Black Cat

Kapitola 3

Aili si rozospato čistila zuby a pritom si obzerala kolená. Náplasti si strhla večer pred sprchovaním. Keď sa jej do rán dostala voda, takmer pišťala, a to nebola ani mydlová. Pri tej pišťala už naozaj. Pod horúcou sprchou zistila, že jej chrbát vyzerá ako šachovnica. No boli to len škrabance, ktoré by mali za pár dní celkom zmiznúť. Kolená si na noc nezalepila, a keď ráno vstala, mala na nich pevné chrasty.

Bolo už za päť pól ôsmej a Aili sa len vytrepala z kúpeľne. Neprebrala ju ani ľadová voda, ktorou si opláchla tvár. To mohla vyriešiť iba poriadne silná káva, na ktorú však nebol čas.

Navliekla sa do tesných bielych džínsov, cez hlavu si pretiahla voľné tričko a podišla k zrkadlu v rohu svojej izby. Z kozmetickej taštičky si vytiahla denný krém a špirálu. Keď sa jej podarilo rozlepiť oči, vyčarovala zo seba dievča s učesanými gaštanovohnedými vlasmi a bledou žiarivou pleťou. Vytočené mihalnice zvýraznili jej modrozelené očí. Schmatla tašku práve v okamihu, keď jej do okna zvonku narazil maličký kamienok. Prirútila sa k záclonám, trhnutím ich rozhrnula a päsťou výhražne zagestikulovala Tomášovi a Adamovi, ktorí k nej zdvíhali hlavy s rovnakými úsmevmi.

Zbehla po schodoch, musela sa vrátiť, lebo tašku nechala pohodenú pri posteli. Znovu zbehla po schodoch a potom konečne vybehla von. Ailin otec ešte spal. Úspešní umelci na voľnej nohe si to mohli dovoliť.

„Čaute," vydýchla a oprela sa o kolená. Následne sa strhla a zasyčala od bolesti.

„Počul som, aká si bola včera šikovná," povedal Tomi. „Prečo si chcela skočiť? To si sa až tak rozčúlila, že bývame oproti tebe?"

„Netrep, Tomáš," zatiahla podráždene a prešla okolo chlapcov. Na Adama sa pritom milo usmiala. „Ak by som chcela skočiť, tak preto, že ťa mám v triede po celý čas hneď za zadkom. Ideme?"

„Niekto dnes nestihol raňajky," poznamenal Tomi.

Vyrazili. Pustili sa dolu ulicou popri domoch.

„Ešte ťa bolia tie kolená?" spýtal sa starostlivo Adam. Aili si všimla rozdiely medzi bratmi, boli očividné. Tie prirodzené vo výške spôsobil vek. Kým Tomi so svojimi širokými plecami, tvarovanými rukami a silnými nohami pravého futbalistu sa snažil vždy sústrediť na pozitívnu stránku veci, tenký Adam sa prevažne mračil. Bol však intuitívnejší ako jeho starší brat a oveľa citlivejší. Vnímal všetko okolo seba zasnenými očami a skôr ako na hlavu sa spoliehal na svoje pocity. Tomi bol expertom detailov. Spoliehal sa na svoju silu, rozum a nie na nepodložené dojmy.

„Už je to dobré," odvetila mu Aili. „Na takéto veci som zvyknutá."

„Naozaj? Ako to?" čudoval sa Tomi.

Ailin žalúdok spravil salto. Čo mám teraz povedať? Že ploty, strechy či steny som preliezala denne? Že som sa už stokrát strepala pri behu, keď sa celej bande donieslo, že sa blíži hliadka?

„Som aktívny človek," povedala napokon trochu napäto. Nechcela si vymýšľať klamstvá.

„Preto tá samovražedná misia na streche?" spýtal sa Tomi.

„Chcela som si len načrtnúť scenériu."

„Kreslíš? Aj Adam kreslí!"

„Naozaj?" Aili na Adama pozrela. Teraz jej to už bolo jasné. Rozhodne umelecká duša.

Nesmelo prikývol. „No len si tak čarbem."

„Vyzerá to bohovsky," uviedol na správnu mieru Tomi.

„To je skvelé, Adam!" potešila sa Aili.

„Aj ty rada kreslíš? Do skicára?" spýtal sa jej zvedavo Adam.