The Story of Madelyn Wilson

6 Madelyn

Madelyn nemala poňatia koľko času strávili s Darylom v tej podzemnej cele. Vedela iba že im doniesli zatiaľ dve jedlá. Pýtala sa aj Daryla ale ani on nevedel kdo je ich únoscom, jediné čo vedel bolo že je to upír ale to vedela už predtým. Stále to nechápala, prečo by niekdo unášal práve ju? Nie je nijak špeciálna. Daryl vedel pravdu, ale z nechcel jej to povedať. Chcela sa naňho hnevať ale nedokázala to, bol k nej nesmierne milý, trpezlivo jej odpovedal na každú otázku a vysvetlil čo nechápala. A k tomu bol jediný v tejto diere takže nemala moc možností.

"Máš nejaký plán ako sa odtiaľto dostať?" začala konverzáciu. "Neviem dosť informácií na to aby som vymyslel plán, bolo by to riskantné" keď to dopovedal zamračil sa na mreže. "Hovoríš ako pravý bojovník" poznamenala Madelyn. "Slúžil som v armáde, vlastne ešte stále slúžim" povedal akoby nič "bol som vyslaný na špeciálnu misiu ale predtým som bojoval v niekoľkých bitvách." Madelyn vyvalila oči "Hovoríš to tak proste akoby to bolo normálne." Daryl sa na ňu pozrel "No pre smrtelníkov to normálne nie je, väčšinou sa nedožijú tak dlho aby slúžili vo viacerých vojnách ale ja som fér. Féri sú nesmrteľný, takže môžu bojovať v koľko bitvách len chcú."
"A čo bola tvoja úloha v bitvách?" neodolala zvedavosti. "Bol som stratég a liečiteľ. Mám liečivú mágiu, tak som uzdravil tvoju nevoľnosť. Ale niekoľko krát som bojoval, som dobrý s oštepom" samoľúbo sa pousmial.
"Niekdo tu má hromadu sebavedomia" zachichotala sa Madelyn.
"Chceš počuť pravdu?"
"Tak to by som moc rada" odpovedala mu.
"Naozaj som vystrašený, neviem čo ďalej ale snažím sa zachovať chladnú hlavu" zveril sa.
Čakala že jej povie pravdu o tom kto je, ale také šťastie asi mať nebude. "Neboj, určite nájdeš spôsob ako nás zachrániť" nadhodila "inak tu budeme hniť navždy, takže musíš."

Dlho tam len tak sedeli bez slov. Počula blížiace sa kroky, asi im nesú ďalšie jedlo. Prišiel chlap čo im dával jedlo a dvaja další, ozbrojený mečmi. Ten prvý chlap otvoril mreže a ozbrojenci vošli dovnútra. Nevedela čo sa deje, keď pozrela na Daryla, iba jej ústami naznačil: "Urob čo chcú, spolupracuj." Prvý ozbrojenec chytil Daryla, nasadil mu reťaze a vyšiel s ním von. Druhý nasadil reťaze jej a pridal sa k svojim spoločníkom. Netušila čo chceli ale rozhodla sa nerobiť problémy, nechá to na Daryla.

Keď konečne vyšli z podzemia miesto začalo naberať na kráse. Boli na akómsi starodávnom hrade, luxusne zariadenom. Nepovedala by že tu žije niekdo kdo unáša ľudí a zamyká ich pod zámok. Nech tu žil ktokoľvek nemyslela si že bude prívetivý.

