The Story of Madelyn Wilson

24 Madelyn

Tréningová miestnosť bola priestorná izba, na stenách vyseli rôzne druhy zbraní — meče, kópie, luky, dýky a veľa dalších ktoré Maldeyn nevedela menovať. Všetci piati stáli v uprostred miestnosti, oblečený v pohodlnom cvičebnom oblečení, zatiaľ čo čakali si obzerali zbrane. Po nejakej dobe vošiel cez dvere Daryl. Uklonil sa Madelyn.
"Ospravedlňujem sa, musel som niečo doriešiť," povedal.
"To nič. A prestaň sa mi klaňať prosím" odpovedala mu Madelyn.
Daryl pokýval hlavou, rozhliadol sa a obzrel si miestnosť.
"Dobre, dneska skúsime iba jednoduché bojové postupy" usúdil Daryl.

Daryl im ukázal správne postoje a chvaty v rôznych situáciách. Aj keď im to moc nešlo, Daryl s nimi nestrácal trpezlivosť a ku koncu hodiny sa naozaj začali zlepšovať. Trénovali na slamených panákoch, keď Daryl usúdil že by si to mali vyskúšať jeden na druhom. Grace s Nickom prešli na druhú stranu tréningovej miestnosti a zaujali bojové pozície. Daryl si vzal Alexa a Madelyn priradil Connora. Keď prišli do svojej časti miestnosti Connor sa jej pozrel rovno do očí.
"Neboj sa, budem ohľaduplný" žmurkol na ňu.
Madelyn iba pokrútila hlavou. Postavili sa oproti seba, upriamili svoju pozornosť jeden na druhého. Chvíľu sa obchádzali ako dve šelmy až napokon Madelyn zaútočila. Chcela ho udrieť do boku ale Connor odrazil jej úder. Další zaútočil on, vyhla sa jeho ruke a vrazila mu do brucha. Pod jeho tričkom pocítila pevné, pekne tvarované svaly. Predstava Connorovho vypracovaného brucha ju úplne vyviedla z miery. Jej chvíľka nepozornosti viedla k tomu že Connor jej zachytil obe ruky, otočil ju chrbtom a uväznil ju vo svojom zovretí. Ani sa neskúšala vyslobodiť, vedela že ju zviera pevne. Cítila jeho dych na krku, dýchal sťažka, v dôsledku úderu do brucha.
"Mám ťa" poznamenal, v hlase mu bolo počuť úsmev.
"Uznávam, nechala som sa rozptýliť," priznala.
Uvolnil zovretie a začal od nej cúvať, v tom momente mu podstrčila nohu. Potkol sa a spadol na zem. Madelyn sa rýchlo otočila, kolenom ho priklincovala o zem a zápästia mu zovrela v dlaniach. Connor na ňu prekvapene pozrel. Na tvári sa jej objavil víťazoslávny úsmev.
"Teraz mám ja teba" vyhlásila.
Connor sa uškrnul, "To nebolo zlé" poznamenal. Zadíval sa na ňu a v jeho očiach zazrela niečo nezvyčajné, čo tam ešte nevidela, rýchlo to však zmyzlo.

Po tréningu sa išli všetci osprchovať a prezliecť. Obedovali len oni piati, Weylin s Calixom boli vraj priveľmi zamestnaný. Madelyn sedela oproti Connorovi, celý čas nevedela dostať z hlavy aké to bolo cítiť jeho dych na svojom krku. Pri obede si ho nenápadne prezerala,
nikdy predtým nad tým nerozmýšľala, ale Connor bol veľmi príťažlivý uvedomila si.  Connora vždy vnímala ako Gracinho staršieho brata, samozrejme, hrával sa s nimi keď boli menší a vždy sa správali voči sebe priateľsky ale nikdy medzi nimi nebolo blízke priateľstvo ani nič viac. Zarazila sa, vážne sa pristihla myslieť na to že jej je ľúto že medzi nie je viac? Jej myšlienky sa vymykali z pod kontroly, prikázala si prestať myslieť na také bláznovstvá.

Po jedle zašli preskúmať hrad, Madelyn za jednými dverami objavila herňu. Útulnej izbe dominoval biliardový stôl uprostred. Boli tam porozkladané pohodlné kreslá a malé stolíky. Na jednom stolčeku sa nachádzal šach, na ďalšom bola kôpka kariet. Zaujímavé že sa tu nachádzalo toľko hier z ich sveta. Herňa nebola zrovna miestnosť, ktorú by Madelyn čakala na takomto hrade. Očividne niekoho očaril nápad smrtelníkov aby sa v dome nachádzala miestnosť plná hier. Alex zdvihol balíček kariet,
"Viete hrať?" opýtal sa svojich spoločníkov.
Všetci si presunuli kreslá k malému stolíku a zhodli sa že si zahrajú žolíka. Zahrali si niekoľko partií, väčšinu z nich vyhral Alex ale raz ho porazila Grace. Madelyn bola rada za jej starých aj nových kamarátov. Zrovna sa rozhodli že si môžu zahrať biliard, keď prišla mladá férka so správou pre Madelyn že má hodinu mágie. Madelyn vedela že má nejakú kúzelnú moc ale doteraz si to nechcela úplne priznať, aj keď pri ceste na hrad raz zmietla jej útočníka vlna vody, nahovárala si že je to práca niekoho iného. Lenže hodiny mágie zneli tak reálne, už to nemohla ďalej popierať.

