Black Cat

Kapitola 17

Mestečko bolo odrazu hore nohami. Každý jeden jeho obyvateľ si, samozrejme, už dávnejšie všimol, že sa niečo deje. Správy o stupňujúcom sa vandalizme na uliciach zablúdili už do všetkých uší. Nečudo, keď sa o zhoršujúcej sa situácii hlásilo nie len v novinách, ale už aj v televízii. Teraz sa však niečo zmenilo. Deň po Ailiných narodeninách mesto zaplavili správy o ďalšom vyčíňaní, lenže tentoraz takého neuveriteľného rozsahu, že si okolnosti vyžadovali zásah ráznejší a efektívnejší ako kedykoľvek predtým. Kým zlosťou trasúci sa primátor počúval hlásenia bezduchých, zúfalých policajtov, Aili sa smiala. Aj napriek hádke s Tomášom a znepokojujúcemu rozhovoru s matkou zažila tie najlepšie narodeniny na svete. O to sa Nat už postaral. Cítila sa ako v nebi, v skutočnom, nedosiahnuteľnom, nádhernom raji, keď bola so svojimi najbližšími a noc im všetkým patrila. Byť súčasťou tej malej svorky divých, bláznivých vlkov, večne hladných po vzrušení, bol ten najúžasnejší pocit, aký kedy zažila. Spolu boli voľní, bežali, kam chceli, nič ich nemohlo zastaviť.

Adam sa pre bandu narodil. Bolo to jasné každému, hneď ako ho uvideli sprejovať. Speedy na neho reagoval ako na stratené dvojča, ktoré konečne našlo cestu domov. Bral ho na vlakovú stanicu vylepšovať vagóny, až sa za nimi prášilo. Keď sa o dve hodiny vrátili k skupinke, od ktorej sa potajme odkradli, už z nich boli bratia. Aili až stískalo pri srdci, keď videla Adama medzi svojou rodinou. Až príliš si ho obľúbila.

Polovicu noci strávili na širokej streche pošty. Krásny výhľad na jedno z Ailiných posledných diel, obrovský provokačný nápis určený mestským policajtom, im po celý čas nesmierne zlepšoval náladu. Už sa začalo pracovať na jeho odstránení. O pár dní z neho neostane ani farebný fliačik, no Aili pre to nesmútila. Jej dielo splnilo svoju úlohu brilantne. Vzbudilo veľa silných emócií, dúfala, že najmä u zamestnancov štátnej služby.

„To je neskutočné," pohoršoval sa Nat, kým do seba na streche pošty všetci spolu tlačili čipsy. „Myslel som, že dnes sa už nejaká hliadka zjaví. Čo im vážne nevadíme? Nielenže to takto za veľa nestojí, ale ani chlapča sa nič nenaučí."

„Nie som žiadne chlapča!" búril sa už najmenej stýkrát Adam.

Nat na neho iba pozrel cez plece a vytiahol obočie. Potom sa uškrnul. „Tichšie, zelenáč, lebo nás tu nájdu."

Adam si urazene odfrkol a posunul sa od Natana preč, bližšie k Transy. Tá sa však tiež zabávala. Všetci si z Adama uťahovali. Presne ako to pred časom robili so Speedym.

„Prídu," povedala Aili, ticho hľadiac do tmy blikajúcej vzdialenými svetlami ulíc, áut a budov. „Ale až keď zistia, čo majú robiť. Od tohto lenivého zapadákova sa viac čakať ani nedalo."

Adam sa napoly otočil späť. „S ničím podobným doteraz nemali dočinenia," povedal. „Lenže onedlho im svitne. Vymyslia niečo účinné, keď uvidia, že ich problémy sa samy od seba nevyriešia."

Mal pravdu. Aili sa od otca onedlho dozvedela, že jeho dobrý kamarát, náčelník mestskej polície, sa pod neúnosným tlakom vedenia mesta vzdal svojej funkcie. Primátor verejne vyjadril svoju nespokojnosť a nedôveru, opierajúc sa o jednoznačné dôkazy, že polícia nezvláda súčasnú situáciu. Stačilo sa prejsť po meste, aby ľudia uverili, že sa nemýli.

Aby dokázali, že búrka na policajnom úrade sa ich vôbec netýka, Aili a Nat zburcovali bandu na ďalšiu akciu. Veľkomestskí návštevníci ostali u Ailinho otca celý víkend. Bola to súčasť daru k narodeninám. Aili chodila okolo svojho otca v posvätnom tichu a vyhýbala sa očnému kontaktu. Aj keď to nijako neukázal, bola si istá, že niečo tuší. Graffiti zaplavujú ulice práve vtedy, keď sa pod jeho strechou koncentrujú pochybne vyzerajúce decká, čo sa večer vykrádajú von a vracajú sa až nad ránom. Úžasná zhoda náhod.