The Story of Madelyn Wilson

2 Grace

"Konečne obed!" zakričala Grace. Sadli si k ich obvyklému stolu a začali jesť. Grace mala sendvič s tuniakom a k tomu nakrajanú mrkvu. Madelyn jedla cestoviny so syrovou omáčkou.
"Hej Grace, môžem si upiť z tvojho smoothie?"
"Samozrejme" Grace podala Madelyn svoju flašku. "Dík," napila sa a hneď to oľutovala "fuj to čo je?!" Grace sa rozosmiala "Vitaj v mojom svete, mama zas vymýšľa so zdravou stravou a preto" vytiahla z batohu Colu "nosím toto." Podala Madelyn flašku aby sa mohla napiť a vyhodila smoothie do koša, kam patrí.

Ďalšie hodiny prebehli rýchlo a Madelyn sa už tešila domov ale bohužiaľ bola poškole. S Grace kráčali smerom k triede kde ich čakal tréner Collins, vždy dával pozor na poškolákov. Madelyn musela uznať že tréner bol jeden z jej obľúbených učiteľov, narozdiel od iných je miernejší a priateľskejší. Bol to muž v strednom veku v teplákovej súprave. Už boli skoro pri dverách keď z vedľajšej chodby niekdo vyšiel a narazil do nich. Pochudnutý chalan v koženej bunde s olivovou pokožkou. Vlasy dlhé tak do polovice uší s cestičkou v strede boli ónyxovo čierne. Tmavo hnedé oči pôsobili smutne a unavene. "Sorry, nevšimol som si vás" prehovoril. Madelyn si bola istá že ho tu v živote nevidela asi bol nový. "V pohode" odpovedala. "Potrebuješ pomôcť?" spýtala sa ho Grace. "Vlastne hej. Potreboval by som nájsť trénera Colisa."
"Vlastne je to tréner Collins" opravila ho Madelyn.
Potom sa chytila slova Grace. "Poškolák čo? No tak to si vrazil do správnych ľudí. Poď."

Vošli do triedy uprostred rozhovoru medzi trénerom Collinsom a niekým koho nevidela. Keď vošli trochu viac do miestnosti uvedomila si že tam sedel Connor. Bol o rok vyššie, kapitán lakrosového týmu, prezident školskej rady a tak podobne, skrátka zlaté dieťa. A k tomu Gracin brat, vysoký s vyšportovaným telom, podobne opálenou pleťou ako Grace a vlasy farby slamy. Peknú tvár s jamkami na lícach, ktoré sa objavia pri každom úsmeve a oči istej farby oblohy ako Gracine majú vodcovský pohľad. Pousmial sa a ukázal na Grace "Od nej by som aj čakal že tu bude ale od teba Wilsonová rozhodne nie."
"To hovorí ten pravý čo tu robíš?" pustila sa doňho Grace. Connorov úsmev pohasol.
"Naštval som sa na Scotta za tie jeho posmešky a jednu mu vrazil." Grace sa rozhlidla po miestnosti "Nemal by tu teda byť aj on?" Tréner do toho konečne zakročil. "Ten je momentálne v nemocnici so zlomeným nosom ale zaslúžil si to. Keď sa vráti postihne trest aj jeho ale teraz máte trest vy tak si sadnite a začnite si robiť úlohy alebo čo, hneď som späť idem niečo vybaviť " dopovedal a odišiel.
Madelyn si sadla na stoličku za lavicou v prednom rade, Grace si sadla na vedľa nej. Ten nový chalan si sadol dozadu daľeko od nich a Connor sa začal prechádzať popred tabuľou.
"Mohol by si prestať znervózňuje ma to" zavrčala Grace.
"Tak prepáč že sa nudím."
"Sme tu sotva päť minút."
"Prestanete sa vy dvaja niekedy hádať?" zamiešala sa do toho Madelyn.
Connor jej už išiel niečo odpovedať ale v tej chvíli niekdo vtrhol do učebne. Držal starovekú dýku pri trénerovom krku čo bolo divné ale to ani zďaleka nebola tá najdivnejšia vec v tej situácii. Ten útočník rozhodne nebol človek, mal červené oči a dlhé tesáky. Madelyn usúdila že jej preskočilo lebo videla upíra. Lenže potom tu bol tréner Collins so zašpicatenými ušami a predĺženými očnými zubami - čo to do pekla bolo? Elfo upír?

Upírý útočník sa k nej rozbehol stále držiac dýku trénerovi pod krkom. Videla Connora ako sa rozbehol za nimi, potom videla nového chalana ako udivene pozerá a počula Grace kričať "Čo sa to do kelu deje?!" A potom lup! Zotmelo sa jej pred očami.