The Story of Madelyn Wilson

4 Grace

"Takže vy tvrdíte že vašu kamarátku a trénera uniesol upír, ktorý ich proste teleportoval preč?" opýtal sa detektív, Grace zabudla jeho meno. "Už asi po milionté, áno to presne sa stalo" zavrčala Grace. Detektív sa na ňu pozrel s pochybovačným pohľadom "Uvedomujete si ako nereálne to znie? Upíry neexistujú a teleportovať sa nedá." To ju naštvalo, to predsa vedela ale aj tak sa to stalo, "Ja viem ale tak to bolo" bola tak naštvaná, ani si neuvedomila že zdvihla hlas. Grace už mala plné zuby tohto tupca. "Nie som blbá! Ja viem ako to znie ale ja vám proste hovorím čo sa stalo!" už skoro kričala. Mala problémy s ovládaním hnevu a ten blbý detektív ju štval. Connor ju poznal a zakročil skôr ako sa stihla naštvať ešte viac.
Položil jej ruku na rameno "Ja viem že sa o Madelyn bojíš ale musíš sa ukľudniť, dobre?"
Zhlboka sa nadýchla "Áno, som kľudná, v pohode." Connor sa otočil smerom k detektívovy. "Ospravedlňujem sa za moju sestru detektív Lewis, ale práve jej niekdo uniesol najlepšiu kamarátku, potrebuje čas, mohli by sme už prosím ísť?" povedal to milo, vždy sa vedel vyrozprávať z problémov.
"Samozrejme, už som vás potrápil dosť, ďakujem za váš čas" odpovedal mu detektív Lewis.

"Videl si to však?" spustila Grace na Connora.
Connor sa zamračil "Jasné že som to videl, keď ti upír unesie kamarátku a trénera, z ktorého sa stal elf, je takžé si toho nevšimnúť."
"Fér" opravila ho Grace.
"Čo?" nechápal Connor.
"Z trénera Collinsa sa stal fér, nie elf" vysvetlila mu to.
"Aký je v tom rozdiel?"
"Je tam celkom veľký rozdiel ale to ti tu teraz nejdem vysvetľovať " odvetila Grace.
Connor povytiahol obočie "Ako to vôbec vieš?"
Darovala mu úsmev "Čítam."

"Hej! Počkajte!" ozvalo sa za nimi. Connor s Grace sa otočili. Utekal za nimi ten nový chalan čo bol s nimi poškole. "Poviete mi čo sa to tam stalo, ako je to možné?" vyhrkol. Grace sa zatvárila kyslo a prekrížila si ruky na prsiach
"Vypadáme že to vieme?" oborila sa naňho.
Connor jej venoval pohľad ktorým hovoril že sa má prestať chovať tak odporne. "My naozaj nevieme o nič viac ako ty" odpovedal mu.
"Aha. Prepáčte ja iba či náhodou neviete, lebo to čo sa stalo bolo divné, moc divné."
"Ó vážne nevšimla som si!" zvolala podráždená Grace. Connor to už nevydržal: "Môžeš prestať byť hnusná na všetkých okolo teba! Vieš ja chápem že to čo sa stalo ťa vyviedlo z miery ale to neznamená že si to môžeš vybíjať na všetkých okolo teba!"
"Ty nemáš tušenie aké to je! Nevieš aké to je keď ti niekdo unesie najlepšiu kamarátku!" kričala Grace naspäť. Hneď ako to povedala toho oľutovala. Connorové oči sa zaleskli slzami ktoré sa v nich začali tvoriť. "Máš pravdu neviem aké to je keď mi niekdo unesie kamaráta," hlas mal neprirodzene tichý, "veď ja už nemám najlepšieho kamaráta" hlas sa mu zlomil. "Ja-" začala Grace. "Nie, to už nezachrániš" zašepkal a odišiel. Ako mohla. S Connorom sa hádali neustále ale toto naozaj prehnala. Jeho kamarát sa na začiatku leta zastrelil, Connor sa z toho ešte nedostal.
"Ja viem že nie je vhodná doba sa ozývať, ale ja tu stále stojím" ohlásil sa ten nový chalan. Grace si ani neuvedomila že tam bol kým neprehovoril. "Oh, prepáč." pozrela sa na toho chalana "Ako sa vlastne voláš?"
"Nick. Nick Allen."
"Ja som Grace, rada ťa poznávam, ale teraz sa musím ísť ospravedlniť môjmu bratovi, pokiaľ dovolíš." Pokúsil sa o úsmev, moc mu to nešlo, nepovedala by že sa zvykne usmievať "Tak zatiaľ sa maj."
"Ahoj" odzdravila Grace a vydala sa chodbou smerom von.

Nevidela kam Connor išiel, ale aj tak vedela kde je. "Vieš keď nechceš aby som ťa našla mal by si si nájsť inú skrýšu pred svetom ako tú ktorú som ti ukázala ja" nadniesla keď dorazila do Susaninej cukrárne. Bola to ich obľúbená cukráreň v meste, chodili sme spolu stále.
Connor zdvihol zrak od jeho polo zjedenej škoricovej rolky ale iba na ňu ostal hľadieť, nepovedal nič. Oči mal ešte červené a lesklé od plaču. "Viem že nemôžem povedať nič čím by som odčinila to čo som povedala. Čo sa stalo, stalo sa a ja s tým nemôžem nič urobiť " začala. Stále na ňu iba ticho pozeral. "Prepáč mi to, nechcela som ti ublížiť tým že som ti to pripomenula."
"Ale stalo sa" hlas ma strašne tichý.
Grace už stekali slzy po lícach. "Ja viem, dobre! A je mi z toho na nič, pretože som ublížila jedinému človeku ktorému na mne záleží!"
Connor sa postavil. Už myslela že odíde a ona ho úplne stratila. Ale on sa nepostavil aby odišiel, postavil sa aby ju objal. "To nič."
Chcela mu odpovedať že to nebolo nič ale nezmohla sa na slovo, dokázala iba vzlykať.