The Story of Madelyn Wilson

9 Madelyn

Madelyn si pripadala normálne. Až na to že bola obklopená armádou férov v inom svete jej cesta do hradu prišla ako keď chodila na prechádzku na koni v letnom tábore. Les bol okúzľujúci, bola jeseň rovnako ako vo svete ľudí, listy boli sfarbené jesennými farbami, jemný chladný vánok jej rozfukaval vlasy. Férsky vojaci udržovali dokonalú formáciu, Madelyn sa viezla v strede na bielej kobyle menom Sierra, po jej ľavici išiel Daryl a po pravici Adhira. Dozvedela sa že je to selcouthská generálka, moc jej o sebe nepovedala, iba to že ovláda vzduch a blesky, Madelyn si zapísala za uši aby ju nenaštvala.

Cesta išla v poriadku, všade bol kluď. Viedla rozhovor s Darylom o histórii Querencie.
"Je tu moc ticho," zrazu prehovorila Adhira, pohľadom skúmala okolie "kluď pred búrkou."
Daryl spozornel a tiež sa začal obzerať. Madelyn znervóznela, vedela čo čakať ale férsky vojaci vyzerali ostražití a napätý, odhadovala že sa blížilo niečo zlé.
"OBOR!" zakričal jeden vojak a ukázal na kraj lesa. Naozaj, vyrútil sa odtiaľ obor, mal asi päť metrov, divne žltú až nazelenkastú pokožku na sebe mal oblečenú iba bedernú rúšku. Utekal rovno k nim. "Luky pripraviť!" rozkazala Adhira, "Namieriť!" Lučištníci namierili svoje luky. "Pál!" zrevala Adhira, k nebu sa vzniesla salva šípov, skolila obra. Až neskoro im všetkým došlo že to bolo iba odvedenie pozornosti. Niekdo ju schmatol, stiahol z kobyli, vzlietlol s ňou pevne zovretou v rukách. Madelyn sa vzpierala ale muž mal pevný stisk.
Najprv ju unesie upír a teraz víly muž, prečo ju tak radi unášajú? Muž sa zasmial "Ha! Slávna férsky armáda, neporaziteľná a silná, ale necháte si rovno pod nosom ukradnúť to najcennejšie. Zapracoval by som na pozornosti" muž sa zaškeril na ostatných,
"neopovážte sa vystreliť inak ju zabijem." O čom to hovoril, Madelyn nebola taká cenná, všetci sa k nej chovali ako k niekomu dôležitému, to ona nebola, nevedela za koho ju mali. Zmätok sa ale hneď premenil na hnev.
"Tohto budeš ľutovať." oznámila mužovi ktorý ju držal. Muž sa znova pustil do smiechu "Áno? A čo mi spravíš si úplne bezmocná." Nebaví ju že nikdo jej nič nevysvetľuje, štve ju ako ju stále niekdo unáša a zo všetkého najviac ju štve že sa k nej chovajú akoby sa o seba nedokázala postarať.
"Pusť ma!" zavrčala na únoscu.
"Tak to teda nie"
V Madelyn vrel hnev "Povedala som, pusť ma!"
Muž sa otočil k vojakom dolu "Panovačná." Pokýval hlavou.
"PUSŤ MA!"
V tú chvíľu ako Madelyn zakričala z jazera pod nimi vystrekol prúd vody. Zrazil víleho muža aj s ňou z neba ale voda Madelyn zachytila a bezpečne ju doplavila na zem, pustila ju síce kúsok nad zemou takze Madelyn dopadla do blata ale inak bola v poriadku. O mužovi sa to povedať nedalo, pri páde si narazil hlavu a zlomil krídlo. Voda natiekla naspäť do jazera. Všetci na ňu ostali hľadieť, Adhira jej zatlieskala "To bolo teda niečo. Si dobrá, s trochou tréningu budeš jedna z najmocnejších." Rozkazala dvom vojakom nech spútajú toho muža. Daryl jej pomohol vstať
"Nestalo sa ti nič?"
"Nemusíš sa o mna báť som v pohode" celá blatová sa vyhrabala na kobylu a pokračovali v ceste.

Cesta do hradu trvala asi dve hodiny, Madelyn myslela že je odpadne zadok, hrozne ju bolel. No na bolesť zadku hneď zabudla keď uvidela ten hrad. Bol to staroveký hrad na kopci, hradby mali štyri strážne veže, ale až za hradbami sa nachádzal najúžasnejší hrad aký kedy videla. Navštívila veľa hradov, všetky pri tomto vyzerali ako nič, bol obrovský, s prepracovane zdobenými vežami, modrou strechou a bielou fasádou. Záhrady boli plné rôznych kríkov a stromov, na jar tu určite boli rozkvitnuté kvety. Madelyn by to tu rozhodne chcela vidieť tak pekne rozkvitnuté, škoda že je jeseň. Chodníčky v záhrade boli rovnako ako hlavná cesta vydláždené mačacími hlavami.
"Nádhera čo?" Daryl sa na ňu pozeral a usmieval sa.
"To je ten najkrajší hrad aký som kedy videla" potvrdila mu Madelyn.
"Počkaj až to uvidíš vnútri" popchol svojho koňa a zamieril k stajniam, Madelyn ho následovala.

Daryl mal pravdu, vnútro hradu bolo ešte krajšie. Na zemi boli červené koberce, chodby hradu boli priestorné a svetlé, na každom stolčeku alebo komode bola miska s ovocím.
Sprevádzalo ju asi päť vojakov, Adhira a Daryl.
"Choďte urobiť čo treba, ja vezmem Madelyn do jej izby a všetko jej vysvetlím" prihovoril sa Daryl Adhire. Prikývla a rozkázala vojakom aby ju sledovali chodbou doľava, Madelyn s Darylom pokračovali rovno. Dorazili k zlatým dverám, Daryl jej pokynul aby otvorila. Keď vošla dovnútra ucítila vôňu ruží, rozhliadla sa: veľká manželská posteľ mala jemné biele baldachýny, na posteli boli červené hodvábne vankúše a prikrývka, posteľ mala z každej strany zlatý nočný stolík. Vedľa bol vchod do priestranného šatníka, v ktorom bolo všetko od plesových šiat cez letné šatičky až k tunikám a nohaviciam. Toaletný stolík bol zaprataný olejčekmi, voňavkami a líčidlami. Na druhej stane izby boli dvere do kúpeľne, poličky plné kníh, malý gauč a kreslo s taburetkou.
Madelyn sa usmiala "Čím som si zaslúžila túto izbu?" otočila sa na Daryla. "Choď sa najprv osprchovať, uprav sa a vyber si niečo pekné na sebe k obedu, niekoho ti sem pošlem na pomoc" znela Darylova odpoveď. Madelyn opustil úsmev "Ale povedal si že mi všetko vysvetlíš." Daryl sa pousmial "Vysvetlím ti to než pôjdeme na obed, predtým sa umy."
Mal pravdu, mala by som sa umyť, celá som od blata.