The Story of Madelyn Wilson

29 Nick

Nick sedel na konári stromu, opieral sa o kmeň za sebou a sledoval život lesa. Odkedy sa presťahovali do veľkomesta nemal príležitosť byť v takejto prírode. Samozrejme, boli tam parky ale tie sa len ťažko mohli rovnať s obrovským, slobodne si žijúcim lesom. Po stromoch lozil už odmalička, vedel posúdiť, ktoré vetvy sú dostatočne silné aby ho udržali, vedel kam dať nohu, aj ako udržať rovnováhu. Teraz si užíval vôňu hliny a miazgy stromov, počúval štebotajúce vtáky a vyhrieval sa v lúčoch slnka presvitajúcich cez listy. V jednej chvíli zahliadol stádo srniek pobehujúcich pomedzi stromy. Ostatný trénovali s princom pri chalupe, Nick nemal náladu na trénovanie, tak presvedčil Alexa aby ho pustil ísť sa prejsť. Brat mu povedal nech nechodí ďaleko od nich, Nick to ani nemal v pláne, Alex sa iba prehnane obával. Nick zavrel oči a oddychoval.

Zrazu začul šuchot lístia. S domnienkou že je to nejaké zviera pozrel dole.
Nebolo to zviera, bola to skupinka mužov. Mečmi a nožmi sa presekávali cez porast. Niežeby tu rastlinstvo bolo nejako obzvlášť husté, stačilo aby si tie halúzky a rastliny pred sebou odstrčil. Hulváti, bezdôvodne ničili prírodu. Nicka to naštvalo. Potom začul ich rozhovor.
"Toto nemá zmysel!" vyhlásil jeden z mužov, zrejme to bol fér. "Hľadáme už hodiny, tie decká sú už dávno preč."
Aj ostatný zafrflali na súhlas.
Spomedzi stromov vyšiel další fér, podľa Nicka ich vodca. Najvýraznejšou črtou boli jeho oči, ktoré mali neprirodzene žltú farbu. Na sebe mal plášť ladiaci so žltými dúhovkami. Zazrel na skupinu piatich mužov pred sebou.
"Povedal som vám, musíme nájsť bezpečný dom v tejto časti lesa," zasypel žltookí fér.
"Iba mágovia ho vedia nájsť," oboril sa další. "Vy ste tu mág, pán Erec."
Erec sa zamračil, "Cesta ku všetkým bezpečným chalupám sa mi zastrela hneď ako som porušil svoju prísahu rádu," vychrstol.
Mág Erec si však stiahol prsteň a vyhodil ho do vzduchu, ten sa premenil na palicu. Nick takú už videl, Eira vlastnila podobnú. Erec si kľakol, nadvihol palicu a začal odriekavať v inom jazyku. Žltý kameň na vrchu sa rozžiaril, Erec dohovoril, buchol palicou do zeme. Na zemi sa objavila žltá šípka. Nick si s hrôzou uvedomil, že ukazuje smerom k chalúpke. Erec kývol na svojich mužov a všetci šiesti sa pobrali za šípkou. Nick bleskovo zoskočil zo stromu a rozbehol sa.

Musí varovať svojich priateľov. V duchu ďakoval že ho nevideli. Nepriateľský féri sa nikam neponáhľali, kráčali vychádzkovým tempom. Nick utekal, starostlivo ich obkľukou obehol. Ani teraz si ho nevšimli, snažil sa utekať čo najtichšie, féri mali nadpriemerný sluch aj čuch. Divil sa že ho ešte nezavetrili.
Netrvalo dlho kým dobehol k domčeku. Celý zadýchaný sa vynoril na čistinke. Ostatný trénovali s mečmi, ktoré ráno našli medzi zásobami. Všetci sa naňho prekvapene otočili.
"Hľadajú nás a už sú skoro tu!" oznámil všetkým Nick.
"Kto?" vyhŕkla Eira.
"Neviem, nejaký Erec a jeho chlapi," odpovedal Nick. "Musíme odísť," rozhodol Weylin.
"Prelomiť ochranné čary im zabere dlhší čas, no napokon sa im to podarí," vysvetlila Eira.
"Tak na čo čakáme, musíme zmiznúť, poďme," prehovorila Madelyn. Nikto neotáľal, rozbehli sa dnu po batohy. Poriadne sa obliekli a vzali všetko potrebné — zásoby jedla, vodu, spacáky a deky. Balili sa narýchlo, brali len to najdôležitejšie. Weylin už stál pri stene so zbraňami. "Toto je veľmi dôležité," povedal korunný princ. "Nemôžme brať všetky možné zbrane. Musíte si vybrať iba tú, čo vás osloví, vaša vyvolená zbraň vám prehovorí do duše."
"Veľmi poetické, Weylin," podpichol ho Calix.
"Nemáme čas, rýchlejšie!" súrila ich Eira.
Weylin si pripol meč a zbalil si aj niekoľko dýk do ruksaku. Calix zložil jeden z oštepov a pevne ho zovrel. Weylin im pokynul nech si výberu svoju zbraň. "Vyberajte múdro," upozornil ich Calix. "A rýchlo," dodala Eira.
"Žiadny nátlak," usmial sa Weylin.
Nick nemal rád keď sa musel urýchlene rozhodovať.

