The Story of Madelyn Wilson

31 Connor

Connor sa snažil nemyslieť na celé to bláznovstvo okolo. Nahlas by to nepovedal, no dokonca si možno trochu užíval všetky tie dobrodružstvá. A spoločnosť určitých osôb, niektorých viac ako iných. Život ich všetkých bol momentálne plný zhonu, Connor si uvedomil, že dlho nemal príležitosť porozprávať sa so sestrou. Bolo už neskoro, mesiac svietil vysoko na oblohe, všetci si už išli ľahnúť. Okrem Grace, sedela opretá o strom kúsok ďalej od ich tábora. Horiacou sviečkou si svietila na stránky knihy položenej na kolenách. Grace nemala rada keď ju niekto vyrušoval pri čítaní, Connor to aj tak riskol.
Prisadol si k nej. Grace si prstom označila miesto, kde skončila a zamračila sa naňho.
"Potrebuješ niečo?" opýtala sa.
"Ani nie..." zamrmlal Connor. "Čo čítaš?"
Grace pozrela na knihu.
"Sú to legendy z Querencie. Našla som to v hostinci," odpovedala mu.
Connor prikývol, Grace sa rada uťahovala do kníh pred svetom. Taktiež o nich rada hovorila, preto sa Connor ďalej pýtal: "O akej povesti čítaš teraz?"
Grace sa pousmiala. "O prvých bohoch. Kedysi dávno zostúpili z nebies aby obdarili štyroch najväčších vladárov toho času mocnými darmi na dôkaz ich požehnania," vyložila.
"Mocné dary?" zdvihol obočie Connor.
Grace pritakala.
"Perlový náhrdelník od bohyne vôd Morwenny, znásobujúci nosičovu moc. Smaragdový meč od boha vojny Aryana, ktorý presekne čokoľvek. Hodvábne šaty z nepoškoditeľného hodvábu od bohyne krásy Cerys. A na záver zlatú korunu od vládcu bohov Freyra — slnečného boha — , vlastník koruny vládne všetkým," prezradila mu.
"Tie dary by predstavovali priveľké nebezpečenstvo v zlých rukách, nie?" zamyslel sa Connor.
"To hej, vlastník všetkých by mohol zničiť—" Grace náhle zmĺkla. Na tvári sa jej zračilo pochopenie.
"Pre pána, samozrejme," vydýchla Grace.
"Čo? Na čo si prišla?" vyzvedal Connor.
"Ten verš: Perly, hodváb, smaragdy... to sú dary Prvých bohov, meč, náhrdelník, šaty a..."
"zlato všetko doladí...koruna, čo vládne všetkým," dopovedal za ňu Connor.

"To dáva zmysel. Ako to že som si to neuvedomil," hovoril Weylin, keď mu oznámili čo zistila Grace. Plánovali zobudiť len Weylina, ale narobili taký hluk, že sa zobudili aj ostatný. Teraz stáli celý strapatý a rozospatý pri ohnisku. Weylin sa náhle zdvihol a odbehol.
Vrátil sa so zrolovaným papierom v ruke.
"Je jasné, čo musíme urobiť," prihovoril sa im Weylin, "musíme získať dary Prvých bohov."
Princ sa odmlčal. "Je v tom háčik, že?" opýtala sa ho Madelyn.
"Smaragdový meč je vlastníctvom elfskej kráľovskej rodiny, čiže je v Ríši Elfov. No ostatné predmety sa stratili už dávno," vysvetlil Weylin.
"Tak pošleme správu Eire a Calixovi, nech získajú aspoň ten meč, keď už sú tam. My sa vydáme hľadať zvyšné dary," navrhla Madelyn.
"Nie," všetkých prekvapilo, keď prehovoril Nick, "v prorctve predsa stojí, že Erenove deti uchopia, dary čo... a tak ďalej. Naši elfský priatelia nemôžu zobrať Smaragdový meč, musí to byť jeden z nás." Mávol rukou na Alexa, Grace a Connora.
"Ako prvé," Weylin zamával papierom, ktorý priniesol, kľakol si na zem a rozprestrel mapu troch kontinentov, "skúsime vyznačiť možné miesta výskytu darov. Uvážime našu trasu a potom rozhodneme ako na to."
Všetci si posadali k mape. Weylin začal vysvetľovať: "Náhrdelník bol darovaný Kráľovnej morí, pokiaľ viem, nikdy neopustil more. Pravdepodobne bude stále stratený niekde v kráľovstve Marmoris."
"To kráľovstvo je pod vodou!" zvolala Madelyn.
"Ako sa tam chceš dostať?"
"To vyriešim," prisľúbil Weylin. "Každopádne," pokračoval princ, "toto by sme mali zariadiť ako prvé, vieme kde začať. Navyše, odniesť posvätný meč z kráľovstva elfov by upútalo priveľa pozornosti."
"Takže? Ideme sa potápať a potom čo? Čo budeme robiť ďalej?" pýtal sa Alex.
Weylin sa naňho prehnane usmial. "To budeme riešiť, keď na to dôjde," vyhlásil.
"Skvelé, náš plán je vrhať sa do nebezpečenstva bez plánu," zhodnotila Madelyn.

