Black Cat

Kapitola 30

Keď Aili otvorila tašku, ktorú jej Tomi po Zakovi poslal, na krátku chvíľku celkom zabudla na svoju otrasnú náladu. Na kope jedla a šatstva trónil jej plyšový pinguin.

Zo Zaka vytiahla všetky možné informácie. Zo situácie v meste bola nesmierne nervózna. Vedela, že jej vždy hrozilo odhalenie, no keď k nemu naozaj došlo, vôbec nebola pripravená. Predstavovala si, ako sa o nej vášnivo zhovárajú všetci jej známi. Spolužiaci museli šalieť, keď sa dozvedeli, že Black Cat mali celý čas rovno pod nosom a vôbec nič si nevšimli.

Uvažovala, aký postoj k nej zaujali. Nadávali na ňu? Vláčili jej meno v špine a vylúčili ju zo svojich kruhov? Alebo práve naopak? Boli medzi nimi apoň dvaja-traja takí, čo pre ňu v kútiku duše našli pochopenie? Aili si netrúfala odhadnúť, aká je pravda. No predstava, že sa medzi ľuďmi ukáže, keď je tajomstvo už vonku, sa jej nesmierne páčila. Vyškierala by sa na všetky strany a užívala by si pohoršené a šokované pohľady. Chcela osobne povedať všetkým Tomiho kamošom, že to ona im zakaždým o chĺpok ubzikla. Mala chuť postaviť sa na strechu školy a zvolať, že naozaj je Black Cat.

Pokrútila hlavou, aby vyhnala z hlavy tie absurdné nápady. Uškŕňala sa pri nich, no keď si v momente spomenula, na akom absurdnom mieste musí trčať, znovu bola namosúrená. Keď Zak odišiel, začala sa neskutočne nudiť. Zatvorená strávila celý deň. Mala pocit, že sa zblázni. Okrem toho si robila starosti o otca. Dozvedela sa o domovej prehliadke a nazúrila sa, keď jej Zak povedal, ako sa policajti k jej otcovi správali a ako vyčíňali. Obávala sa, že svoje prudké emócie neudrží na uzde, no Zak odišiel, až keď sa ubezpečil, že sa upokojila.

Netrvalo to dlho a Aili znovu ostala rozrušená. Jej mobil hlasno zapípal, aby oznámil príchod správy z neznámeho čísla.

Aili sa rýchlo pozrela na obrázok na displeji. Bol fotený z ulice. Cez okno bolo vidieť sklonenú postavu jej otca. Sme pred tvojim domom. Prid inak si to mozes vicitat. E.

Aili oblialo teplo. Takže Elo sa jej rozhodol vyhrážať. Bez rozmyslu okamžite zavolala na číslo, z ktorého správa prišla.

„Niečo ti nie je jasné?" ozvalo sa na druhej strane po jedinom zazvonení. Rozhodne to bol Elo.

„Ako sa opovažuješ, ty sviňa," zasoptila Aili. „Nič som ti nespravila."

Ozval sa krátky trpký smiech. „To je jedno. Otec na mňa zúri. A keďže ťa nikto nedokáže vytiahnuť z brlohu, v ktorom si sa zašila, povedal som si, že to skúsim sám. Neber to osobne. Som v sprostej situácii."

„Tak to aj ja."

Znovu počula, ako sa Elo zachechtal. Potom jednoducho zložil.

Aili nerozmýšľala ani sekundu, aj keby to bolo viac ako príhodné. Obula si topánky, natiahla bundu a o chvíľu sa už zakrádala nocou. Opustiť bezpečie školy bolo nerozvážne, no na druhej strane až príliš jednoduché. Aili po tom už túžila. Len nejasne si uvedomovala, že Tomi by ju za to prizabil, no také myšlienky sa jednoducho rozhodla ignorovať.

Cesta nebola veľmi príjemná. Vonku bolo toľko hliadok, až sa jej to zdalo neskutočné. Nepredstavovali pre ňu problém, no zdržovali ju a tým aj strašne rozčuľovali. Splynúť s tmou sa naučila už ako dieťa. Skrývala sa za budovami a čakala, kým vzduch nebol čistý. Potom sa zakrádala ďalej.

Nebolo ťažké nájsť bandu chalanov. Postávali v tieni Ailinho domu ako juniorská mafia. Zdalo sa, že zatiaľ bolo všetko v poriadku – ak sa tá hrozná situácia dala tak vôbec označiť – a jej otec bol stále vo vnútri a tešil sa dobrému zdraviu. Aili nepochybovala, že Elo by svoje vyhrážky, vzhľadom na prostredie, v ktorom vyrastal, dokázal splniť bez mihnutia oka. Preto si veľmi dobre uvedomovala, že nemá na výber. Musela sa spoľahnúť iba na svoju vlastnú šikovnosť. Nemala plán, no bola odhodlaná Ela obmäkčiť.