sme pravdu povediac tu vôbec nečakali.
,,Čo tu robíte?!"opýtal sa Kevin. Tom si všimol, že niečo nie je v poriadku a pravdepodobne nás spoznal.
,,Sakra"chcela sa rozbehnúť von z miestnosti, no 230 doň hodila elektrizujúce guličky.
,,Ahhh"zakričal a spadol na zem. Začal sa triasť.
Kevin sa na neho vystrašene pozrel a následne aj na mňa. Vybrala som zbraň a namierila ju na neho.
,,Pokús sa utiecť a budeš mŕtvy"zdvihol ruky na znak vzdania sa.
,,Sadni si"zbraňou som ukázala na stoličku vedľa neho. Ako poslušný pes si sadol.
,,John, máme Toma aj Kevina"povedala som do sluchátka.
,,Skvelé, som na vás hrdý. Dostaň z nich všetky informácie"prerušilo sa spojenie. Pozrela som sa na Toma a podišla k nemu. 230 dohliadala na Kevina.
Schmatila som Toma do rúk a hodila ho k stene.
,,Čo všetko si povedal o Johnovi a našom domove?"opýtala som sa ho s chladným tónom hlasu.
,,Nič ti nepoviem"pokrútila som hlavou na znak nesúhlasu a z kapsičky z opasku vybrala malý, krútiaci sa šrubovák. Zapla som to. Tomovi okamžite došlo o čo sa jedna.
,,Nie prosím, poviem ti všetko! Len to nerob!"vypla som to a pozrela sa na neho. Čakala som na jeho vysvetľovanie.
,,Na internet som vyvesil pravdu o tvojom domove, o Johnovi a všetkých špionóch. Ste zmanipulované omámnou látkou, ktorá vás núti poslúchať na slovo. Nedokážete sa ovládať, pretože vás ovládajú tí vyšší. Ako je John. Vytvoril som pre vás liek, ktorý vás dostane z tohto stavu, no našiel som tam chybu, ktorú som musel s Kevinom vyriešiť. Mám tu jedinú vzorku, ktorú sme mali v pláne opraviť"vybral s jeho trasucími rukami z vrecka ampulku s modrým obsahom a dal mi ju do ruky.
,,Viem, že ma zabiješ. Johnovi ľudia nikdy nenechajú obeť len tak nažive. A viem aj to, že to, čo som tu povedal sa dozvie John, no nechaj Kevina žiť. Ten ti dokonca ukáže aj ostatné vzorky tohto jedu a budete mať všetko"pozrela som sa na Kevina. Niečo mi tu nehralo, no dám si pozor.
,,Fajn"
,,Odkaž Johnovi, že to čo robí ho donesie do hrobu. Nebude už dlho vládnuť, pretože ho zničí jedna z jeho bábik"nechcela som ho zabiť, no niečo ma donútilo. Dala som mu zbraň k hlave a strelila. Tom umrel. Jeho bezvládne telo ležalo na zemi v kaluži krvi.
230 chcela zabiť aj Kevina, no zastavila som ju.
,,Nechaj ho. Bude nám ešte potrebný. Myslím, že John bude chcieť aj ostatné vzorky"povedala som. 230 dala dole zbraň.
Podišla som k Kevinovi.
,,Vieme, kde je vaša matka a sestra. Nerobte hlúposti inak ich už nikdy neuvidíte"Kevin so strachom prikývol.
,,O tri dni sa tu vrátime o deviatej večer. Radím vám spolupracovať inak to neskončí dobre"opäť prikývol.
S 230 sme skončili pomocou elastických šnúr z okna.
,,John, vraciame sa domov. Misia splnená"povedala som do sluchátka a spoločne sa vrátili k nášmu lietadlu na streche jednej z budov a vrátili sa domov.
,,Som na vás hrdý dievčatá"povedal John, keď sme stáli u neho v kancelárii.
,,230, môžeš sa ísť najesť. 382, ty tu ešte ostaň"230 odišla a tak som ostala s Johnom sama.
,,Čo navrhuješ ďalej?"opýtal sa.
,,Dohodla som sa s Kevinom, že prídem za tri dni opäť k nemu a spoločne s ním pôjdeme po tie vzorky. Potom ho zabijem"prikývol John.
,,Si si istá, že bude spolupracovať?"
,,Ak nechce prísť o rodinu, tak áno. Vravela som mu, aby nerobil hlúposti, pretože viem kde žije jeho matka aj sestra"opäť prikývol. Po chvíľke podišiel ku mne a moju tvár dal do jeho rúk.
,,Moon...tak krásne meno patrí tak krásnej slečne. Si moja najlepšia špiónka. Máš talent, ktorý nevyužívaš celý, tak ho začni. Verím v teba, tak ma nesklam"prikývla som.
,,Nesklamem. Sľubujem"povedala som.
,,Dobre, zlatko. Choď sa najesť a odpočinúť"prikývla som a vybrala sa na odchod, no keď som dala ruku na kľučku, spomenula som si na slová Toma.
,,John...mala som ti odkázať od Toma, že to čo robíš ťa donesie do hrobu. Nebudeš dlho vládnuť, pretože ťa zničí jedna z tvojich bábik"
,,Povedal ešte niečo?"zavrtela som hlavou na znak nesúhlasu.
,,Nelám si nad tým hlavu, nevedel o čom rozpráva. Teraz už choď"vyšla som z kancelárie a namierila si to do jedálne, kde už všetky dievčatá jedli a tak som sa k nim pridala.