Prvá prestúpila Grace, schmatla dva krátke meče a zahnala sa nimi. Connor zdvihol obočie. "Skús niekoho omylom nezabiť," poznamenal. Grace jeho poznámku ignorovala, meče jej očividne vyhovovali, lebo sa pousmiala. Weylin jej už podával pošvy.
Madelyn sa neisto natiahla za lukom. Tesne pred lukom zaváhala, ale nakoniec ho odhodlane chytila do ruky. Weylin sa na ňu usmial, ako hrdý starší brat. Madelyn si k batohu pripla tulec plný šípov a luk si prehodila cez plece, k tomu si vzala dlhý lovecký nôž, ktorý si dala za opasok. Connor si zvolil meč a Alex dve bojové sekery. Nick si vyberal posledný, nemal ani potuchy akú zbraň si vziať. Bol skôr pozorovateľ než bojovník. Jeho pozornosť upútala zbierka vrhacích nožov. Boli malé, ľahké a rýchle. To je ono. Mohol by liezť po stromoch a vrhať nože. Nad tou myšlienkou sa pozastavil. Čo by asi povedali rodičia keby vedeli že sa chystá niečo také robiť. Ale oni tu teraz nie sú. A Alex má sekery, takže on môže vrhať nože. Ukázal na nožíky. Weylin prikývol a podal mu puzdrá.
Nick si ich pripevnil na zápästia a členky. Všetci už boli vyzbrojený. Eira ich rýchlo vyhnala z domčeka k lesu. Vydali sa opačným smerom ako boli ich prenasledovatelia. Eira sa ešte naposledy obrátila smerom k chalupe.
"Mohla som si myslieť že to bol Erec," povedala znechutene.

Utekali čo najďalej až prišli ku križovatke. Náhle zastali. Značky ukazovali cesty na rôzne miesta. Eira ukázala na cestu vedúcu do Ríše Elfov. "Mali by sme ísť za elfmi," navrhla elfka. Weylin pokrútil hlavou.
"Musíme pokračovať v ceste, nevieme kto je náš spojenec a kto nepriateľ," usúdil Weylin.
"Ameer je na našej strane, je to tvoj dlhoročný priateľ, poznáš ho od detstva," namietla Eira.
"Ameerovi verím, no útok na hrad nám ukázal, že všade sú špehovia," poznamenal Weylin.
"Má pravdu, korunného princa Selcouthu a princeznú z proroctva budú teraz hľadať. Nikto by nemal vedieť kde sú," skonštatoval Calix.
"Tak Calix a Eira nech idú za princom Ameerom pre pomoc, skúste ho presvedčiť nech poskytne vojakov aby ste mohli zobrať Selcouthský hrad naspäť, poproste ho vo Weylinovom mene. My zatiaľ pôjdeme vlastnou cestou a vyriešime to proroctvo," navrhla Madelyn. Eira sa nad tým zamyslela. Calix začal prikyvovať. "To je dobrý nápad."
"Ale kam chceš ísť? Kade vedie naša cesta?" opýtal sa Weylin.
"Sorin," odpovedala jednoducho Madelyn.
"Som presvedčená, že on v tom hraje veľkú rolu. Musíme ho nájsť," vysvetlila.
Všetci sa zhodli na tomto pláne. Eira s Calixom vykročili po ceste do Ríše Elfov. Weylin navrhol aby sa vydali k malému mestečku menom Runswick smerom na juh. A tak sa začala ich výprava za proroctvom.