The Story of Madelyn Wilson

25 Alex

Alex nevedel prečo sa rozhodol zostať. No nebol si istý ani tým že sa chce vrátiť domov. Uvažoval čo asi prežívajú jeho rodičia. Idú sa potrhať aby ho aj s Nickom našli? Všimli si vôbec že tam nie sú? Nečudoval by sa keby nie.
"V tejto časti hradu by si nemal byť," ozvalo sa za ním. Alex si uvedomil že sa stratil, hľadal kuchyňu ale ocitol sa v zvláštnych, tmavých chodbách. Neboli tam okná, jediné svetlo poskytovali fakle s modrým ohňom, ktoré dodávali chodbám strašidelný vzhľad. Z tieňov vystúpila postava. Bola zahalená v zafírovo modrom plášti, nebolo jej vidieť do tváre. Poznal ju však po hlase. Eira.
"Premeníš ma na kvetináč?" trepol Alex.
"Buď rád že som ťa našla ja a nie niekto iný, neradno sa takto túlať po hrade" vyčítala mu Eira. Zhodila kapucňu plášťa, upieral sa naňho vyčítavý pohľad jej modrých očí.
"Hovoríš akoby som porušil nejaký zákon. A čo je vlastne toto za časť hradu?" opýtal sa Alex.
"Tu sú komnaty mágov" vysvetlila mu.
"To si celé dni zavretá tu?" začudoval sa Alex.
"My mágovia väčšinou cestujeme, tu máme knižnicu, variarňu lektvarov a klubovňu" trpezlivo mu odpovedala Eira.
"Prečo nie si so svojím princom, vlastne teraz kráľom?" vyzvedal Alex.
"Tu som potrebná viac. Ameer to chápe" v hlase jej zaznela mrzutosť. Očividne odpovedala na otázky o Ameerovi otravne často. Alex mlčal, Eira ho postrčila po chodbe naspäť. "Poď, ideme radšej odtiaľto" ťahala ho preč.

Po nejakom čase Alex cítil že podlaha začala mierne stúpať. Eira kráčala rýchlym krokom a on nemal inú možnosť, len sa ponáhľať za ňou aby sa znova nestratil. Eira náhle zastala, Alex do nej skoro narazil. Eira naňho šibla pohľadom a zahľadela sa do diaľky. Ich kroky ustali, takže Alexovi došlo prečo zastavila. Z druhého konca chodby k nim niekto kráčal.
"Nesmú ťa tu vidieť," povedala mu Eira. Alex videl ako si v hlave preberá možnosti.
"Bolo by to také zlé?" namietal Alex.
Elfka mu ukázala zdvihnutý prst na znak aby mlčal. Prichádzajúce kroky sa približovali.
Pred nimi sa zjavil muž. Bol férskeho pôvodu, aspoň tak si myslel Alex. Osvetľovalo ho modré svetlo z fakle ale Alex rozoznal hnedú farbu vlasov a jasno žlté oči. Mal oblečený podobný plášť ako Eira, jeho bol žltej farby. Vykrivil pery do úškrnu a zaujato si ich premeral.
"Ale, ale. Pozrime sa, naša drahá Eira a..." pohľad preniesol na Alexa. "Ty si?" opýtal sa ho fér. Alex sa chcel predstaviť, no Eira ho predbehla: "On sa stratil a ja ho idem odprevadiť späť do hradu" povedala.
"Je to človek—" uprostred vety sa zastavil. "Nie iba tak nejaký človek, je to jeden z nich." Alexovi sa nepozdávalo ako zdôraznil slovo nich.
"Taký dôležitý hosť by sa nemal vláčiť s niekým ako ona," preniesol opovržlivo muž a kývol hlavou na Eiru. Alex sa zamračil, skôr ako stihol vybehnúť na neznámeho féra, ho Eira začala viesť ďalej po chodbách. "Hľaď si svojho Erec!" zasyčala, keď prechádzali okolo neho.
Začali sa vzďaľovať, vtom k nim doľahol Erecov hlas, "Nemala by si zohrievať princovu postel?" zvolal na nimi posmešne. Eira zastala ako primrznutá.
"Môžem sa vrátiť a rozbiť mu hubu" ponúkol sa Alex. "To by ničomu nepomohlo" povedala s povzdychom Eira. Vykročili ďalej.
"Čo má za problém?" opýtal sa po chvíli Alex.
"Erec? On je toho názoru že ženy by nemali byť mágovia. Vlastne si myslí že ženy by mali len variť, otŕčat sa v pekných šatách a slúžiť mužom," povedala znechutene Eira.
"Nepripadalo mi že Weylin je typ človeka, čo by zamestnával takýchto ľudí" zamyslel sa Alex.
"Ani Weylin ho nemá v láske, lenže je v tom politika a to je omnoho komplikovanejšie," poznamenala Eira.

Další kus cesty prešli mlčky. Alex sa začal obávať že sa stratili. Cesta ktorú prešiel kým ho Eira zastavila rozhodne nebola takto dlhá. Ticho narušil výbuch. Otriasol celou chodbou.
Prišiel z hora, žeby z hradu? Alex pozrel na Eiru, s hrôzou v tvári hľadela na strop.
"Čo to bolo?" pomaly sa opýtal Alex.
Eira prehltla, "Takto to znie, keď sa prelomia ochranné čary okolo hradu," odvetila priškrteným hlasom. Eira sa rozbehla po chodbe a Alex ju rýchlo nasledoval. Nevedel síce úplne čo sa deje, ale určite to nebolo nič dobré.

Keď dobehli do obitnej časti hradu, uvideli vojakov behajúcich sem a tam. Prísne vyzerajúca férka kričala rozkazy.
"Adhira! Čo sa deje?!" zisťovala Eira.
Férka - Adhira pozrela ich smerom.
"Hrad je pod útokom," oznámila im Adhira.
"Kde je kráľ?" chcela vedieť Eira.
"Nevieme ho nájsť," odvetila Adhira.
"Ako to že ho—" začala sa rozčuľovať Eira, no zastavila sa. Zhlboka sa nadýchla. Obrátila sa k Alexovi. "Kde sú ostatný? Hlavne kde je Madelyn?" dožadovala sa vedieť Eira.
"Ona išla na nejakú lekciu, či čo to. Ostatných som naposledy videl v herni," výhrkol zaskočený Alex. Eira ho chytila za ramená.
"Teraz ma počúvaj, musíš zostať kľudný. Choď po ostatných, ja pôjdem za Madelyn, stretneme sa v trónnej sieni. Vieš kde to je?" prehovorila pokojne. Alex prikývol. Eira ho pustila a otočila sa k Adhire.
"Zdržíme ich ako najdlhšie to pôjde," prisľúbila Adhira a odbehla za vojakmi. Eira vyrazila druhým smerom. Alexovi nezostávalo nič iné, iba sa ponáhľať do herne.