Black Cat

Kapitola 14

„Bože môj, Nat! Padaj od toho okna!" vrútila sa Aili späť do svojej izby so zúfalým šepotom. Hulákala by na neho, no kvôli otcovi nemohla. Skrčená prebehla cez celú miestnosť, schmatla Nata za zápästie a stiahla ho k zemi. Opreli sa o stenu pod oknom.

„Čo blázniš, Cat?"

„Tomi ťa videl!" oborila sa na neho. Zatiahla závesy a až potom si dovolila vstať. Schytila Natovo tričko a hodila mu ho. „Obliekaj sa. Si môj bratranec a prišiel si ujovi pomôcť s nejakými domovými úpravami. Tu, v mojej izbe, si opravoval radiátor, aby mi v blížiacej sa zime neodmrzol zadok, jasné?"

„Čo som robil?" spýtal sa, ledva zadržiavajúc smiech. „To myslíš vážne? Radiátor?"

„Ten je pri okne, potrebuješ výhovorku," odsekla.

„Dobre, dobre, Cat, nezúr na mňa. Počkaj, a na čo ju potrebujem?"

„Tomáš ide sem," oznámila.

Nat sa naozaj pobavene zachechtal. „Neboj sa, Cat. Toto je moja vina. S tvojím žiarlivým futbalistom to ututlám. Môžem si nechať svoje meno? Alebo sa radšej predstavím ako Dezidérius? To sa mi perfektne hodí, keď sa tvárim takto," povedal a jedno oko podozrievavo prižmúril, druhé vypúlil a pery pevne zovrel v komickom úškľabku.

„Neštvi ma ešte viac, Nat. Choď a povedz mu, čo chceš. Len ma z toho dostaň."

Prestal sa grimasiť a veselo sa na ňu usmial. Zasalutoval a vytratil sa z jej izby von.

Aili vôbec nezačula jeho kroky na schodoch a nepočula ani vchodové dvere. Chvíľu len zmätene stála, nehýbala sa a srdce jej nervózne tĺklo. Keď sa už dlhšie neozval žiadny zvuk, nahnevala sa, čo Nat v dome stvára. Vykukla von či neuvidí Tomáša a na svoje veľké prekvapenie ich v záhrade zbadala oboch. Znovu len žasla nad Natovou nečujnosťou, no teraz to nadchýnanie musela potlačiť, bola príliš zvedavá na udalosti, čo jej prebiehali rovno pod nosom. Poodchýlila okno, aby chlapčenské hlasy prenikli až k nej.

Tomi stál na dlhý krok od Nata a nedôverčivo si ho prezeral. Na chrbte mal tašku a tuho zvieral oba jej remene na pleciach, akoby sa snažil ovládať. Nat len nonšalantne postával oproti nemu, ruky vo vreckách nohavíc, a pokojne sa na Tomiho škeril trochu sarkastickým, polovičným úsmevom.

„A kde je?" spýtal sa Tomi. Začiatok konverzácie Aili utiekol.

„Tak to netuším. Ale doma nie. Sesterničku som nevidel už dobrý rôčik."

„Uhm, no fajn. A ako sa vlastne voláš?"

Tu sa Nat uškrnul a Aili, keď to videla, až prevrátila oči. Presne vedela, že zvažuje toho Dezidériusa a že sa pri to nesmierne zabáva.

„Som Nat," povedal napokon a vystrel k Tomimu ruku. „Rád ťa poznávam, kamoš."

„Tomáš." Krátko, pevne si potriasli rukami.

„No, fakt by som sa rád ulial a pokecal si, ale ty podľa všetkého mieriš do školy a ja mám ešte kopu práce. Na pleciach mi spočíva záťaž ešte mnohých neskontrolovaných radiátorov a predpokladám, že je aj v tvojom záujme, aby boli v poriadku, keďže inak by som mal sesterničkin zmrznutý zadok na svedomí ja."

Z Tomiho tváre bolo zreteľné, že netuší, čo si má o Natovi myslieť. Ten lišiacky dokrivený úsmev mu jednako pripadal ironický a trochu výsmešný, vzbudzoval v ňom nedôveru, no na druhej strane nemal dôvod chalanovi oproti sebe neveriť.

„Počkaj," zastavil Tomi porúčajúceho sa Nata. „Prečo si povedal, že je to aj v mojom záujme?"

Nat vytiahol obočie a potom ho hneď nechápavo stiahol. „Čože?"