Obliekla si ľahké bavlnené nohavice a jednoduchú lanovú tuniku, na nohách mala kožené čižmy. Keby chcela zohnali by jej legíny a tenisky, ibaže v tomto svete sa zvykli obliekať inak a ona zistila že ich niektoré kúsky ich oblečenia sú naozaj pohodlnejšie.
Vyšla z hlavných dverí, na konci schodov ju čakala Yeona. Madelyn zaplavil pocit nadšenia, štýlistku nevidela už dlho. Zbehla k nej a vyobjímala ju. Yeona bola perfektne upravená ako vždy.
"Daryl hovoril že ťa mal odprevadiť za Mentorkou, lenže nestíha. Hneď som sa ponúkla, chcela som ťa konečne opäť vidieť," vysvetlila jej Yeona.
"Kam to vlastne ideme? A kto je tá Mentorka?" vyzvedala Madelyn.
"Ideme do Tečúcej záhrady" odvetila Yeona.
"Prečo sa volá tečúca?" opýtala sa Madelyn.
"Je zasvätená bohyni Morwenne, ona je bohyňa oceánov, morí a riek. Skrátka je to vládkyňa vôd a voda tečie. Však uvidíš" s tými slovami Yeona pridala do kroku. Nebolo to najjasnejšie vysvetlenie, no Madelyn sa ďalej nevypytovala.

Tečúca záhrada bola okúzlujúca. Po celej záhrade tiekli potôčiky, ktoré vtekali do jazierok a vytekali zase ďalej, na niektorých úsekoch stekali vodopády. Všetky toky sa napokon vlievali do jazera v strede záhrady, na jazere stál veľkolepý chrám s bielymi stĺpmi a azúrovou kupolou. Madelyn sa ohromene obzerala okolo seba. Yeona do nej šťuchla aby sa hýbala ďalej. Došli k mostu ktorý viedol k chrámu. Yeona zastala.
"Veľa šťastia" popriala jej víla s povzbudivým úsmevom. Madelyn prikývla a úsmev jej opätovala. Yeona sa dala na odchod, zatiaľ čo Madelyn vykročila po moste k nádhernej stavbe na jazere.
Uprostred chrámu stála žena, presnejšie férka. Na tvári mala slabé vrásky a vlasy jej prepletali strieborné pramienky. Madelyn zo skúsenosti vedela že féri môžu mať aj stovky rokov a vyzerajú rovnako mlado a krásne, Mentorka musela mať za sebou už tisícky rokov. Stála však vystretá, bradu mala vystrčenú a ústa stískala do prísnej čiarky.
"Som Mentorka, budeš so mnou cvičiť každý deň, kým sa nenaučíš dokonale ovládať svoju moc" oznámila jej férka.
Madelyn prikývla.

V strede miestnosti sa nachádzal mramorový podstavec, na ňom stála zlatá misa s vodou.
Mentorka na ňu kývla rukou, "Vynes odtiaľ kvapku vody do vzduchu" prikázala jej.
Madelyn jej chcela povedať že nikdy nič podobné neskúšala, nevie ako to má spraviť. Ale niečo jej povedalo že Mentorke by to bolo jedno, či bola princezná alebo nie. Tak skúsila urobiť čo jej prikázala. Upriamila pohľad na vodu v mise, zdvihla ruky a opísala pohyb akoby niečo zdvíhala.
Voda v mise vytryskla ako gejzír.
Misa bola očividne kúzelná, vyvalilo sa z nej viac vody ako sa zdalo že tam je, voda sa hneď doplnila, misa vyzerala ako predtým. Madelyn zostala stuhnutá stáť na mieste, kvapkala z nej voda a podlaha v chráme bola celá mokrá. Na Mentorke nebola ani kvapka. Férka zdvihla obočie, "Nuž, väčšina žiakov na prvý krát elementom ani nepohne, nie je to až tak zlé, hoci si nemusela vyvolať potopu" skonštatovala. Mentorke sa na perách mihol slabý úsmev, "Vyzeráš ako mocná študentka" povedala jej. "No teraz, jednu kvapku" zopakovala svoj rozkaz.
Madelyn sa otočila k mise a skúsila to znova.
A znova.
A znova.
A znova.
Kým sa jej nepodarilo urobiť to správne.