Ostatný sa vrátili na svoje lôžka, aspoň trochu sa vyspať. Connor však ostal sedieť na tráve a pozoroval hviezdy. Bola bezoblačná noc, tie malé žiarivé bodky na oblohe sa ukazovali v plnej kráse. Connor ako malý s otcom zvykol hľadať súhvezdia. Predstavovali príbehy písané v hviezdach. Taká známa činnosť by mu určite priniesla radosť, lenže súhvezdia v Querencii nie sú rovnaké ako tie v Connorovom svete. Tak pozoroval príbeh hviezd, písaný v jazyku, ktorému nerozumel.
"V poslednej dobe na seba narážame nejak často," zhodnotil sladký hlas za ním.
Otočil sa tvárou k Madelyn a venoval jej úsmev. Connor ukázal na zem vedľa seba. "Mám tu ešte voľné miesto," ponúkol jej. Madelyn si k nemu bezváhania prisadla. Connor zacítil jej vônu — biele ruže a broskyňový nektár. Uprel svoj pohľad na Madelyn, mesačný svit jej postriebroval jemnú tvár, vlasy sa jej mierne vlnili a v očiach sa jej odrážala hviezdná obloha. Bolo ťažké odvrátiť zrak. Chvíľu sedeli mlčky, sledovali hviezdy.
"Tamto je súhvezdie vílich krídiel," ukázala Madelyn na oblohu čím presušila ticho.
Connor pozrel tým smerom, viac sa zahľadel na tvar, čo ukazovala a už mu dával zmysel, videl obrysy jemných krídielok z hviezdného prachu.
"Naštudovala si si astronómiu tohto sveta?" opýtal sa jej Connor.
"Trochu..." zamyslela sa Madelyn. "Vlastne si pamätám len tri súhvezdia," dodala po chvíli.
"No astronóm z teba nebude, ale ukáž," vyzval ju Connor. Madelyn mu ukázala súhvezdie vlka a elfa. Ani jeden z nich ďalšie nepoznal, teda ukazovali na rôzne iné zhluky hviezd a nechali svoju predstavivosť domyslieť si čo vidia. Bol to príjemný okamih. V jednej chvíli ho Madelyn pristihla ako na ňu pozerá, ani jeden sa neodvrátil, ďalej na seba hľadeli, akoby okolitý svet ani neexistoval. Do prítomnosti ho vrátilo Madelynino mierne striasnutie. Connor sa prisunul bližšie a opatrne Madelyn objal okolo ramien. Na začiatku sedela stuhnuto, no neskôr sa uvoľnila a oprela sa o Connorovu hruď. Netrvalo dlho kým zaspala. Connor sa skoro nepohol, nechcel ju zobudiť. Toľko sa sústreďoval na spiacu Madelyn, že si ani neuvedomil kedy zaspal.