The Story of Madelyn Wilson

10 Connor

Connor nemohol spať. Všetci ostatný pochrupovali okolo dohasínajúceho ohňa. Tábor si založili pri útese, v bezpečnej vzdialenosti aby sa nestalo nič zlé, pod obrovským dubom, stromy v Striebornom lese sa veľkosťou omnoho líšili od stromov v parku alebo horách kam chodili na vychádzky. Les bol kúzelný, všetko bolo krásne, až nadprirodzene krásne ale Eira im prezradila že čím bližšie budeme k Víliemu zámku postupne začnú pribúdať pasce. Connor z toho nemal dobrý pocit, nevedel čo ich čaká a to malo čo vedel teda neznelo lákavo. K tomu všetkému, Eira sa začala chovať divne, veci ktoré hovorila občas nedávali zmysel. Connor sa cítil previnilo že sa nechal zatiahnuť do tohto šialeného dobrodružstva, vlastne ich všetkých. Asi by tomu aj tak nezabránil. Grace je tvrdohlavá a určite by si to nedala vyhovoriť pokiaľ išlo o záchranu jej kamarátky. Nick nepoznal Madelyn, videl sa s ňou sotva na desať minút ale chcel jej pomôcť aby sa vrátila domov. No a Alex, ten tu bol s jednoho rovnakého dôvodu ako Connor, nechcel nechať svojho brata ísť samotného. Vlastne Connorov jediný dôvod nebol doprovod Grace, robil to aj kvôli Madelyn, za ten čas čo sa kamarátila s Grace ju začal brať ako ďalšiu sestru na ktorú musí dávať pozor.

"Mal by si si pospať, Eira povedala že nás čaká ešte kus cesty než sa dostaneme do zámku" ozval sa Alex. Nevedel ako dlho je hore, Connor bol tak hlboko vo svojich myšlienkach, ani si neuvedomil že sa Alex zobudil. Neodpovedal nič. A čo také by povedal človeku ktorému obrátil život naruby? Tak len pokračoval v hladení do ohňa. "No cez deň si teda toho nahovoril viac" obzrel si ho Alex "si snáď prekliaty že sa ti v noci zaviaže jazyk a nemôžeš rozprávať?" Alex sa jemne zasmial. Connorovi nebolo do smiechu, ani do rozprávania a tak len naďalej mlčal. Normálne takýto nebol, rad rozprával s ľudmi lenže teraz mal výčitky svedomia že toto celé hlúpe dobrodružstvo je jeho chyba. Vedel že za to tak úplne nemohol no cítil vinu. "Dobre vidím že cez vtipy to nepôjde" stále sa snažil Alex.

Chvíľu bol ticho. Potom to skúsil znova: "Pozri ja viem že máš výčitky ale ty za to fakt nemôžeš, všetci sme išli dobrovoľne a ktovie možno sa nakoniec z tohto nečakaného výletu vyvinie šťastný zážitok na celý život." Zamyslel sa nad tým, bola to blbosť. Connor sa skepticky usmial "Hej, určite prídeme do zámku plného milučkých malých víl a tie nám pomôžu nájsť Madelyn ktorá je na opačnej strane kontinentu a hneď zajtra sme doma." Alex sa naňho zamračil "Fíha ty si v noci tuším celý nejaký depresívny." Connor zvesil ramená "Prepáč normálne taký nejsom, len sa toho okolo mňa deje moc."
Alex sa súcitne pousmial, vstal a vykročil smerom k útesu, kývol Connorovi hlavou nech ide za ním. Connor už vstával keď si Alex o niečo zavadil nohu, o sekundu na to sa mu do brucha zabodol šíp.

"Doriti!" zanadával Connor popri tom ako sa štveral na nohy. Alex sa zviezol na zem. Z rany kde vytŕčal šíp sa ronila krv. Pri vstávaní urobil Connor dosť hluku aby zobudil ostatných. "Čo sa deje?" opýtal sa zobúdzajúci sa Nick. "Nie. Ešte sa mi nechce vstávať." zastonala ospalá Grace. Eira sa zobudila bez slova, keď sa jej pohľad sa zastavil pri Alexovi vyvalila oči. Pozviechala sa a rýchlo sa k nemu rozbehla. Connor išiel za ňou. Nick si až teraz uvedomil čo sa deje, ostal iba nemo sedieť na mieste, pozeral na nich vystrašeným pohľadom. Grace sa pribehla k nim "Čo sa stalo?!" "Ja-ja neviem o sa proste postavil a kráčal smerom k útesu a potom" Connor ukázal na Alexa. "Sú to vílie pasce, nachádzajú sa v okolí zámku, musíme byť bližšie ako som si myslela" Eira vysvetľovala počas obzerania Alexovho zranenia. "Pomôžte mi ho preniesť k tomu stromu!" okríkla ich.
"Prečo?!" chcel vedieť Connor.
"Lebo je to strom!"