Black Cat

Kapitola 13

Aili sedela na zemi vo svojej izbe a drhla podlahu. Bola streda poobede, Tomáš bol na tréningu a včerajšie sliedenie po Black Cat sa počasie rozhodlo celkom znemožniť. Nad malým mestom sa prehnala hrozná búrka, a tak si občania i polícia zrejme mysleli, že po sprejerovi nebude ani chýru, ani slychu. Táto ich domnienka sa pričinila o jediné: Na záveternej strane pošty pribudla maľba ako slon, nádherná, monumentálna a nesmierne výsmešná, pretože Black Cat nad ňou strávila hodiny a znovu si absolútne nikto nič nevšimol.

Keď boli fízli takí hlupáci, Aili jednoducho musela. Vedela, že vonku nebude jediná hliadka. Páni policajti mali podľa všetkého strach z pár kvapiek vody, no mysleli si azda, že mačka, aj keď ju neznáša, sa jej bojí tiež?

Aby ich vyviedla z omylu, že Black Cat sa špecializuje iba na kresby mačiek, tentoraz sa podpísala pod rozsiahly prepracovaný graffiti nápis, ktorý im všetkým želal, aby mali nádherný deň.

Snažila sa vopchať handru do medzierok medzi parketami a vydrhnúť zanesený prach von. Nebola žiadny fanatik, ale rada mala veci v poriadku. Ešte aj v bande sa jej smiali, že je prehnane čistotná. Ale to len preto, že sa o seba trochu starala. Vždy bola zafúľaná ako ostatní jej kamoši, no predsa len nezachádzala do istých extrémov, ktorých boli oni schopní.

Upratovanie ju unavilo, a tak sa už len rýchlo zbavila vedra aj handier a zvalila sa na posteľ. Zložila hlavu na vankúš a ten zašušťal. Musela sa usmiať. Do zbierky novín, v ktorých figurovala Black Cat, pridala ráno ďalší exemplár. Tušila, že tentoraz niekoho extrémne vážne napálila. Posledný z výtvorov Black Cat už provokoval príliš otvorene. Vo vzduchu cítila nové poriadky a tiež nejaký policajný protiúder.

Spreje mala vždy ukryté hlboko pod posteľou. Predstava, že by ich náhodou nechala niekde sa povaľovať a Tomáš by ich našiel, ju najprv nesmierne pobavila. A hlavne jeho možný výraz. Až keď si neskôr vstúpila do svedomia, zhrozila sa a veselosť bola v okamihu preč. Stiahlo jej žalúdok aj pľúca a na krátku chvíľu celá ustrnula. Stratila by ho. Tomi by ju v okamihu poslal do horúcich pekiel a sám by pri tom trpel ako zbitý pes.

Aili ležala na posteli a mračila sa do stropu. Nedarilo sa jej znovu vpadnúť do optimistickejšieho rozpoloženia. Po polhodine toho mala dosť a rozhodla sa spoľahnúť na Transy, že ju z tej melanchólie vytiahne. Posadila sa a zavolala jej. Transin zamatový hlas bola jedna z vecí, ktoré by Aili mohli pomôcť. Potrebovala podporu, aby sa uistila, že jej cesta je správna. Konala predsa podľa toho, čo považovala za prirodzené. Nepredstierala, že je ako ostatné psychicky zdravé a usporiadané baby s nepotrhanými rodinami a s bezpečím na každom kroku. Teda predstierala, pred celým mestečkom, okrem Adama, samozrejme, no neklamala tým sama seba. Vedela, kto je. A vedela tiež, prečo. Len to, že stretla Tomáša, predsa na veci nič nemení. A určite to zázračne nemení ju.

„Strieľaš si zo mňa," zajachtala zarazená Transy, keď jej Aili na rovinu povedala, že sa dala dokopy s Tomášom. „Dobrý vtip, Cat," do jej hlasu sa pomaly zakrádala nespokojnosť. „Lepší si ani vymyslieť nemohla. A ešte aj ten tvoj priblblý tón, perfektné! Ale kto by ti toto uveril, há?"

Aili sa zamračila. „Priblbý? Je to pravda, Transy," povedala do mobilu a keďže vážnosť jej z hlasu stále nemizla, na druhej strane ostalo ďalšie šokované ticho.

„No to je v háji," ozvalo sa napokon. „Neskladaj."

Aili chvíľu čakala, počula lomoz, rýchly dupot, potom hlasy. Zvuky ulice stíchli a zmizli aj z pozadia. Transy musela niekam vojsť, a keď zapla reproduktor a do debaty sa primiešala ďalšia osoba, Aili hneď vedela, že je doma u Soft.

„Tak," ozvala sa Transy. „Zopakuj to, Cat.

„Chodím s Tomášom," podala hlásenie Aili bez okolkov. No hneď ako dopovedala, zaštípalo ju v lícach. Oznámiť to Soft bolo niečo iné, ako vyklebetiť to Transy.