"Ale, ale, koho to tu máme" zaznel melancholický mužský hlas keď vošli do miestnosti. V miestnosti bol trón, na ňom sedel muž s blond vlasmi po ramená, tvár mal symetrickú, s úškrnom si ich obzeral. Bol fér, vyzeral tak na tridsať ale u férov nikdy nevieš. Pohľad jeho hnedých očí bol akoby jej videl priamo do duše. Postavil sa zo svojho trónu a začal kráčať k nim, bol vysoký a svalnatý. Oblečený bol jednoducho a elegantne, v bielych nohaviciach a tmavo modrej tunike so striebornou výšivkou. Daryl v teplákovej súprave, ktorú nosil ako školský tréner pri ňom vypadal smiešne. Na Darylovej tvári sa zračila čistá nenávisť, nevedela kto tento muž je ale bola si istá že ho Daryl nenávidí, vsadila by sa že je to vzájomné. "Najprv si to pokašľal v Selcouthe a teraz ešte aj v svete smrteľníkov. Ty si ale šikovný, to sa ešte nikomu nepodarilo" prihovoril sa ten muž Darylovi. "No aspoň nie som neschopný idiot ktorý sa snaží vládnuť svetu. Ako to s tým inak ide? Aj keď súdiac podľa toho že si stále tu, nepovedal by som že dobre" oboril sa naňho Daryl. Muž naňho hodil ešte jeden nenávistný pohľad a otočil sa k Madelyn. "Nuž ale nesmieme zabúdať kdo je tu hlavný hosť, je neslušné nepredstaviť sa však" spustil. "Sorin Coastillon, vitajte na mojom hrade" predstavil sa. Necítila sa teda moc vítaná, ako by sa aj mohla, bola väzeň. Tento človek to asi nemal v hlave v poriadku. "Čo nevieš rozprávať princezná?" Madelyn nechápala o čom hovoril. Nazval ju princezná. Možno tak hovoril všetkým dievčatám ale nemyslela si že by to hovoril obyčajným väzenkyňiam. Madelyn si uvedomila že pozerá len tak do blba, zatiaľ čo sú všetci ticho a čakajú kým prehovorí. "Počkať! Ty to nevieš čo?" Sorinov úškrn sa ešte roztiahol. "O čom to hovoríte?" Madelyn bola čím ďalej zmätenejšia.
"O tom kto si. Vieš ty Madelyn si—"
"Prepadnutie!" do miestnosti vbehol strážca
"Kráľovská armáda!"
Videla ako v Sorinovi vre hnev "Ako sa stalo že o tomto vedia! Odneste tých dvoch preč!" ukázal na ňu a Daryla. Ale už bolo neskoro, keď nastal zmätok Daryl sa chytil príležitosti. Vyradil piatich strážcov využitím reťaze okolo zápästí, vrazil nimi Sorinovi do tváre, stratil vedomie a zviezol sa na podlahu. V tom sa prirútilo asi sto vojakov, ktorý pobili ostatných Sorinovych strážcov. Madelyn tam iba v šoku stála, nedokázala sa pohnúť. Keď boj skončil dvaja vojaci sa prihnali k nim aby im odomkli reťaze. Skupinka vojakov sa vydala za Sorinom, ktorý medzi tým nabral vedomie a dal sa na útek. Vojaci im zatiaľ odomkli putá. "Si v poriadku?" opýtal sa jej Daryl s ustaraným pohľadom. "Áno som, len v šoku" zamrmlala na odpoveď. Než stihol Daryl čokoľvek povedať prišla za nimi vojačka, ostatný pred ňou mali rešpekt takže to musela byť ich veliteľka. Tiež bola férka ako všetci ostatný. Mala tmavé hnedé vlasy zapletené do vrkoča ktorý mala prehodený cez rameno. Strieborné oči mala ako mesiace, tenké pery mala jemne popraskané. Bola vysoká asi ako Madelyn so štíhlou ale športovou postavou. "Ten sviniar utiekol ale aspoň máme vás" prehovorila tvrdým veliteľským hlasom. Sklopila hlavu na poklonu. "Tak a dosť, povie mi niekdo čo sa to tu deje? Pretože všetci sa chovajú ako by som bola nejaký dôležitý človek, čo nechápem lebo ja som obyčajne nepodstatné dievča!" Madelyn to povedala naštvanejšie ako zamýšľala.
"Ty si jej to nepovedal?" zamračila sa tá žena na Daryla. "Nezačínaj s tým teraz a tu Adhira. Poďme do hradu, " adresoval žene, potom sa otočil na Madelyn "tam ti všetko vysvetlíme."