The Story of Madelyn Wilson

37 Nick

Keď Nick vystúpil z portálu, privítalo ho jasné svetlo. S Alexom sa ocitli na dláždenom chodníku, okolo rástli stromy, väčšie ako akékoľvek iné stromy, ktoré Nick kedy videl. Všetky mali biele kmene aj listy. Biele dlaždice chodníka boli pokryté lístím zo stromov a pomedzi kmene stáli domy s farebnými strechami. Vlastne to boli prevažne obchody, podľa gravírovaných nápisov a visiacich tabuliek. Alex sa rozhliadal okolo, očami skúmal cestu či nezbadá povedomú elfku.
V diaľke bolo vidieť veže hradu, Nick s Alexom vykročili smerom k nemu.

Eira sa vynorila spoza zákruty a uvítala ich s vľúdnym úsmevom.
"Zariadila som vám audienciu u princa. Očakáva vás hneď po príchode." Spolu pokračovali v ceste. Eira im rozprávala o minulosti mesta a kráľovskej rodiny. Elfovia sú najstarší obyvatelia tohto sveta, za tú dobu nazbierali množstvo informácií, ktoré sú uložené v najväčšej knižnici na svete, Annore. Preto sú elfovia považovaný za vševediaci národ.

Keď konečne prešli cez impozantné brány hradu, Eira ich viedla cez mnohé chodby a nádvoria. Hrad sám o sebe bol neopísateľný, ozdobné stĺpy, záhrady a sochy skoro ako živé. Nakoniec vstúpili do okrúhleho salóna, na zemi boli vankúše a nízke pohovky. Princ Ameer Springsword, napriek tomu, že sedel na zemi vo vankúšoch bolo jasné kto je. Vyžarovala z neho autorita, mal prísne oči a tvrdé črty tváre. No v momente ako vošla Eira jeho oči trochu zmäkli, nie však nadlho. Preniesol svoju pozornosť na bratov, okamžite sa uklonili. "Prinieslo sa mi, že vraj chcete niečo z dedičstva elfov," predniesol princ elfov.
"Vaša výsosť, máme prosbu od princa Weylina. Smaragdový meč si chceme len vypožičať, bude vám vrátený," prisľúbil Alex. Ameer im gestom naznačil aby si sadli oproti nemu, Eira usadla po jeho boku. Elfský snúbenci vyzerali byť menej hanblivý vedľa seba ako predtým, Nick uvažoval, že pobyt v Ríši Elfov Eire prospel. Služobníctvo im nalialo čaj.
"Povedzte mi, na čo chcete ten meč," pobádal ich Ameer.
"Aby sme porazili Sorina," odvetil Alex.
"To je snáď v záujme celého sveta, nie?" pridal Nick.
"Počul som, vraj ste veľmi neoblomný," uznal princ. "Avšak, prepáčte, že pochybujem, ale ako chcete vy poraziť Sorina?"
"Ameer," napomenula ho Eira. Alex sa nenechal vyviesť z miery.
"My nie, samozrejme. No, čo keby som vám povedal, že to urobí princezná z proroctva?" Týmto Alex upútal Ameerovu pozornosť.
"Vaša mladá princezná, Weylinova sestra, je to dievča z proroctva, požehnané vodou? " spýtal sa Ameer.
"Presne tá a má na svojej strane aj Erenove deti," pokračoval Alex.
"Aha, preto ste tu vy namiesto toho aby prišiel Weylin požiadať o meč osobne," konštatoval elfský princ.
"Darov je veľa a času málo," prehovoril Nick prvýkrát po dlhej dobe. Ameer si ho premeral pohľadom. Pomaly prikývol.
"Dobre teda, dajte mi čas do večera. Pozývam vás na večeru pri mojom stole, tam oznámim svoje rozhodnutie."

