Black Cat

Kapitola 20

Malý park pred budovou mestského úradu bol naozaj pekným a udržiavaným miestom. Na striebrosivom kruhovom trávniku, z ktorého zima vyfúkala všetku zeleň, nebol jediný padnutý list, hoci z neho do výšky vyrastali dva prekrásne hrdé platany. Ešte neboli úplne holé. Na konároch sa im sem-tam triasli obrovské čepieľky, no tie na záhradníkovu zlosť nie a nie sa pustiť. Dva hrubé kmene medzi sebou strážili mŕtvu fontánku. Oblý chodník po obvode parčíka, vykladaný tmavými andezitovými kockami, znášal váhu mnohých lámp a drevených nalakovaných lavičiek. Okrasné kríky pri budove boli v neskorej jeseni ostrihané na nahých krpcov. Keby šlo do tuhého, bohvieaký spojenci by z nich neboli. Skrýšu by bande výtržníkov určite neposkytli.

Aili stála v tme a uprene sledovala, ako sa Soft vŕši na stene tesne pod oknami primátorskej kancelárie. Bola to odplata. Nebolo ťažké zistiť si, kde býva Miša, no zvoliť namiesto jej domu verejnú budovu, bolo ako zabiť dve muchy jednou ranou. Naštvú ju a zároveň aj jej otca.

„Soft! Nehanbi sa!" povedala Aili ostrejšie. Ruky držala pevne prekrížené na hrudi. „To nestačí!"

Soft sa na ňu otočila a vytiahla tmavé obočie. Umelá žltá žiara najbližšej lampy ešte viac zvýraznila jej ostré črty a vpadnuté líca. V tom šere vyzerala strašidelne a vycivene ako smrtka. Napokon pohodila hranatými plecami a zvrtla sa späť k stene. Vymenila jemnú trysku za druhú s oveľa hrubšou stopou a potom potiahla cez omietku takú výraznú čiaru, až sa Aili spokojne usmiala. Soft sa prestala hrať a začala skutočne ničiť. Jej krátke agresívne ťahy sa snažili obsiahnuť čo najväčší kus steny, a tým škodu poriadne roztiahnuť do krásy.

„Black Cat, to už stačí." Nat vystúpil z tieňa a zastal blízko vedľa nej.

Tvrdohlavo hľadela pred seba. „Nie."

„Nehádaj sa. Už som povedal." Silno ju chytil za rameno. „Softy, môžeš to zabaliť!"

„Nie!" zopakovala znovu Aili a nahnevane sa mu vytrhla. Vykročila dopredu a prešla okolo vracajúcej sa Soft. Ani na ňu nepozrela, pri stene zaujala jej miesto.

Speedy a Transy sedeli na kraji vyschnutej fontánky a napäto sledovali, ako Aili neposlúcha.

„Cat," varovne zatiahol Natan, keď vytiahla vlastný sprej. „Už aj poď sem. Niečo hučalo a dosť blízko. Ideme."

„Tak choďte," odvrkla. „Už nič nepočuť."

„Nebudem to opakovať," Nat používal svoj vážny tón len málokedy. Keď sa k nemu uchýlil, banda bez žartu poslúchla. Platilo to vždy aj na Aili. Jej správanie preto všetkých vykoľajovalo.

Cítila tú vybičovanú atmosféru. Nedala sa brať na ľahkú váhu. Dokonca aj Speedy, čo mal vždy po ruke nejaké hlúpe reči, teraz čušal a neisto čakal, čo sa udeje. Aili v tom tichu priam počula, ako jej pod nohami praští tenký ľad Natovej trpezlivosti, na ktorý sa vybrala. Keď sa na chvíľku prestala sústrediť na hnev a pomstu a uvedomila si, čo vystrája, zneistela. Pozrela do zeme a tým ihneď ukončila to šialenstvo. S Natom sa hádať nemohla.

„Poď sem," povedal jej.

Aili spustila plecia a vybrala sa späť. Bola silná, ale nie dosť na to, aby zhadzovala Nata. Nestála o problémy ešte aj s kamošmi. Určite nechcela Nata nahradiť a už vonkoncom nie hľadať si novú bandu. Zastala pred ním a hľadiac si na topánky zahundrala, čo musela. „Prepáč."

Uvoľnil sa. Všetkým akoby trochu odľahlo.

„Je mi jasné, že sa veľmi hneváš, Cat," povedal Nat. „Ale už sme tu dlho a zatagovali sme polovicu budovy. Naše zadky sa ľahko môžu ocitnúť v problémoch. Chceš to mať na svedomí?"