Nick aj Alex majú dovolené voľne sa pohybovať po hrade. Alex bol rád za pohodlie mäkkej postele a hneď po audiencii u princa zahlásil, že si chce zdriemnuť pred večerou. Nick však nedokázal nečinne sedieť v luxusnej izbe, kde mohol rozmýšľať nad príliš mnoho vecami. Potreboval zamestnať myseľ aj telo, tak sa vybral preskúmať veľkolepé chodby a miestnosti hradu. Nick sa vždy držal názoru, že skoro nič nie je tak ako to na prvý pohľad vyzerá, a v tomto svete to platí dvojnásobne. Ešte sa nerozhodol, či má veriť tomu bohatstvu naokolo. Či to nie je len pozlátko na povrchu, pod ktorým sa skrýva hnilá osobnosť. To sa naučil v prvom ročníku, neveriť ničomu. A to ho možno poznačilo natoľko, že sa nevedel prinútiť veriť elfom ani iným stvoreniam tu. Férom neveril o nič viac, ale veril Connorovi a Grace.
Prechádzal okolo mierne pootvorených dverí, začul dva hlasy, zapletené do rozpáleného rozhovoru. Spoznal v nich Eiru a princa Ameera. Nechcel ich počúvať, no niečo v jeho vnútri ho prinútilo zastať.
"Ameer, je to správna vec. Prečo im nemôžeš ten meč proste dať."
"Naozaj očakávaš, že bez rozmyslu dám najcennejší majetok môjho rodu bande detí, ktoré sa hrajú na záchrancov sveta?" zavrčí Ameer.
"Nie sú to obyčajný ľudia a určite to už nie sú deti," namietla Eira.
"Ako môžme vedieť, že sa im naozaj podarí zastaviť Sorina. Znie to až príliš ideálne."
"Ja v nich verím. Sú naša jediná nádej."
Nick nevedel kedy sa stihol pohnúť, než bolo neskoro. Dvere sa otvorili dokorán.
Ameer sa naňho skúmavo zahľadel.
"Smrteľné dieťa, neučili ťa, že počúvať cudzie rozhovory sa nemá?" spýtal sa princ.
Nick sa pokúsil prehltnúť hrču v krku, neschopný prehovoriť.
"Eira, prosím nechaj nás osamote."
"Ameer—" snažila sa namietnuť elfka. Princ ju zarazil zdvihnutou rukou. Ospravedlňujúco sa pozrela na Nicka než vyšla z miestnosti.
"Chystáte sa mi ublížiť?" vysúkal zo seba Nick.
Princ elfov sa sám pre seba zasmial.
"To si o mne myslíš? Že som iba surovec dosť krutý na to aby som ublížil nevinnému?" opýtal sa Ameer zvedavo.
"Ja- neviem..." priznal Nick.
"Dovoľ mi ukázať ti to z môjho pohľadu," začal Ameer. "Prístup," rozkázal a pokynul na veľké okno v miestnosti. Za ním sa rozprestieralo mesto, ktoré videli keď prišli. Nick už vtedy obdivoval jeho krásu ale až teraz si všimol aké je podhradie rozsiahle.
"To je len zlomok mojej ríše. Tam dole sú ľudia, ktorý na mňa spoliehajú. Veria, že ich ochránim za každú cenu. Meč je mocná zbraň, udržuje nepriateľov ďalej, boja sa ho. Chcete po mne aby som sa zbavil toho štítu," vysvetlil Ameer.
"So všetkou úctou výsosť, ale to je zbabelé tvrdenie. Ak vaša jediná ochrana proti nepriateľom je ten meč tak ste zlyhali ako kráľ. Pokiaľ nie ste schopný brániť vás ľud a ríšu aj bez moci kúzelnej zbrane ste slabý. A slabý kráľ nie je dobrý kráľ."
Nick si až neskoro uvedomil, čo vlastne povedal. Presne preto zostáva väčšinu času ticho. Vždy nechá vykĺznuť niečo, čo nemá. Ak to princ Ameer vezme ako urážku, môže ho poslať rovno na popravu. Nicka zaleje pocit čistej hrôzy, lezie mu studenými pazúrmi po chrbte. No Ameer sa iba opäť zasmeje.
"Cením si tvoju úprimnosť. Nie každý by bol dosť odvážny povedať mi niečo také do očí."
Nick nevie prehovoriť. Mal by sa ospravedlniť, povedať niečo. Jeho ústa sa ale nechcú pohnúť.
Ameer pokračuje: "Prosím netráp sa tým. Urobil si na mňa dojem," princ sa odmlčí.
"Nasleduj ma," povie nakoniec.

Nick nevie, čo čakať. Netuší kam ho princ vedie, avšak nenamieta. Vyzerá to, že si celkom získal Ameerovu priazeň, jedine že by to bolo divadlo a on ho viedol na smrť.
Nick sa pokarhal za také myšlienky.
Prejdú dlhou chodbou, ktorá sa s každým krokom zdá byť tmavšia a chladnejšia. Osvetlená je len tlmenou žiarou z lietajúcich gulí svetla. Nickove topánky tvoria jediný zvuk, Ameer kráča potichu akoby tam ani nebol. Akoby sa ani nedotýkal podlahy.
Kráčajú stále ďalej až kým sa neocitnú pred vyrezávanými dverami. Ameer vojde dnu a Nick ho rýchlo nasleduje.
Vnútri sa mu naskytne neuveriteľný pohľad. V miestnosti nie je nič okrem zdobeného podstavca. Na ňom stojí asi najkrajší meč na svete. Čepeľ zo zeleného kameňa sa trbliece vo svetle, ktoré vychádza z podstavca. Nick cíti chvenie vo vzduchu, slabý hlások ho pobáda aby podišiel bližšie.
Poď. Len si ma vezmi.
Ameer ho pozorne sleduje. Nick sa začne hýbať smerom k meči, princ mu položí ruku na rameno.
"Opatrne, meč má vlastnú myseľ a rád zvádza ľudí z cesty," varuje Nicka.
Chlapec sa zmôže len na prikývnutie, no princa poriadne ani nepočúval. Niečo hlboko vnútri ho ťahá k zbrani. Akoby boli spojený neviditeľným špagátom. Nick stojí pred podstavcom, pomaly natiahne ruku a ovinie svoje prsty okolo rukoväte meča.
Pocíti náhly príval energie, je to ako výbuch tisíc ohňostrojov v jeho tele.
Neviditeľná sila Nicka odhodí do steny a svet padne do temnoty.